|
|
||||||||||||||||
| Piatok 31.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ako ďalej? Čo môžeme a čo nesmieme!Skleníkový efekt je najvážnejším globálnym ekologickým problémom Čo prinesie ľudstvu nové tisícročie? Odpovedí na túto otázku vo forme rôznych zaručených proroctiev existuje veľa. Najmä preto, lebo od budúcnosti veľa očakávame. Vieme totiž, že pokroky vedy a techniky sa dajú využiť v prospech človeka. Na druhej strane ich možno ľahko aj zneužiť. Okrem obáv z prípadnej tretej svetovej vojny, ktorá by mohla mať skutočne ťažko predstaviteľné dôsledky, veľké nebezpečenstvo pre život na tejto planéte predstavujú globálne ekologické problémy. Za najvážnejší z nich sa považuje zmena klímy. Žiaľ, na nej sa však nemalou mierou podieľa práve ľudská činnosť - necitlivé zásahy človeka do životného prostredia, devastácia prírody. Preto vedci z celého sveta už niekoľko rokov bijú na poplach, upozorňujú na problém zvyšovania teplôt, znižovania zrážok, na pokles hladín podzemných vôd a rozširovania púští. Kým priemerná teplota na Zemi za posledných 10-tisíc rokov kolísala plus - mínus jeden stupeň Celzia, od roku 1800 sa zvýšila o 2 až 3 stupne. Len v tomto storočí sa zvýšila o 0,7 stupňa Celzia a hladina morí sa zdvihla o 10 - 25 cm. Aj Správa tisícročia OSN potvrdzuje, že nejde len o kolísanie podnebia. Katastrofické scenáre mnohých odborníkov varujú, že topenie ľadovcov môže spôsobiť zvyšovanie hladín morí, zaplavovanie nízko položených území. Dokonca niektoré ostrovné štáty by mali úplne zmiznúť z mapy sveta. Aj keď nie je dokázané, že sa ich predpovede naplnia, ak sa proces klimatických zmien včas nezabrzdí, ba ani nik nevie povedať či bude trvať tisíc alebo desiatky tisíc rokov, už prvé prejavy skleníkového efektu sú alarmujúce. Odzrkadľuje sa to aj v štatistikách o výdavkoch poisťovacích spoločností, ktoré rastú doslova geometrickým radom. Len v tomto roku experti narátali vyše 700 živelných pohrôm a ich dôsledky prekonali smutné rekordy vlaňajška. Hospodárske škody tohtoročných katastrof dosiahli okolo 80 mld. USD. Za hlavné príčiny ich vzniku sa popri raste počtu obyvateľov považuje najmä globálne otepľovanie. Skleníkový efekt atmosféry je vlastne podobný jav ako možno pozorovať v záhradných skleníkoch. Výnimkou je len to, že funkciu skla preberajú skleníkové plyny. Krátkovlnné slnečné žiarenie voľne prepúšťajú, ktoré dopadá na zemský povrch a zohrieva ho. Dlhovlnné (infračervené) žiarenie, ktoré vyžaruje zemský povrch je z väčšej časti týmito plynmi zachytené a čiastočne spätne odrazené smerom k zemskému povrchu. Priemerná teplota prízemnej atmosféry je v jeho dôsledku o 33 stupňov Celzia teplejšia, ako by bola bez skleníkových plynov, čo vlastne umožňuje život na Zemi. Najvýznamnejším skleníkovým plynom je vodná para. Jej obsah je determinovaný prirodzeným kolobehom vody v prírode, čiže rozdielom medzi výparmi a zrážkami. K ďalším skleníkovým plynom patrí kysličník uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O), ozón, chlórfluórkarbóny atď. Atmosférické koncentrácie týchto plynov vzrástli od predindustriálnej doby (1750) v prípade CO2 až o 30 %, CH4 o 145 % a N2O o 15 %. Pod zvyšovanie ich obsahu v atmosfére sa podpisuje predovšetkým rozvoj civilizácie, čiže ľudská činnosť. Jej vplyvom sa ročne dostane do atmosféry až osem miliárd ton emisií CO2. Ten vzniká konkrétne spaľovaním fosílnych palív, ale aj odlesňovaním, lesnými požiarmi a podobne. Keďže lesné porasty pohlcujú značné množstvá CO2, sú nasledujúce fakty o výrube tropických pralesov skutočne mementom. V rokoch 1960 - 1990 sa ich vyrúbalo až 450 miliónov hektárov, čo je až jedna pätina všetkých tropických pralesov na zemeguli. Navyše výrub, ale i vypaľovanie rozsiahlych plôch pre pestovanie plodín vytvára podmienky na vznik ďalších požiarov. Tie sú také rozsiahle, že ich možno pozorovať aj z vesmíru. Drastická redukcia dažďových pralesov vplýva na podnebie celej planéty a jeho zmeny sa zasa dávajú do súvislosti čiastočne i s javom El Niňo, ktorý najmä v uplynulých dvoch rokoch spôsobil viaceré prírodné katastrofy. Z priemyselných odvetví sa najviac podieľa na skleníkovom efekte energetika, potom doprava, výroba cementu atď. Nič konkrétne Na nevyhnutnosť pozrieť sa tvrdým faktom do očí a pokúsiť sa zabrzdiť proces klimatických zmien upozornili aj závery prvého veľkého svetového summitu o životnom prostredí v Riu de Janeire v roku 1992. Na tomto fóre, ktoré bolo zásadným krokom svetového spoločenstva v riešení globálnych ekologických problémov, prijali aj Rámcový dohovor o klimatickej zmene ako základný právny nástroj na ochranu globálnej klímy. Jeho cieľom bolo dosiahnuť stabilizáciu skleníkových plynov na úrovni, ktorá nevyvolá ďalšie urýchlenie postupu klimatických zmien. No až na tretej konferencii strán dohovoru v japonskom Kjóte v roku 1997 sa prijali konkrétne opatrenia. Zúčastnili sa na nej delegácie zo 161 krajín sveta a sprevádzali ju búrlivé diskusie. Napríklad o tom, či má byť použité rovnaké percento redukcie produkovaných škodlivín pre všetky krajiny Prílohy I (krajiny OECD plus krajiny s transformujúcimi sa ekonomikami), ako riešiť záchyty CO2, alebo či predmetom rokovaní majú byť len tri skleníkové plyny, alebo väčší počet. Samozrejme, do popredia vystupuje problém rozvojových krajín, teda bohatého Severu a chudobného Juhu. Napokon predsa len poslednú noc na konferencii sa ľady prelomili a záväzky konkretizovali. Predbežne! Podľa znenia záverečného protokolu z Kjóta sa celkovo dohodlo zníženie emisií o 5,2 % z úrovne roku 1990, a to v období rokov 2008 až 2012. Pritom krajiny EÚ znížia limity o 8 %, Japonsko o 6 %, USA o 7 %. Slovensko prijalo podobný záväzok ako krajiny EÚ. Otvorenou otázkou z Kjóta zostali aj mechanizmy , ktoré umožňujú širšiu možnosť voľby, ako splniť stanovené záväzky. Ich rozpracovanie bolo ťažiskom následnej konferencie vlani v Buenos Aires a v Bonne na jeseň tohto roku. Prvým mechanizmom je Joint Implementation, čiže spoločné zavádzanie opatrení. Týka sa krajín Prílohy I. Princíp je ten, že dve alebo viac krajín sa môže dohodnúť, že krajina A zabezpečí nejakú investičnú akciu na zníženie emisií skleníkových plynov v krajine B, lebo v krajine B sú menšie náklady na jej uvedenie do praxe. Krajina A ju zaplatí. Tým sa za menej peňazí dosiahlo vyššie zníženie emisií a krajina A za odmenu dostane časť zníženia. Je to teda spoločné podnikanie na konkrétnom projekte. Napríklad v oblasti budovania kogeneračných jednotiek, ktoré predstavujú najúčinnejší spôsob spaľovania. Druhým mechanizmom je Clean development, čo možno voľne preložiť ako mechanizmus čistého rozvoja. Je to niečo podobné ako spoločné zavádzanie opatrení, ale projekty na znižovanie emisií by sa realizovali v rozvojových krajinách. Zádrh je v tom, že tieto zväčša chudobné krajiny nemajú záväzky na zníženie emisií, a preto neprejavujú ani záujem kupovať drahé technológie s minimálnou produkciou škodlivín. Azda najviac diskutovanou témou je tzv. obchodovanie s emisiami. Pri ňom nejde o konkrétny projekt. Predstava je taká, že krajina, ktorá má usporené emisie pod svoj záväzok, ich môže predať, čím zníži strop, ktorý má stanovený. Na obchodovanie s emisiami sa najviac spoliehajú USA. Práve preto sa z ich iniciatívy v poslednom období vytvára tlak, aby sa s emisiami obchodovalo ako s tovarom či burzovými akciami. Dokonca sa na emisie CO2 majú vydávať certifikáty. Podľa odhadov Svetovej banky by obchod s emisiami mohol v priebehu 20 rokov dosiahnuť obrat vyše 50 mld. USD. Medzi prvé štáty, ktoré kjótsky protokol aj ratifikovali patria tie, ktoré sú najviac ohrozené prípadným stúpaním hladiny oceánov. Podľa informácií z konferencie v Bonne, krajiny EÚ by chceli ratifikovať dohovor pri príležitosti 10. výročia summitu v Riu de Janeire, teda v roku 2002. Dokument však vstúpi do platnosti až vtedy, keď ho bude ratifikovať aspoň 55 krajín. Pritom medzi nimi musí byť také množstvo krajín Prílohy I, ktoré v roku 1990 produkovali aspoň 55 % emisií CO2 z celkového množstva emisií krajín Prílohy I. Ide teda o to, aby dokument ratifikovali najväčší producenti skleníkových plynov. Rusko a USA produkujú viac ako 45 % emisií. Kým tieto dve mocnosti nepristúpia k ratifikácií, protokol do platnosti nevstúpi. A tu je koreň problému. Rusko má totiž z Kjóta vysoko postavený záväzok - 0 %. Hoci nemusí prijímať žiadne opatrenia na zníženie emisií, vplyvom hlbokého prepadu ekonomiky sú jeho emisie ďaleko nižšie ako uvedený záväzok. To znamená, že medzeru medzi záväzkom a skutočným stavom by Rusi radi predali. Podľa zdrojov z mimovládnych organizácii Rusko plánuje do roku 2012 predať zahraničným firmám až 500 miliónov ton neexistujúcich emisií. Tých, ktoré síce už dnes neprodukujú, ale pred rozpadom ZSSR ich do ovzdušia vypúšťali tamojšie priemyselné giganty. Na druhej strane by USA od Ruska emisie kúpili, a tým pádom nemuseli investovať do finančne náročného znižovania emisií. Hoci takýto postoj vyvoláva negatívny ohlas medzi krajinami EÚ, východiskom bude zrejme kompromis. Ak totiž USA a Rusko nebudú súhlasiť s pravidlami obchodovania s emisiami a protokol z Kjóta nebudú ratifikovať, obrovské úsilie svetového spoločenstva bude odsúdené na neúspech. Na neochotu dohodnúť sa zaplatia budúce generácie. Deväť ton CO2 na obyvateľa Záväzok SR ovplyvňuje prevádzka jadrových elektrární Podiel Slovenska na globálnych emisiách skleníkových plynov tvorí približne 0,2 %. Priemerná ročná emisia na obyvateľa (11 ton CO2 v roku 1990 a v súčasnosti okolo 9 ton) je nižšia ako v krajinách OECD. Napriek tomu patrí SR medzi dvadsať štátov sveta s najvyšším množstvom emisií CO2 na obyvateľa. Úroveň znečistenia ovzdušia bola v SR oveľa vyššia koncom osemdesiatych rokov, ale v dôsledku poklesu výkonnosti ekonomiky v prvej polovici 90. rokov produkcia emisií je nižšia. Tento trend vlastne trvá dosiaľ. Dovedna sa na Slovensku ročne vyprodukuje 43 miliónov ton emisií skleníkových plynov. Vďaka pomerne vysokej zalesnenosti územia, lesy ročne v SR zachytia ďalších približne šesť miliónov ton emisií. No o otázke, či sa budú záchyty započítavať do celkovej bilancie jednotlivých krajín sa stále vedú diskusie. Vplyv otepľovania Jednou z povinností, ktoré aj pre SR vyplývajú z prijatia Dohovoru v Riu de Janeire je vypracovanie národných správ o realizácií národných stratégií znižovania emisií skleníkových plynov alebo zvyšovania ich záchytu v biomase. Prvú národnú správu schválila vláda SR koncom jari v roku 1995 a druhú v lete v roku 1998. Z ich záverov vyplýva, že aj na Slovensku je najväčším producentom skleníkových plynov energetika ( pozri tabuľku č. 2 ). Pokiaľ ide o možné vplyvy otepľovania atmosféry na klímu Slovenska, tak pravdepodobne zosilňovanie skleníkového efektu vyvolá okolo roku 2025 rast priemernej teploty v porovnaní s obdobím rokov 1951 - 1980 o 1 až 2 stupne Celzia. Zároveň sa prejaví pokles zrážok. Podľa druhej správy o klimatických zmenách hydrologické pomery v SR bude charakterizovať pokles zdrojov vody - podzemných aj povrchových. To spolu s nárastom obyvateľstva, prekonaním hospodárskej recesie a so sprísnením ekologických kritérií pre využívanie vody prinesie zhoršenie vodohospodárskej bilancie. Preto treba včas prijať opatrenia, ktoré budú smerovať k tvorbe nových a na ochranu existujúcich vodných zdrojov. Na očakávané dôsledky klimatickej zmeny sa treba pripraviť aj v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve. Odborníci očakávajú zmeny v druhovej skladbe, zmeny v bioprodukcii a podobne. Napríklad jedľa a smrek patria k druhom, ktoré sú najmenej vhodné na prispôsobovanie sa klimatickým zmenám. Ak sa teda nezlepší životaschopnosť horských smrekových porastov, vedci predpovedajú expanziu buka do vyšších polôh. V poľnohospodárstve očakávajú zmeny pôdnej vlhkosti, prezimovania rastlín, vo fyzikálnych a chemických vlastnostiach pôd či výskyty nových chorôb, škodcov a podobne. Spotreba energie Okrem predloženia oboch národných správ o zmene klímy, v SR zatiaľ nebola spracovaná žiadna ucelená stratégia a politika na znižovanie skleníkových plynov. (Ratifikácia dokumentu sa však aj v SR očakáva okolo roku 2002.) Preto nikto z kompetentných nevie dať odpoveď na otázku, koľko nás bude splnenie záväzku z Kjóta stáť. Určite však pôjde o desiatky miliárd korún. Pretože existuje viacero scenárov rastu HDP, ťažko dnes odhadnúť, akým tempom sa budú v podnikoch zavádzať opatrenia súvisiace s prísnejšími normami zákona o ovzduší, ako bude postupovať reštrukturalizácia priemyslu a podobne. Doterajšie modelovania a analýzy vychádzali z prijatých energetických koncepcií, lebo práve rozvoj energetiky môže rozhodujúcou mierou plnenie záväzku z Kjóta ovplyvniť. Pri rokovaniach o ňom slovenská delegácia vedela, že jeho splnenie je reálne. Jednak na základe rozhodnutia o postupnej rekonštrukcii bohunickej V-1 ako i dostavbe prvých dvoch blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach. Jadrová energetika je z hľadiska znižovania produkcie skleníkových plynov najprijateľnejšia. V súvislosti s predčasným uzatvorením bohunickej elektrárne V-1 sa aj v nedávnej diskusii o novej energetickej politike ozvali hlasy, že tretí a štvrtý blok treba dostavať, lebo inak záväzok z Kjóta nesplníme. Odborníci z rezortu životného prostredia však tvrdia, že pri prevádzke bohunickej V-2 a dvoch mochoveckých blokov by sme sa mohli vtesnať do limitu zníženia CO2 o uvedených 8 %. Pravda, len keď sa v širšom meradle ako dosiaľ začnú zavádzať do praxe opatrenia na racionalizáciu spotreby energie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. A tiež ak prudko nezačne stúpať spotreba energie ako prirodzený sprievodný jav rastu HDP. V takej situácii by sa zrejme muselo začať uvažovať o dovoze energie. Bolo by to jediné východisko ako neohroziť splnenie záväzku z Kjóta, ktoré má byť jednou zo základných podmienok vstupu asociovaných krajín do EÚ. Zdena Rabayová Snímky archív |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
