|
|
||||||||||||||||
| Piatok 31.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Špičkové zdravotníctvo môže byť príkladomPacientov v nemocniciach sprevádzajú aj príbuzní, pobyt si však musia hradiť V hlavnom meste Taiwanu Taipei sa nedávno konal 7. Svetový kongres kraniofaciálnej (čeľustnej) chirurgie. Zúčastnil sa na ňom aj náš popredný odborník, prednosta Kliniky plastickej a estetickej chirurgie LF UK v Bratislave, docent MUDr. Jozef Fedeleš, CSc. Požiadali sme ho, aby sa s našimi čitateľmi podelil o zážitky. Bol nejaký zvláštny dôvod, že sa toto podujatie konalo práve v Taipei? - Áno, v tomto meste práve pred 40 rokmi založil americký kolega MUDr. Samuel Nordhoff plastickú chirurgiu na Taiwane. Teraz sa lúčil, lebo odchádza do dôchodku a kongres usporiadali na jeho počesť. Dr. S. Nordhoff patrí v tejto disciplíne k svetovej elite. Za zmienku však stojí sama nemocnica, ktorá je súkromným univerzitným zariadením. Má asi 4500 lôžok a len pracovisko plastickej chirurgie má dvesto postelí, z toho dvadsať pre akútne prípady. Rehabilitačné stredisko pre plastickú chirurgiu a chirurgiu ruky tam obsluhuje okrem lekárov dvadsať stredných zdravotníckych pracovníkov. Čiže situácia neporovnateľná s našou... - Aj my robíme dosť na naše pomery - okolo 5000 operačných výkonov ročne, ale v Taipei je to tri-, až štyrikrát viac. Lenže tam majú k dispozícii 90 operačných sál, z toho plastická chirurgia 6 - 8. A to by som musel hovoriť ešte o ich špičkovom technickom vybavení, kým my sme za posledných desať rokov nedostali od zdravotníctva či poisťovní ani jediný prístroj. Ako by ste hodnotili odbornú prácu vašich taiwanských kolegov? - Sú vynikajúci, všeobecné podmienky im umožňujú veľa operovať. Len sám šéf plastickej chirurgie vykonal 1200 prípadov transplantácií prstov z nôh na ruky. Každá operačná sála je vybavená najmodernejšími prístrojmi od operačného mikroskopu cez anestetiká. Aj my by sme potrebovali takéto mikrochirurgické centrum, veď operačné výkony trvajú na našom oddelení osem i viac hodín. Vo všetkých okolitých štátoch - v Českej republike dokonca dve - takéto centrá majú. Už pred dvoma rokmi sme predložili koncepciu na ministerstvo zdravotníctva, stálo by to len 15 mil. Sk, doteraz však na ňu nik nereagoval. Kto môže využívať služby súkromnej nemocnice v Taipei? - Každý a problémy nemajú, lebo poisťovne platia riadne a načas. Okrem toho tam fungujú rôzne nadácie, ktoré nemocnicu dlhodobo podporujú, podobne ako sponzori. Pretože finančné problémy nepoznajú, môžu poskytovať aj rôzne výhody. Napríklad v areáli je ubytovňa, kde zadarmo bývajú nielen študenti, ale aj postgraduálni lekári a hostia, ktorí sem prichádzajú z celého sveta. Pracovníci nemocnice nakupujú so zľavou vo všetkých strediskách, ktoré sa v areáli nemocnice nachádzajú. Je to celý rad bufetov, rôznych obchodov, sú tam banky, pošty, čiže možno si tu zabezpečiť všetky najnevyhnutnejšie potreby. Všade možno použiť magnetické karty, na každej klinike je perfektné počítačové vybavenie, knižnice, internet, lekári, keď potrebujú, môžu sa bezplatne spojiť s celým svetom a nikto sa nepozastavuje nad tým, že prečo. Ako to, že niekde to ide a inde nie? - Prostriedky poskytované nemocniciam u nás by mali byť diferencované a nie plošné, ako je tomu dnes. Dnes dostanú nemocnice od poisťovní určitý prospektívny rozpočet, a s tým musia vyjsť bez ohľadu na to, či odvádzajú špičkové výkony pre celé Slovensko, alebo ide o nemocnice, ktoré takúto činnosť nevykonávajú. V zahraničí sa vôbec neplatí prospektívne, ale sa platí za výkony. Taká nemocnica má potom záujem odviesť čo najviac kvalitných výkonov, lebo jej to prináša peniaze. A to je vlastne celý princíp. U nás stále nútia k racionalizácii, čo je na niektorých pracoviskách už neúnosné. Jeden z dôvodov, prečo na Taiwane dosahujú také vynikajúce výsledky, je aj to, že pracujú v pokoji. Lekári majú k dispozícii všetku potrebnú techniku a materiál, ale aj čas. Do práce nastupujú tak ako u nás o 7.00 hod. ráno, operovať začínajú o ôsmej, ale keď treba pokračujú až do 20.00 či 21.00 hodiny. Nikto sa nikam neponáhľa a nikto nikoho nenaháňa, aby už skončil, lebo plánované operácie jednoducho treba skončiť do pol tretej. Nemajú ani osobné finančné starosti, lebo 28-ročný taiwanský kolega pred druhou atestáciou zarobí mesačne okolo 3500 USD, kým náš lekár v jeho postavení približne 10 000 Sk. V takýchto podmienkach sa dá potom aj oveľa lepšie pracovať koncepčne. Majú na Taiwane dostatok lekárov a zdravotníckeho personálu? - Taiwan má 22 miliónov obyvateľov, pritom územie je veľké ako Holandsko. Je to najľudnatejšia krajina na svete. Ľudia sú tam nesmierne pracovití, preto aj nezamestnanosť je veľmi nízka. Majú teda dosť personálu. Ako som už povedal, prichádza tam na stáž množstvo lekárov z celého sveta, ale kým napríklad v USA sa nedovolia cudzincovi pacienta ani dotknúť, na Taiwane, keď zistia, že lekár je schopný, dovolia mu pracovať samostatne a naplno sa zapojiť do pracovného procesu. Samozrejme, takto možno nadobudnúť oveľa väčšie skúsenosti. V takýchto podmienkach sú aj služby pacientom zrejme na vysokej úrovni. Ako napríklad vyzerajú nemocničné izby? - Sú jedno- až trojlôžkové a majú vysoký hygienický štandard. Pre nás je zaujímavé to, že spolu s pacientmi môžu byť na izbách aj ich príbuzní, čo je u nás absolútne nereálne. Samozrejme, tento pobyt si hradia príbuzní sami. Boli by ste za takýto štýl aj v našich nemocniciach? - U nás sa to začalo pred niekoľkými rokmi na pôrodniciach, kde sa zaviedol rooming-in, teda spoločný pobyt matky s dieťaťom. V každom prípade sa tak odbremení práca sestry a pre pacienta je blízkosť príbuzného veľkým psychickým povzbudením. Ten rozdiel v zariadení izieb nie je ani taký veľký, až na to, že telefón a televízor je tam samozrejmosťou. Kto má záujem, môže sa napojiť na fax či internet. V spoločenských miestnostiach nechýbajú televízory s veľkoplošnými obrazovkami. Povedzte ešte, prosím, čo na vás na Taiwane najviac zapôsobilo? - Odpoveď je jednoduchá: to, že tam všetko tak dobre funguje - celé hospodárstvo. Zdravotníctvo či školstvo je len jeho súčasťou. Tam si jasne uvedomujú, že všetko so všetkým súvisí a že keď nebudú zdraví ľudia, nemôže byť ani fungujúce hospodárstvo a keď nebude vynikajúce školstvo, nebudú ani dobrí lekári. U nich všetky tieto súkolesia zapadajú do seba a fungujú. Taiwan nie je turistická krajina, nie je tam niečo, čo by sa nedalo vidieť inde na svete, napriek tomu je tam stále plno hostí. Sú to odborníci, ktorých v tejto krajine zaujímajú práve jednotlivé odbory. Na plastickej chirurgii som napríklad stretol na stáži syna jedného z najlepších svetových mikrochirurgov a zakladateľa mikrochirurgie prof. Biemera z Mníchova. Iste vedel, prečo prišiel pracovať práve sem. Taiwančania sú vynikajúci vlastne vo všetkom i v technike. Sú nielen mimoriadne usilovní, ale aj relatívne skromní, aj keď žijú na vyššej úrovni ako my. Nie je bez zaujímavosti, že v tejto krajine sa pracuje šesť dní v týždni a jediný deň pracovného pokoja je nedeľa. Marcela Zábojníková Text pod snímku: Jozef Fedeleš |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
