Peter Višváder To, čo je vo vyspelých demokraciách samozrejmosťou, u nás sa stáva traumatizujúcou kauzou, ktorá znervózňuje a otravuje celú verejnosť. Potvrdil to výsledok nedeľňajšieho rokovania frakcií SDK, keď sa dohodli na princípe kontinuity pri nominovaní kandidáta na post prezidenta FNM SR. Znamená to, že najväčší úspech slovenských politikov posledného obdobia, hoci sa vlastne ani inak nemohli dohodnúť, sa volá: kandidáta na šéfa FNM určí Demokratická strana. To stačí tej časti koalície, ktorá nevie, či je frakčná alebo znepriatelená, aby sa tvárila ako víťaz po vyriešení zásadného problému tejto krajiny. Ich malosť však spočíva v tom, že o tom, čo bežný človek pri zháňaní si každodenného tvrdého chlebíka považuje za hlúposť a malichernosť, sú naši politici presvedčení ako o veľkom úspechu. Možno je to však práve ich prefíkanosť vyvolaná tým, že pochopili uzavretosť kolobehu riešenia problémov. Tá spočíva v tom, že ak nevedia ako ďalej, treba vyrobiť na odpútanie pozornosti iný problém, aby neskôr ľuďom mohli ukázať, akí sú šikovní a ako ho elegantne vyriešili. Pritom pôvodná vec upadne do zabudnutia. Takýto kombajn sebaúspechov korunovaný sebadôverou však možno uplatňovať iba v politike (aj to iba v slovenskej), keďže zaň platia občania a nie jeho aktéri - politici. Okrem toho je poznamenaný nedokonalosťou. Jednoducho, súčasní politici už nevládnu masám z roku 1989, a tie sa už naučili takéto finty prehliadať. Vedia, že takzvané problémy, ktoré politici riešia, sa problémami v skutočnosti stávajú až svojimi dôsledkami. V tomto prípade zastavenou prácou v privatizácii. Bežnému občanovi je predsa jedno, či bude na čele fondu zelený alebo modrý politik, veriaci alebo ateista, člen tej či onej strany. Je mu jedno, kto vyrieši jeho problém. Len aby bol vyriešený. No podobné kauzy a továreň na problémy je dôkazom toho, že politici nevedia riešiť skutočné problémy a nad princíp odbornosti kladú požiadavku straníckosti. Hoci sa ústava spred novembra 1989 zmenila... Možno práve preto si spomenutý princíp strážia o to viac. Dnes však už, aby sa mohli sústrediť, potľapkajme politikov po pleci, pochváľme ich, ako zažehnali ďalšiu krízu svojho vládnutia a povedzme: kreslá sú rozdelené, začnite pracovať. Dokážu to však ešte? Opakujúce sa a hromadiace problémy sú veľavravné...
