Dopyt, spotreba a sektor obchodu v SR

Súčasné problémy ekonomiky SR nemožno oddeliť od problému vývoja životnej úrovne obyvateľstva na Slovensku. Prirodzene, že aj keď je možné diskutovať o samej štruktúre a podstate pojmu životnej úrovne, zrozumiteľne tento problém možno interpretovať ako možnosť zabezpečiť si svoje potreby osobnej a investičnej povahy v určitom rozsahu s pretrvávajúcou rastovou tendenciou. Inými slovami, do určitej miery zjednodušene životnú úroveň reprezentuje reálna spotreba obyvateľstva determinovaná dopytom, ktorý je zasa podmienený príjmami.

Z tohto zorného uhla možno sprostredkovane odvodiť z vývoja maloobchodného obratu záver, či súčasné ekonomické podmienky a príjmy obyvateľstva umožňujú a podporujú domáci dopyt obyvateľstva, ktorý sa následne prejavuje úrovňou objemu tržieb v maloobchode a v službách.

Všeobecne sa dá povedať, že objem tržieb v maloobchode, reštauráciách a hoteloch v bežných cenách v roku 1998 vzrástol o 8 % a za prvých 9 mesiacov roku 1999 o 7,7 %, pričom v 3. štvrťroku bolo možné pozorovať zostupný trend. Kým v roku 1998 bolo tempo rastu tržieb v maloobchode mierne nad tempom rastu inflácie, v roku 1999 tempo rastu výdavkov v maloobchode bolo pod hranicou tempa inflácie. Zjednodušene sa dá povedať, že v roku 1999 vyššie výdavky v maloobchode neznamenajú aj vyššiu úroveň spotreby obyvateľstva, pretože inflácia pohltila rastúce výdavky v maloobchode.

Na súčasný problém spotreby v tomto prípade posudzovanom tržbami v maloobchode je možné pozerať sa z niekoľkých hľadísk. Predovšetkým, aké sú rozdiely vo vývoji spotreby podľa jednotlivých územných celkov v SR a ako sa spotreba vyvíja podľa druhu tovarového agregátu (podľa triedenia OKEČ).

Ak sa pozeráme na tento problém podľa územného členenia (podľa krajov) vidieť, že tržby v maloobchode sú v prepočte na obyvateľa ročne výrazne rozdielne, o čom svedčí aj hodnota variačného rozpätia ustálená na úrovni takmer 517 %. To znamená, že medzi krajom s najnižšími výdavkami v maloobchode a krajom s najvyššími výdavkami v maloobchode v prepočte na obyvateľa je 5,17-násobný rozdiel. Priemerná úroveň tržieb pripadajúcich v roku 1998 na obyvateľa v SR bola 70,4 tis. Sk. Nad touto priemernou úrovňou sa ocitajú len dva kraje, Banskobystrický kraj s priemernými tržbami na obyvateľa 85,5 tis. Sk a Bratislavský kraj s priemerom tržieb na obyvateľa 181,7 tis. Sk. Na druhej strane veľmi nízky podiel tržieb na obyvateľa pripadal v Trenčianskom kraji 48,7 tis. Sk a v Prešovskom kraji dokonca len 35,8 tis. Sk. V ostatných krajoch ročné tržby v maloobchode na obyvateľa boli nasledujúce: Trnavský kraj 61,9 tis. Sk, Nitriansky kraj 56 tis. Sk, Žilinský kraj 56,7 tis. Sk a Košický kraj 51,7 tis. Sk. Ak by sme do našich úvah zahrnuli aj tržby vo veľkoobchode, tak by sme dospeli ešte k väčším rozdielom v prepočte tržieb na obyvateľa ročne.

Tieto rozdiely nie je možné zdôvodniť v takomto rozsahu len rozdielnou úrovňou príjmov; napr. kým v roku 1998 bola mesačná priemerná mzda v SR 10 165 Sk (k 31. 10. 1999 10 400 Sk), v Bratislavskom kraji však 13 560 Sk a v Prešovskom kraji len 8723 Sk. To znamená, že kým tržby medzi najvyšším a najnižším krajom boli viac ako 5-násobne väčšie, medzi najvyššími príjmami a najnižšími príjmami je rozdiel len 55 %. K podobnému záveru dospejeme aj pri porovnaní hrubých, prípadne čistých peňažných príjmov domácností v jednotlivých krajoch. Ani tu nepresahuje rozdiel medzi najvyššími peňažnými príjmami domácností v Bratislavskom kraji a Prešovskom kraji viac ako 39 %, navyše medzi jednotlivými krajmi rozdiel v čistých príjmoch domácností nie je väčší ako 10,5 %.

Ak sa teda na tieto rozdielne regionálne výdavky obyvateľstva v maloobchode, prípadne aj vo veľkoobchode pozeráme ako určitý logický súlad jednoty medzi príjmami a výdavkami, potom treba povedať, že táto logická väzba je príliš voľná, prípadne sa dá len veľmi ťažko o súvislosti hovoriť.

Na vysvetlenie sa ponúka niekoľko pravdepodobných hypotéz. Jednou, ktorej by sme udelili prioritu, je predpoklad, že značná časť použitých peňažných prostriedkov realizovaná ako spotreba obyvateľstva nie je závislá od prijatých miezd a nie je ani obsiahnutá v štatisticky zmeraných oficiálnych príjmoch domácností. Značná časť rozdielu medzi evidovanými príjmami a vynaloženými prostriedkami (ak aj zohľadníme výdavky domácností nerealizovanými v obdobných systémoch a službách) môže prameniť z príjmov v tzv. šedej - čiernej nelegálnej ekonomike. V tejto súvislosti možno dodať, že rovnako aj v štátnych príjmoch (štátny rozpočet), v ktorých dominujú daňové príjmy, sú najväčším problémom podľa nášho názoru nezdanené neevidované príjmy, teda príjmy z nelegálneho podnikania a nie daňové nedoplatky subjektov evidovaných na daňových úradoch.

Túto úvahu podporuje i to, že rozdiel medzi tempom rastu príjmov a výdavkov nie je zabezpečovaný, napr. použitím väčších objemov úspor obyvateľstva. Zo súčasného prehľadu netermínovaných a termínovaných vkladov obyvateľstva vyplýva, že tieto permanentne rastú, napr. v roku 1998 o 15,7 % a v tomto roku približne (1. - 9. mesiac) o 5,5 %, pričom tempo prírastku v priebehu roka rástlo. Rovnako vzrástli aj úspory obyvateľstva v cudzej mene, v roku 1998 o 13,1 % a v roku 1999 o 1,3 %.

Pozrime sa na vývoj spotreby obyvateľstva (výdavky obyvateľstva) za prvých 9 mesiacov tohto roka v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka podľa komoditných skupín. V porovnávanom období výraznejšie klesli výdavky za predaj a údržbu motorových vozidiel (-16 %), tovar pre domácnosť (-3 %), predaj medziproduktov a ďalšie, ako napr. výdavky na hotely, reštaurácie takmer o 30 %. Na druhej strane vzrástol objem tržieb a nie objem predaja napr. pohonných látok, farmaceutických výrobkov (+74 %), opravy pre domácnosť (+30 %), predaj použitého tovaru (+250 %), kozmetický tovar (+70 %). Objemovo významná komoditná skupina - predaj potravín sa udržiava približne na rovnakej úrovni.

Ukazuje sa, že tržby - predaj a vynaložené prostriedky obyvateľstva rastú pri tých druhoch tovaru, kde došlo k zvyšovaniu cien (pohonné látky) a tovary, ktorých časť je spojená s dovozom zo zahraničia. Napriek týmto prejavom rastu spotreby v podstate cenový rast eliminuje skutočný objem spotreby, ktorú výrazne tlmia nízke príjmy obyvateľstva. V nastávajúcom období, keď sa pripravuje zvýšenie cien energie, nájomného a pod. sa pri „zmrazených“ príjmoch pravdepodobne ešte viac obmedzia výdavky obyvateľstva, ktoré by mohli zvyšovať spotreby. Nízky dopyt bude negatívne naďalej ovplyvňovať rozvoj malého a stredného podnikania.

J. A. Oberhauser