Vojna stojí Moskvu 150 mil. dolárov mesačne, intenzita neutícha Do nového roka by vraj človek nemal vstupovať s dlhmi, ba ani s hriechmi. To by však naša modrá planéta potrebovala najmenej rovnaký čas, aby upokojila všetky svoje póry násilia a nevraživosti. Nezmyselné odcudzenia lietadiel, ktorých únoscovia na zabezpečenie svojich bizarných požiadaviek využívajú živé štíty náhodných pasažierov a chvíle čakania si krátia krvavými divadielkami, v ktorých si práve cestujúci musia zahrať prvý a posledný raz, striedajú ešte nezmyselnejšie prevraty moci aj v takej horúcej a doteraz relatívne spokojnej krajine, akou bolo napr. Pobrežie Slonoviny. Príkladov je dosť a tento výpočet je skutočne len reprezentatívny, odzrkadľujúci momentálne big stories v masmédiách. Z jeho prvých stránok sa však pomaly vytráca Čečensko, tak ako sa to pred pár rokmi prihodilo v prípade informovania o vojne v Perzskom zálive, či neskôr v prípade Bosny alebo opätovne Perzského zálivu. Aj vojna je, bohužiaľ, masmediálny tovar, ktorý kupujúcemu (recipientovi) chutí, len keď je čerstvý. Je to surové, ale aj v prípade Čečenska si už Moskva môže dovoliť ubezpečenia, že všetko ide ako po masle a do pravoslávnych sviatkov by sa celá akcia mohla stihnúť. Nik nemyslí na domácich civilných úbožiakov, ktorí zo strachu zostali visieť bez strechy nad hlavou uhnaní kdesi na hraniciach, resp. na druhej strane na ruské obyvateľstvo, ktoré sa kedykoľvek môže stať jednorazovým účinkujúcim v brutálnom predstavení, aké sme spomínali na začiatku. Hoci vojna v Čečensku stojí Moskvu mesačne podľa prepočtov expertov Inštitútu ekonomických problémov prechodného obdobia, na čele ktorého stojí bývalý ruský premiér Jegor Gajdar, okolo štyri miliardy rubľov (150 mil. USD), táto suma môže byť oveľa vyššia. Skutočné výdavky na vedenie rozsiahlej vojenskej operácie na severnom Kaukaze, kde pôsobí približne 100-tisíc ruských vojakov, oficiálne zdroje zamlčujú. Bez rozdielu na to, že pred pár týždňami premiér Putin priznal, že suma výdavkov na vojnu predstavuje okolo 115 mil. USD vyčleňovaných z dodatočných príjmov štátneho rozpočtu. Štátnu pokladnicu tak podľa Gajdara denne opúšťa asi päť miliónov dolárov. Ako dobre by sa tieto peniažky zužitkovali v takej vyprahnutej sociálnej oblasti, netreba ani hovoriť. Hocako, podstatou je, že ruské vedenie nestihne prechod do nového roka mierumilovne. Vojna pokračuje a bude pokračovať. Veď ruské vedenie si ako podmienkou rokovaní so zástupcami Čečenskej republiky stanovilo jasné a jednoznačné zrieknutie sa ich nárokov na nezávislosť Grozného. Teda priznanie, že ich republika je neoddeliteľnou súčasťou RF a že len v rámci nej im môže byť poskytnutá autonómia. Je zrejmé, že ani jeden rokujúci Čečenec, ktorý patrí do zoznamu, s kým je Moskva ochotná rokovať, súhlasiť nebude. Veď predchádzajúca vojna sa v roku 1996 skončila podpísaním dohody o skončení bojov, ktorá otázku politického statusu republiky ponechala až do roku 2001 otvorenú. Čo je ešte horšie, následná mierová zmluva medzi oboma prezidentmi - B. Jeľcinom a A. Maschadovom hovorila o tom, že žiadne sporné otázky už nikdy nebudú riešiť pomocou sily. Krvavé návštevy čečenských ozbrojencov v moskovských, bujnakovských či volgodonských príbytkoch pošliapali zároveň nielen akú-takú vierohodnosť čečenského vedenia, ale dokonca zapríčinili, že ruská vláda dnes považuje zmluvu za zdrap papiera a jej šéf dnes za muža minulosti považuje aj samého umierneného Maschadova. Lenže postojom ruského Bieleho domu k prezidentovi Čečenska sa jeho autorita rúca aj doma. Povstalci pokračujú rovnako vo svojich plánoch a plnia sľuby. Ten posledný, ktorý hovoril o zaútočení na ruských výsadkárov, sa včera splnil, keď povstalci uskutočnili ozbrojený útok na vysunutú hliadku federálnych síl na juhu Čečenska neďaleko hraníc s Gruzínskom, ktorý bol už od začiatku decembra pod ich kontrolou. Vojna sa neskončila. Vojna trvá. (sb)
