|
|||||||||||||||||
Piatok 31.Decembra 1999 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
V jaskyni pod morským dnomRarita, ochutnali sme tisícročnú vodu, raz stačilo Každý z nás už navštívil nejakú jaskyňu. Takú, akú majú vo Fínsku, však asi nie. Len zopár našim odborníkom na energetiku a ďalším špecialistom a nedávno aj skupine slovenských novinárov sa zásluhou Slovenských elektrární podarilo vidieť jaskyňu pod dnom Fínskeho zálivu v Baltickom mori. Predstavu o takejto diere v zemi môže mať verejnosť len hmlistú. Pozývam vás preto na krátku prechádzku (to preto, aby ste sa nestratili) po katakombách, aké na Slovensku nemáme. Šesťsto schodov Jadrová elektráreň vo fínskej Loviise je nielen na atraktívnom, netradičnom mieste - na ostrove pri pobreží, ale v jej blízkosti, vlastne akoby pod ňou, je vybudované úložisko nízko a stredne aktívneho jadrového odpadu z elektrárne. Fíni sa s odpadom vyrovnali raz a navždy. Stálo to nemálo prostriedkov, ale stojí to za to... Vystrieľali a vyvŕtali ju do nesmierne tvrdej červenej fínskej žuly, ktorá je veľmi stará a v čase, keď sa vrásnil stred súčasnej Európy, geologické pochody v Škandinávii už boli skončené. Žula je vzácna, a aj veľmi drahá. Skala je veľmi pevná, kompaktná, nie je rozrušená ako napríklad u nás. A v tomto masíve vybudovali Fíni za tri a pol roka toto unikátne dielo. Umelú jaskyňu s monumentálnymi priestormi, kam môže vojsť aj autobus. My sme sa tam dostali po niekoľkých desiatkach sekúnd výťahom (kto chce ísť pešo, musí zdolať 600 schodov). Sprevádzal nás riaditeľ jadrovej elektrárne v Loviise Arvo Vuorenmaa. Bez asistenta, sám, len s ním sme prenikli do hlbín, ktoré by aj v ostrieľanom baníkovi zanechali impozantný dojem. Na rozdiel od bane, kde je všadeprítomný prach a všetko dýcha tvrdou prácou, podzemie v Loviise je takmer sterilne čisté, suché, perfektne upravené. Všetko kontroluje elektronika, prípadné pohyby masívu, napätie v horninách, teplotu, vlhkosť, ventiláciu a ďalšie parametre. Tisícročná voda V podzemí sa nikto nezdržiava, len vtedy, keď sa tam niečo z elektrárne privezie. Všetky chodby ešte nie sú upravené, prispôsobené na uloženie odpadu. V jednej len nahrubo vyrúbanej štôlni, ba skôr veľkej sále, steká po stenách tzv. puklinová voda. Náš sprievodca hovorí, že voda je veľmi stará, má niekoľko tisícročí, čo je dokázané rozborom. A tak sme sa zrazu akoby ocitli v čase a priestore, keď žili naši predkovia a bývali v jaskyniach. Ten pocit návratu do histórie, z ktorej nie sú nijaké záznamy, je zvláštny, neopísateľný. Niektorí z nás vodu aj ochutnali. Fíni ju vraj aj nalievajú do fliaš. Geológovia a energetici vo Fínsku súdia, že voda po určitom čase podzemné priestory zaleje a navždy pochová rádioaktívny odpad, ktorý však medzičasom samovoľne vyhorí. V stenách tunela je potrubie, ktoré zbiera vodu, takže v súčasnosti si jej prítomnosť návštevník neuvedomuje. Ako nám povedal A. Vuorenmaa, v ich jaskyni je veľmi dobrá akustika, krásne tam znie spev a hra na hudobné nástroje. Keď bude elektráreň v Loviise sláviť okrúhle jubileum - 30. výročie, možno si tam pozvú na koncert aj helsinskú operu. Nevyvážajú, uskladnia Podzemné priestory vytvorili vŕtaním do skaly a následnými explóziami uvoľňovali horninu. Niečo podobné sa podľa informácií našich energetikov pripravuje aj na Slovensku. Na uloženie vysokoaktívneho odpadu sa zatiaľ údajne hľadá vhodná lokalita. Tak ako Fíni už nemôžu vyvážať vyhorené jadrové palivo do Ruska, tak ani zo Slovenska sa už nedá exportovať. A tak musíme hľadať riešenie. Na vysokorádioaktívne odpady chcú vo Fínsku zriadiť podzemné úložisko až v 500-metrovej hĺbke. Predpokladajú, že ani po mnohých rokoch, keď sa zabudne, že v podloží je niečo uložené, pri bežnej stavebnej činnosti potomkovia terajších generácií nepôjdu do tejto hĺbky. Snímka 1: A. Vuorenmaa vysvetľuje schému podzemného úložiska. Snímka 2: Štruktúra horniny, v ktorej je jaskyňa vyhĺbená. Pásy sú z jej navŕtania, za ktorým nasledoval odstrel. Snímka 3: Hlavný tunel podzemného úložiska je dlhý asi kilometer. Snímka 4: Za oceľovými dverami je uskladnený odpad - nápis hovorí o obmedzenom pohybe z dôvodu rádioaktivity. Snímka 5: Chodba k výťahu z a do podzemia. Steny chodby (vpravo) sú omietnuté betónovou zmesou, hore je potrubie ventilácie. Vladimír Turanský Loviisa - Bratislava Snímky autor |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |