|
|
||||||||||||||||
| Utorok 7.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Daňové sadzby a ich vplyv na hrubý domáci produkt a čo z toho vyplývaNakupujte u odborníkov platí v ekonómii dvojnásobnePrežívali sme debatu našich poslancov o tom, aká má byť daň z príjmu právnických osôb. Videli sme, že dohodnúť sa nevedeli ani vedenia strán. Neviem si predstaviť, že by sa pokazilo poslancovi NR SR auto počas dovolenky v niektorej našej dedine. Iste by nedal o spôsobe opravy auta hlasovať ľuďom, ktorí sa zhŕkli v blízkosti jeho auta. Ak by mu poradili, že majú v obci opravára, akceptoval by ho a po oprave pokračoval vo svojej ceste. Asi by sa nerozhodol v NR SR dať návrh, aby sa hlasovalo, čo treba opraviť na jeho aute. Ak sa však oprava týka ekonomického auta ekonomiky SR, poslanci si veľmi radi skúšajú svoje vedomosti z ekonómie a rozhodnú, čo treba opraviť. Naposledy rozhodli o dani z príjmov právnických osôb a čakáme aj ich rozhodnutie o dani z príjmu fyzických osôb. Nerozhodujú iba poslanci. Návrhy schvaľujú orgány strán. Ekonomická veda nepochybuje o tom, čo svojho času napísal bývalý guvernér NBS, že ekonomické zákony sa nedajú dlhodobo porušovať. Nemali by o tom pochybovať ani poslanci a vládni ekonómi. Slovo odborníkom Práve preto, že aj v ekonómii platia zákony, sa v USA už v roku 1946 rozhodli zákonom ustanoviť radu ekonomických poradcov prezidenta USA. Jej členmi sú profesori. V roku 1974 bol predsedom tejto rady súčasný guvernér centrálnej banky USA A. Greenspan. Jej členmi boli odborníci, po ktorých v súčasnosti nazývame ekonomické zákony. Niet teda pochýb, že táto rada ani nemusí hovoriť o tom, aby sa v makroekonomickej politike USA rešpektovali ekonomické zákony. Aj členmi amerického parlamentu boli ľudia, po ktorých nazývame ekonomické zákony. Ale nemusíme sa odvolávať len na túto krajinu. V Nemecku po vojne to bol profesor ekonómie, ktorý určil, ako liečiť nemecké hospodárstvo. U nás si iba málo ľudí uvedomuje, že fiškálnu politiku vlády nám musí pomôcť riešiť algebra. V tejto oblasti makroekonómia mimoriadne obohatila vedomosti o zložité vzorce a výpočty. Ona nám ponúka formalizovanie mnohých ekonomických zákonov. Vzťah fiškálnej politiky k príjmom rozpočtu vlády a k hrubému domácemu produktu je veľmi zložitý. Nie je ho možné domyslieť na zasadnutí nejakého orgánu. Možno, že makroekonómia nám neposkytuje odpovede na mnohé naše problémy, ktoré potrebujeme riešiť, aby sme sa mali v budúcnosti lepšie, ale je iste predpokladom, bez ktorého nie je pravdepodobné, že odpovede nájdeme. Efekt zmeny nástroja ekonomickej politiky môže na jednu makroekonomickú veličinu pôsobiť pozitívne a na druhú negatívne. Vďaka ekonomickej vede asi vieme čo načo a ako pôsobí. Práve hypotéza o vzťahu makroekonomických veličín je odrazom hlbokých poznatkov tvorcu hypotézy. Kto to nevie, nemôže navrhnúť riešenie, ktoré pomôže. Hľadanie odpovede Vzhľadom na to, že v súčasnosti je čitateľ takmer denne informovaný o zmenách mnohých daňových zákonov a najnovšie o zmene sadzby zákona dane z príjmov právnických osôb, poukážem na potrebu fundovaného rozhodnutia, čiže potrebu prípravy niekoľkých alternatív fiškálnej politiky na báze modelového a počítačového prístupu na rozhodnutie v NR SR. Aby bol zrozumiteľný, odvodíme takýto model a použijeme ho na získanie konkrétnej odpovede. Aj pri veľkom našom úsilí o zjednodušenie problému a aj očakávanej ochote čitateľa preniknúť do podstaty, nie je možné nerešpektovať poznatky ekonomickej vedy a ich zobrazenie v bázických funkčných vzťahoch. Tie nám spriezračnia chápanie. Zaujímame sa o odhad vplyvu zmeny parametrov daňového systému na HDP. Dohadovanie sa okolo percenta zníženia dane z príjmu právnických osôb zo 40 percent sa tak ukáže ako zbytočný neprofesionálny prístup. Vychádzajúc z definície HDP, označme ho Y, a to, že Y = C + I + G + (X - M), (1) kde C sú výdavky obyvateľstva, I sú výdavky podnikov, G sú výdavky vlády na nákup tovarov a služieb, X je export a M je import. Výdavky obyvateľstva sú však závislé od disponibilného príjmu (YD) a predpokladajme, že ten vzťah bude lineárny, teda C = a + bYD (2) Avšak disponibilný príjem je závislý od Y, teda HDP a od T, veľkosti príjmov vlády z daní. Nech je ten vzťah takýto: YD = Y T (3) Ale ako vieme, náš zákon o daniach uvažuje aj s daňami, ktoré nezávisia od príjmu (daň z majetku, označme ich ako fixné dane T0 ), okrem sadzieb dane z príjmov fyzických osôb a sadzby dane z príjmov právnických osôb (t), ktoré závisia od príjmu. Z toho, čo sme povedali, vyplýva, že príjmy vlády z daní budú v takomto vzťahu k fixným daniam a k priemernej sadzbe: T = T0 + tY (4) Ako teda ovplyvňuje HDP fixná daň a ako daňová sadzba? Naozaj by to mali pre občana vládni ekonómi zjednoznačniť vo svojich úvahách pri konštrukcii nástrojov realizácie makroekonomickej politiky, teda pri príprave návrhu štátneho rozpočtu. Dosadením rovníc (2) až (4) do (1) získame mimoriadne závažný ekonomický mikroskop v ( 5), ktorý pomáha ekonómom vidieť do hospodárstva, tak ako okuliare pomáhajú tomu, kto už nevidí čítať text v knihe: (5) Ako vidieť z tohto výrazu, závislosť Y od fixných daní (T0) aj od t je komplikovaná. Vidíme, že vplyv a, vplyv G, I a (X -M) na HDP je určený týmto zlomkom: Komplikovanejší je vzťah HDP a T0. Ak budeme T0 zvyšovať, spôsobí, že HDP klesne, a ten pokles dosiahne hodnotu závislú od tohto zlomku, daňového multiplikátora: Povedzme, že výraz (2) má takýto konkrétny tvar: C = 30 + 0,75YD a výraz (4), teda príjmy z daní sa dajú vypočítať takto: T = 2 + 0,2Y. Čiže koeficient b dosahuje hodnotu 0,75 a priemerná sadzba t dosahuje hodnotu 0,2. Po dosadení týchto hodnôt do posledného výrazu zistíme, že daňový multiplikátor je Ak by sme zvýšili fixnú daň o 1 Sk, potom HDP alebo Y by kleslo o mínus 1,875 Sk. Iste pre mnohých neočakávaný záver. Oba multiplikátori majú veľký význam pre tvorcov hospodárskej politiky. Umožňujú uskutočniť výpočty o tom, aké zmeny HDP možno očakávať, ak sa menia dane nezávislé od príjmu a ak sa mení priemerná daňová sadzba. Čitateľ si môže overiť tieto tvrdenia pomocou (5). Chýbajú nám však ešte údaje o I (investíciách); nech dosiahnu hodnotu 90 mld. Sk. Výdavky vlády nech sú 130 mld. Sk a netto export nech je -10 mld. Sk. Ak bude t = 0,3, teda 30 percent a T0 = 2 mld., potom HDP nadobudne hodnotu 502,105 mld. Sk. Po znížení t na hodnotu 0,2 pomocou (5) získame hodnotu HDP 596,25 mld. Sk. Zníženie priemernej daňovej sadzby z 30 percent na 20 percent vyvolalo rast HDP o 18,75 percenta. Odstrániť neduhy Politici môžu riešiť problém, o koľko znížiť daňovú sadzbu. Našli sme matematický model, ktorý nás priviedol k hlbšiemu pochopeniu skúmaných vzťahov (javov) tým, že nás donútil logicky domyslieť všetky možnosti, jasne definovať všetky používané pojmy, zobrať do úvahy všetky činitele a nájsť medzi nimi tie, ktoré sú rozhodujúce. Náš model by sme mohli, a vládni ekonómi by ho mali, viac priblížiť realite. To však nebol náš cieľ. Naším cieľom bolo aj to, aby sme poukázali na náš dlhotrvajúci ekonomický neduh, že netreba každý polrok prijímať ekonomické balíčky vlády. Hospodárska politika vlády by však musela byť založená na hlbokých poznatkoch ekonomickej vedy o fungovaní ekonomického systému a na počítačoch, na simuláciách. Inak môžeme očakávať nielen sklamanie odborníkov, ale aj prírastok občanov nedôverčivcov. Toto nie je negativizmus, to je konštatovanie faktu o zanedbávaní odborného riešenia ekonomických problémov a zverovaní riešenia fungovania ekonomického systému neprofesionálom. Prof. Ing. Jaroslav Husár, CSc., Mgr. ek. Ekonomická univerzita Bratislava |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
