LUNA nie je iba do počtu

V predvečer začatia vysielania dlho ohlasovanej TV LUNA povedala riaditeľka jej spravodajstva Anna Ghanamová v jednom rozhovore: „...v Lune cítiť nový vietor. Vyjadruje ho odhodlanie tvorcov, ktorí nechcú ľuďom kradnúť čas, ale naopak, chcú im poskytnúť praktické rady, inteligentnú zábavu a vyvážené informácie...“ Skutočne, s niečím novým prišla LUNA v spravodajstve - krátke spravodajstvo v hodinovom intervale prináša televíznemu divákovi nie veľa, ale dosť základných informácií o udalostiach dňa a vhodne ho pripravuje na hlavné správy, žiaľ, kolidujúce s večerným spravodajstvom na najmenej dvoch našich televíznych programoch, o zahraničných nehovoriac, aj keď ich treba brať na zreteľ. Vhodná sa zdá byť aj forma a rozsah informácie, niekde však ešte vidieť, kde jej tvorcovia chodili do školy. A nielen preto nemôže byť spravodajstvo LUNY iné. Lebo ono má svoje zákonitosti, a tie sa žiadnou okľukou obísť nedajú. Bude teda natoľko „objektívne“, nakoľko sa jeho tvorcovia dokážu skutočne podrobiť „jeho veličenstvu faktu“ a tento fakt takto obohatený ponúknuť televíznemu divákovi. Inak treba privítať odvahu pracovať s takým množstvom nových, mladých a podľa mňa aj schopných redaktorov.

V čom predbieha LUNA ostatných partnerov na tejto parkete, to je aktuálna publicistika, nech ju už jej autori nazývajú diskusným fórom Anny Vargovej, diskusnou reláciou Soni Bullovej, talkshow Stana Radiča či akokoľvek inak . Ukážkou par excellence, pritom nechcem ubrať na kvalite a prínose ostatným, je Müllerov Müllerád - mal všetko, čo divák vidieť chce a čo mu autor musí dať, aby od obrazovky neodišiel, ale naopak, aby žiadostivo čakal na ďalšie pokračovanie. Pochopiteľne, najmenej s takým schopným protivníkom, akého mal Müller v Mečiarovi. Na druhú stranu by som postavil iný závažný titul - Interview Jána Fülleho. Je klasickou ukážkou publicistického programu, reagujúceho na deň a udalosť rozhovorom s partnerom, ktorý má a môže k veci hovoriť, že si ich autor vybrať vie, bolo vidieť vo všetkých jeho príspevkoch. Žiaľ, novinárske schopnosti J. Fülleho znižuje jeho - nazvime to ohľaduplne - nedbalý rečový prejav, nie vždy zrozumiteľný. Z dvoch videných sa mi zdá byť zaujímavá aj Markovičova glosa Moja vec, programový typ, ktorý na obrazovke doteraz chýbal a nemá obdobu ani v okolitých televíziách.

Nedá mi nespomenúť plejádu magazínov, z ktorých - prosím, to je môj osobný názor - vyskočili formou i obsahom najmä dva. Prvý, Svet počítačov bude isto prínosom pre tú kategóriu televíznych divákov, ktorí považujú počítač za svojho životného druha, bol prezentovaný na vysokej odbornej úrovni, pritom však zrozumiteľne a pútavo. Druhý - Profit magazín, si zaslúži pozornosť najmä pre obsahovú bohatosť a dosť nezvyčajnú formu konfrontácie názorov expertov s faktom. Za prínos programových pracovníkov možno považovať aj výber programov pre deti, najskôr pokus o získanie malého diváka dvojicou Editka a Park so zvieratkami, zatiaľ síce dosť nesmelý, ale vtipný a prijateľný najmä v kombinácii s elitným seriálom Zvieratkovo, potom aj bábkový animovaný seriál Ťapko Vú. S očakávaním treba zatiaľ prijímať pôvodný slovenský seriál režiséra Stanislava Párnického Zborovňa. Mimochodom - za osem sledovaných večerov LUNA priniesla sedem seriálov a deväť filmových sólo titulov, z čoho je polovica americkej proveniencie. A naostatok - treba kvitovať vysokú grafickú a technickú úroveň zvučiek a ich organickú väzbu na ten-ktorý program. Zatiaľ predsavzatia kolektívu, tlmočené Annou Ghanamovou, akoby vychádzali.

Ján REHÁK