Hospodársky denník
USD42,272 Sk
EUR42,642 Sk
CHF26,605 Sk
CZK1,182 Sk
  Štvrtok  30.Decembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Budúcnosť veľkých českých pivovarov je optimistická

Pre vývoj pivovarníctva deväťdesiatych rokov v Českej republike je charakteristický výrazný nárast koncentrácie výroby. Na začiatku tohto desaťročia sa produkcia troch najväčších podnikov (Plzenské pivovary, Pražské pivovary, Moravsko-sliezske pivovary) podieľala na celkovej výrobe v ČR asi jednou tretinou a medzi jednotlivými podnikmi „veľkej trojky“ neboli výrazné rozdiely v objeme výroby. Vlna zlučovaní, ale aj rastu výroby v jednotlivých pivovaroch viedla k tomu, že výroba v dvoch najväčších podnikoch sa priblíži k 60 percentám domácej výroby piva. Najvyššie sa v tomto rebríčku usadila spoločnosť České pivo s podielom asi 44 percent a Pražské pivovary s 15 percentami sú na druhom mieste. Predaj piva v ČR sa udržuje nad hladinou 150 l na osobu a rok, čo našich západných susedov už dlhodobo zaraďuje na prvé miesto vo svetových tabuľkách. V minulom roku vypil každý občan ČR 157 l piva, na druhom mieste s veľkým odstupom skončilo Nemecko so 127 litrami. Napriek tomu, že obľuba piva si vo svete dlhodobo udržuje rastúci trend, v krajinách s bohatou tradíciou pitia piva stagnuje či dokonca klesá. Z vyspelých krajín západnej Európy sa zvyšuje iba v Írsku. Pokles spotreby piva sa týka i USA, kde sa v súčasnosti udržuje na hranici 80 litrov na osobu a rok. Napriek tomuto poklesu zostávajú Spojené štáty krajinou s najväčšou výrobou piva na svete pred Čínou a Nemeckom. Pokles spotreby vo vyspelých krajinách je vyrovnávaný jej rastom v rozvíjajúcich sa krajinách. Priestor sa otvára najmä v Ázii, Latinskej Amerike, bývalých štátoch východného bloku a v Afrike. Ku krajinám s najväčším rastom konzumácie piva patrí Čína, kde v súčasnosti dosahuje úroveň 12 litrov na osobu a rok. Odhaduje sa, že v posledných piatich rokoch sa na raste výroby piva vo svete podieľala Čína viac než 50 percentami. Očakávaný dlhodobý vzostup obľúbenosti piva v tejto krajine povedie k tomu, že Čína na začiatku ďalšieho tisícročia predstihne USA v celkovom objeme výroby. Konzumácia piva v ČR je podľa nášho názoru na svojej maximálnej hranici a nemá už priestor na ďalší rast. Podľa nášho názoru rast spotreby piva v ČR k hladine 160 litrov na osobu a rok bol determinovaný súhrnom priaznivých podmienok uplynulých rokov: - nižší rast cien piva v porovnaní s infláciou,
- teplé počasie v letných mesiacoch,
- znižovanie cien piva jednotlivými pivovarmi v konkurenčnom boji. Podľa nášho názoru bude predaj piva v ČR v najbližšom období klesať, pretože okrem vyčerpania priaznivých podmienok budú pôsobiť aj také vplyvy, ktoré spôsobujú znižovanie spotreby vo vyspelých krajinách, najmä: - zmena životného štýlu,
- starnutie populácie.
Možnosti ďalšieho rastu výroby a rozvoja pivovarníckych spoločností ČR sú takmer výhradne dané rastom vývozného potenciálu. Exportná výkonnosť českých pivovarov kulminovala v roku 1997, keď exportovali 1,95 mil. hl piva, čo je takmer 10 percent z jeho celkovej výroby. V ďalšom roku však nasledoval pokles nielen ako dôsledok obmedzenia možností pre vývoz na Slovensko, ale aj krízy v Rusku. Aj naďalej platia faktory limitujúce možnosti expanzie v zahraničí. V krajinách vyspelej západnej Európy a USA sú podniky konfrontované s klesajúcou konzumáciou, s obmedzenými možnosťami preniknutia do silných predajných reťazcov a nevyhnutnosťou obrovských nákladov na propagáciu. Krajiny bývalého východného bloku sa bránia väčšinou administratívne colnými opatreniami: Poľsko (clo), Maďarsko a Slovensko (dovozné kvóty), Rusko (clo a administratívne obmedzenia). To, že strategický partner môže českým pivovarom zlepšiť exportnú pozíciu, dokazuje prínos strategického partnera Pražských pivovarov - britskej spoločnosti Bass. Investície do distribúcie v zahraničí priniesli výsledky v podobe viac než dvojnásobného rastu objemu vývozu. Príchod strategického partnera - SAB do Prazdroja tak vytvára výborné predpoklady na rast vývozných možností. Spoločnosť tak bude mať viac šancí využiť širokú distribučnú sieť a podporu predaja svetovej štvorky vo výrobe piva. Osobitnou kapitolou českého pivovarníctva je obchod so Slovenskom. Priestor, do ktorého na začiatku 90. rokov prúdilo až 1,2 mil. hl piva, bol vo vlaňajšom roku s 381 tis. hl až na druhom mieste za Nemeckom. Dovozná kvóta je síce 532 tis. hl, ale administratíva jej prideľovania neumožňuje úplné vyčerpanie tohto objemu. Za deväť mesiacov tohto roka boli slovenskou stranou vydané licencie na objem 275 tis. hl, t. j. iba na 51,7 percenta zo stanovenej kvóty. Rozšírenie možností pre obchod nevytvárajú ani výroky českého premiéra o kvalite slovenského piva. Napriek tomu, čo sme uviedli, náš celkový pohľad na budúcnosť pivovarov v ČR zostáva optimistický. Veľké pivovary majú šancu na úspech na zahraničných trhoch vo vyspelých krajinách, ale aj vo východoeurópskych štátoch. Vo vyspelých krajinách im môže pomôcť zahraničný strategický partner, ktorého už okrem Budvaru majú všetky podniky s výrobou nad 1 mil. hl za rok. Úplné otvorenie trhov v krajinách CEFTA sa zatiaľ odkladá, ale potenciál aj tu zostáva. Priestor pre menšie pivovary sa bude naďalej zužovať a mnoho z nich neprežije ostrý konkurenčný tlak. Možnosti týchto podnikov sú však vo výrobe špeciálnych pív, ako aj v regionálnej špecializácii. Jan Tesař
ČSOB Praha

Amsterdamoblačno3
Aténydážď12
Belehradoblačno2
Berlínsnehové prehánky1
Bratislavaoblačno1
Bruselprehánky3
Budapešťpolooblačno2
Bukurešťdážď4
Frankfurtoblačno3
Helsinkioblačno-2
Istanbuloblačno8
Kodaňsnehové prehánky0
Kyjevpolooblačno0
Lisabonpolojasno13
Londýndážď8
Madridpolojasno15
Moskvasneženie-2
Oslosnehové prehánky-3
Parížoblačno6
Prahaoblačno1
Rímoblačno12
Sofiadážď4
Štokholmoblačno0
Varšavasnehové prehánky0
Viedeňoblačno1
Záhreboblačno2
Ženevaoblačno4

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.