|
|
||||||||||||||||
| Utorok 7.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Cudzinec a daň z darovaniaAko vlastník nehnuteľnosti chcem darovať rodinný dom osobe s cudzou štátnou príslušnosťou. Kto je povinný zaplatiť daň z darovania a aké z toho plynú ďalšie povinnosti? - Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov je daňovníkom dane nadobúdateľ, darca za daň ručí. Ak by ste chceli darovať rodinný dom, nie ste ako darca daňovníkom dane z darovania. Daň z darovania je povinný zaplatiť obdarovaný ako nadobúdateľ rodinného domu. Keďže pri darovaní dochádza k zmene vlastníckeho práva, zmena vlastníctva k rodinnému domu ako nehnuteľnosti podlieha zápisu do katastra nehnuteľností. Zápisom nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností vzniká daňová povinnosť na účely dane z darovania. V zmysle ustanovenia § 20 ods.1 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností je daňovník povinný ohlásiť do 60 dní od vzniku daňovej povinnosti túto skutočnosť príslušnému daňovému úradu a podať tým priznanie k dani. Daňové priznanie sa podáva na predpísanom formulári schválenom a vydanom Ministerstvom financií SR, ktorý si môžete vyzdvihnúť na ktoromkoľvek daňovom úrade. Daň z darovania je splatná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia daňového úradu o vyrubení dane. Ak nadobúdateľ nezaplatí daň z darovania, ste vy ako ručiteľ povinný uvedenú daň zaplatiť. Právne účinky ručenia nastanú buď hneď po nesplnení daňovej povinnosti daňovníkom, spočívajúcej v nezaplatení dane z darovania alebo až potom, keď správca dane uzná, že daň od daňovníka je nevymožiteľná (do tohto okamihu sa správca dane snaží vymáhať príslušnú daň od daňovníka). Po uplynutí lehoty určenej na splatnosť dane sa daňovník dostáva do omeškania, pretože v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, ak nebola vyrubená a predpísaná daň zaplatená včas a v správnej výške, je daňovník povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,5 % z nedoplatku dane. Avšak na zaplatenie penále v prípadoch ručenia je obmedzené platenie len zo strany daňovníka (obdarovaného), daň z darovania je povinný zaplatiť darca. Devízový zákon V prípadoch nadobúdania nehnuteľností cudzími štátnymi príslušníkmi je potrebné nahliadnuť aj do zákona č. 202/1995 Z. z. devízový zákon a zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Podľa § 19 ods. 1 devízového zákona cudzozemec s výnimkou cudzozemca, ktorý je občanom Slovenskej republiky, môže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tuzemsku iba: a) dedením, b) pre diplomatické zastúpenie cudzieho štátu za podmienky vzájomnosti, c) ak ide o nehnuteľnosť nadobúdanú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých iba jeden je cudzozemec, súrodencov, rodičov alebo prarodičov, d) výmenou tuzemskej nehnuteľnosti, ktorú vlastní, za inú tuzemskú nehnuteľnosť, ktorej cena zistená podľa osobitného predpisu neprevyšuje cenu pôvodnej nehnuteľnosti zistenú podľa osobitného predpisu (osobitným predpisom je v tomto prípade vyhláška MF SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov), e) ak má predkupné právo z titulu podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti (podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka), f) ak ide o stavbu, ktorú cudzozemec vystaval na pozemku vo svojom vlastníctve, g) ak tak výslovne ustanovuje osobitný zákon (napr. zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby, zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby). V zmysle ustanovenia § 2 písm. b) devízového zákona je cudzozemcom právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je tuzemcom. Cudzozemcom je aj organizačná zložka cudzozemca v tuzemsku s výnimkou pobočky zahraničnej banky v tuzemsku pri výkone činnosti vyplývajúcej z povolenia pôsobiť ako banka, keď má postavenie tuzemca, ak Devízový zákon neustanovuje inak. Naopak, tuzemcom je právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike alebo fyzická osoba s trvalým pobytom v Slovenskej republike. Tuzemcom je aj organizačná zložka tuzemca v zahraničí. Z obsahu otázky nie je jasné, či obdarovaný je občan cudzej štátnej príslušnosti s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo občan cudzej štátnej príslušnosti, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že možnosť darovania nehnuteľnej veci pre takéto prípady je obmedzená na § 19 devízového zákona. Hnuteľné veci Pri veciach hnuteľných, ak nadobúdateľ nie je v čase darovania občanom Slovenskej republiky, vyberá sa daň z nadobudnutia hnuteľného majetku, ktorý sa nachádza v tuzemsku. Pre takéto prípady platí rovnaký režim ako pre občanov SR, ale obmedzuje sa len na hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú na našom území. To znamená, že vykonanie ďalších povinností spojených s priznaním a zaplatením dane z darovania podliehajú zákonu č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Mgr. Ján Dudáš |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
