Zrežírovali Američania krach rokovania Svetovej obchodnej organizácie z vnútropolitických potrieb? Ako sa vzďaľujeme od polnoci z piatka na sobotu, keď sa 135 ministrov obchodu členských štátov WTO po štyroch dňoch búrlivých diskusií bez výsledku a znechutene rozišlo z amerického Seattlu, silnie toto podozrenie. USA na ministerskej konferencii neurobili nič, aby sa dosiahol konsenzus pre nové kolo svetovej liberalizácie obchodu a služieb. Prezident Clinton sa dopustil niekoľkých hrubých chýb, ktoré nemožno kvalifikovať inak, ako zámer. Najprv, ešte pred konferenciou, pozval demonštrantov do mesta rokovaní a ospravedlnil to poukazom, že každý má právo byť pri tom. Potom na demonštrantov poslali jednotky so slzným plynom a obuškami, takže to tam vyzeralo ako na Národnej triede v Prahe pred desiatimi rokmi, pravda, okorenené ešte gumenými projektilmi. Len ten domnelý mŕtvy chýbal. Reprezentantka USA pre obchod Charlene Barshefská viedla rokovanie bez zmyslu pre kompromis a jemnú diplomaciu, takže na jej neokrôchané spôsoby (Financial Times) reagovali delegáti z rozvojových krajín búchaním päsťami na stoly, bučaním a mňaučaním a niektorí dokonca pohrozili, že z konferencie predčasne odídu. Podľa Financial Times sa Barshefská správala ako pri bilaterálnych rokovaniach, keď drží v rukách silný list a hrá poker. Toto však bola jemná šachová partia. Mocenský spôsob vedenia rokovaní však nebol hlavnou príčinou ich krachu. Tou sa stalo pretláčanie agendy, neprijateľnej pre rozvojové krajiny, ale aj Európsku úniu. Hnev rozvojového sveta dostal do varu prezident Clinton požiadavkou, aby WTO stanovila pracovné a ekologické štandardy a sankcie na ich dodržovanie a nechala na pokoji antidumping. Práve táto požiadavka znie ako rajská hudba v ušiach amerických odborárov, ktorí sú tiež početnými voličmi Demokratickej strany. Zdraženie práce, hocako ľúbezne môže znieť aj v ušiach zamestnancov nadnárodných spoločností v rozvojových krajinách, by zastavilo zahraničnú investičnú vlahu v chudobnom svete a prísun pracovných miest z nenáročných a ekologicky menej šetrných odvetví bohatých štátov. Znížilo by to aj jedinú komparatívnu výhodu rozvojového sveta lacnú pracovnú silu. Bohaté krajiny už zrejme zabudli, že ešte v šesťdesiatych rokoch ste si napr. v Porúrí museli meniť košeľu dva razy za deň a mzdy tiež neboli čo dnes. Navyše, dlhoročnú požiadavku rozvojových krajín, aby im bohaté štáty dodávali za znesiteľné ceny ekologicky čisté technológie, úspešne ignorujú. Ide teda vlastne o skryté ochranárstvo priemyselných štátov. Konferencia WTO nebola o obchode, ale o moci, politike a demokracii, konštatuje The Guardian. Pre prezidenta Clintona sú dôležitejšie prezidentské voľby, ktorých kampaň sa práve začína. Katastrofa zo Seattlu je povzbudením pre demokratického pretendenta na Biely dom Al Gora, lebo v Seattli Clintonova vláda obhajovala ich pozície až do konca. Až do krachu rokovania. Tento krach však vítajú aj rozvojové štáty lepší nijaký výsledok, ako výsledok zlý. Spokojní sú dokonca aj európski Zelení, lebo sa tak získal oddychový čas na prípravu reformy WTO. Jaroslav Brabec
