|
|
||||||||||||||||
| Streda 8.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Čo v agrokomplexe funguje a čo nieMinister Pavel Koncoš o uplynulých desiatich rokoch Uplynulo desať rokov od začiatku celospoločenských zmien. Ako sa dotkli agropotravinárstva na Slovensku, na to sme sa spýtali ministra pôdohospodárstva SR Pavla Koncoša. Odpovedal aj na aktuálne otázky týchto dní. Aké najväčšie chyby sa urobili po novembri 1989 v agrosektore na Slovensku? - Najväčšie chyby sa udiali bezprostredne po zmene ekonomického systému po transformácii, teda na jej začiatku. Dosť dobre sme neodhadli dosah uvoľnenia ekonomickej politiky v poľnohospodárstve. Ako vieme, dosahy boli aj charakteru takpovediac nadrezortného, pretože v prvom rade sa devalvovala koruna. Pôvodne sa hovorilo o kurze 24 korún za USD a ustanovilo sa to na 27 USD. Od kurzu 24 korún za dolár sa nejako prepočítali možné odbytové ceny poľnohospodárskych výrobcov. A čo sa nestalo? Voľný trh spôsobil spolu so zrušením zápornej dane z obratu a spolu s krátením dotácií približne o polovicu, že klesli odbytové ceny oproti predpokladu. kúpna sila obyvateľstva, klesol odbyt potravín. Odrazu sme mali prebytok vo všetkých druhoch, od rastlinných výrobkov cez výrobky živočíšnej výroby až po potraviny živočíšneho pôvodu. V tejto situácii štát neplnil svoju úlohu, ktorú mal plniť prostredníctvom Štátneho fondu trhovej regulácie (ŠFTR). Výkup prebytkov za garantované ceny a následný vývoz do zahraničia. Jednoducho, ekonomika na to nestačila. Tu vidím začiatok toho desaťročného trápenia sa v celom poľnohospodársko-potravinárskom komplexe ako začiatok a, samozrejme, niektoré ďalšie chyby, ktoré sa urobili. Nenavodili zmenu, ale naopak, niektoré ešte viac prehĺbili naše starosti. Ak tu bol na začiatku cieľ vybudovať slovenské Švajčiarsko, poľnohospodárstvo typu malých rodinných fariem, ako-tak sa to darilo len v roku 1990. Pretože boli vysoké dotácie, rozdielne oproti poľnohospodárskym družstvám, tie boli až do výšky 70 % na obstaranie strojov, investícií, a odrazu štát zistil, že na to nemá. Ak k tomu pripočítam už spomínanú nezvládnutú funkciu a úlohu ŠFTR, danú nedostatočnou podporou zo strany štátneho rozpočtu, teda zo strany štátu, tak výsledok nemohol byť iný, ako bol, že sme predávali zvieratá, možno kvalitné plemenné za cenu brakových, že sme sa zbavovali všetkého, čoho sa poľnohospodárstvo zbavovať mohlo. V tomto období sa začalo mlieko a mnohé potraviny predávať na ulici a začali sme sa správať k potravinám ako barbari. To je pre mňa zážitok, ktorý sa nedá jednoducho ani odpustiť, ani zabudnúť. Samozrejme, treba sa takýchto obdobných chýb vyvarovať. A čo svetlé stránky, boli? - Za tých desať rokov boli aj také. Za svetlé obdobie rozhodne pokladám schválenie koncepcie rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva v júni 1993 a zavedenie prerokúvania zelených správ, teda správ o stave rezortu vo vláde i v Národnej rade SR. Chybou je, že vízie a predpoklady zakotvené v koncepcii rozvoja rezortu opäť neboli podložené spoluprácou štátneho rozpočtu s naším rezortom, a teda výdavkami štátneho rozpočtu alebo, čo je ešte horšie, neboli podložené rastom kúpnej sily obyvateľstva. Teda cenová úhrada, ktorá má byť ako hlavná pri riešení ekonomických problémov odvetvia, sa stala len akousi náhradnou a poľnohospodári sa začali utiekať k dotáciám ako veľmi často k jedinému a včasnému zdroju úhrady. Mrzí ma, že po roku 1994 vo funkcii ministra to bol už iný Peter Baco a chyby v obchodnej politike, chyby v privatizácii len prehĺbili proces prehlbujúcej sa stagnácie, ak nechcem povedať krízy tohto odvetvia. V rokoch 1995 a 1996 sa z roka na rok aj vplyvom týchto chýb prehĺbil deficit zahraničného obchodu takmer o 100 percent. Zo 7 mld. Sk pasívneho salda na 13 mld. Sk, keď rovnakou mierou začal rásť dovoz, ako začal klesať vývoz, a teda exportná schopnosť nášho odvetvia. Pokračovalo to až v podstate do tohto obdobia, keď v roku 1998 pasívne saldo dosiahlo 15,5 mld. Sk. Spomínali ste chyby v privatizácii a v ďalších oblastiach. Ono to neboli len peniaze, ale aj niektoré organizačné záležitosti. Mohli by ste ich nejako bližšie špecifikovať? - Spomínal som chyby v obchodnej politike. Zošnurovanie exportu do viazaných vývozných licencií, pochopiteľne, vytváralo pozíciu alebo určitú silu pre úradníkov danú možnosťou dávať okrúhlu pečiatku, ale s tým bola spojená aj byrokratizácia vývozu a spomaľovanie vývozu, ako aj zaostávanie vývoznej ceny za možnou cenou, pretože v čase, keď bola cena najlepšia, tak poľnohospodár či potravinár nemohol vyvážať, lebo nemal mu kto dať včas pečiatku. Ak hovorím o chybách v privatizácii, tak typickým príkladom sú mlyny, a to Považské mlyny. Dostali sa do konkurzu, do bankrotu. V súčasnosti potravinársku pšenicu na Slovensku takmer nemá kto kupovať, aj keď úroda hlavne v kvalite nebola ktovieaká, tak vyvážame potravinársku pšenicu, aj keď v neveľkých množstvách. Do ČR a na Slovensko budeme dovážať múku. A to je, prosím, pri komodite, ktorá je predajná bez proexportných dotácií, bez exportnej podpory, či už berieme do úvahy potravinársku pšenicu alebo pšeničnú múku. Pšeničná múka, pokiaľ je kvalitná a je mletá z kvalitnej potravinárskej pšenice, je komoditou, ktorá sa dá predať za ekonomickú cenu, bez potreby ešte raz podporovať jej predaj proexportnými dotáciami. Nechcem zbytočne zdôrazňovať, že hromadenie spracovateľských podnikov, napokon aj štátnych majetkov v rukách pár jednotlivcov takisto neprispelo k nejakej stabilizácii odvetvia. Ak by som mal poukázať na privatizáciu štátnych majetkov, tak žiaľ, aj pretrvávajúci pokles hospodárskych zvierat a pokles produkcie niektorých komodít spôsobuje, že sme na kritickej hranici so stavmi hovädzieho dobytka a oviec. Môžeme prijímať akékoľvek podporné opatrenia, a my sme ich už prijali na rok 1999 na podporu zvyšovania stavov hovädzieho dobytka atď.,prehĺbili sme dotačnú podporu rozvoja chovu oviec, ale nestretlo sa to s priaznivým ohlasom v poľnohospodárskej praxi, pretože ešte raz, na bývalých ŠM, v podnikoch po privatizácii ešte stále je snaha skôr sa zbavovať, predávať, a potom postupne nechať pôdu ležať ladom. Takže aj na rok 2000 prijímame pomerne prísne opatrenia z hľadiska poskytovania dotácií, z hľadiska sledovania využitia pôdy, z hľadiska stavov hospodárskych zvierat. Spomínali ste mlyny, ale pokiaľ viem, tak je aj prebytok hydinového mäsa, najmä Mäsokombinát Dunajská Streda má problémy s odbytom. - Nielen mäsospracujúci priemysel, ale napokon, všetky odvetvia musia prejsť ďalšou transformáciou aj vlastníckych vzťahov a určitou kvalitatívnou prestavbou. Myslím, že Dunajská Streda sa po takmer ročnej prestávke dostala do rúk nového majiteľa a začalo sa tam so zabíjaním zvierat. Na druhej strane treba objektívne povedať, že vzhľadom na obrovský pokles stavu, pokles spotreby mäsa, je prebytok spracovateľských kapacít. Vtedy, keď sme mali spotrebu na Slovensku 83,5 kg na obyvateľa na rok, vtedy sme mali cieľ a rátali sme so spotrebou mäsa 96 kg na obyvateľa a rok. Tomuto bolo prispôsobené aj budovanie kapacít, aj budovanie nového bitúnku vo Zvolene atď. Tu vari treba ešte povedať, že vplyvom privatizácie je podkapitalizovaný celý spracovateľský priemysel. Noví vlastníci veľmi často nemajú na prevádzku, je málo odvetví, kde tomu tak nie je. A to je jeden z hlavných aj ekonomických a finančných problémov celého rezortu. Žiaľ, naša legislatíva, ktorá upravuje a upravovala spôsob privatizácie, ale aj následné pôsobenie FNM a jeho vzťah voči novým vlastníkom, boli prinajmenšom benevolentné. Inak by sa nemohlo stať, že niekto kúpi Bitúnok Zvolen za 260 tisíc Sk, v priebehu polroka založí novú s. r. o., celý majetok prevedie do tejto novej obchodnej spoločnosti, len úvery, ktoré sa zaviazal pri privatizácii splácať, ponechá na starej obchodnej spoločnosti, samozrejme, aj so záväzkami voči poľnohospodárom. A to nielen voči veľkým družstvám, ale aj voči malým chovateľom, ktorí sa venujú odchovu býkov. Poznám ľudí z okolia Zvolena, ktorí doslova darovali tejto obchodnej spoločnosti troch, piatich býkov, nikto im nepovedal ani ďakujem pekne. Teraz sa čudujeme, že na slovenských dedinách nemá kto kosiť záhrady, nemá kto obrábať pôdu ani v blízkosti obcí, lebo jednoducho ľudia stratili záujem. Obdobne by som mohol hovoriť o rozpade výrobno-obchodných systémov. Obdobný prípad s chovom oviec, keď sa na Slovensku nedokázala vybudovať kapacita na spracovanie vlny, kde boli problémy s odbytom syra atď. Tak sa znížili stavy oviec vo veľkovýrobe a drobnochovatelia porušili chovy. V minulom roku štatistika na Slovensku vykazovala stavy vyše 300-tisíc bahníc, urobil sa štatistický súpis zvierat k 31. 12. 1998 a odrazu sa zistilo, že na Slovensku máme už len 220-tisíc bahníc. Chovajú sa ovce u drobnochovateľov, u ľudí, ktorí sa dovtedy chovom oviec zaoberali a robili to viac-menej pre vlastnú potrebu. Na Slovensku máme 220-tisíc bahníc a dohromady 350-tisíc oviec. Čudujeme sa, že máme 15 mld. Sk pasívneho salda zahraničného obchodu, nemáme z čoho mať zatiaľ lepší výsledok. Zaujíma nás hodnotenie vlády, osobný podiel ministrov na úspechoch alebo neúspechoch kabinetu, ten v premiérovom hodnotení absentoval. Čo sa vám osobne podarilo za ten rok, s čím ste spokojný, čo sa vám nepodarilo. Vraj ste patrili k jedným z najčastejšie kritizovaných ministrov... - Televízia Markíza hovorila o mojom hodnotení ako o hodnotení kontroverzného človeka. Nedočítal som sa to v týchto materiáloch a môžem povedať, že ani na vláde sa osoby nehodnotili. Zaoberali sme sa doterajšími výsledkami a prioritami. Ak môžem hodnotiť, čo sa podarilo, tak predovšetkým podarilo sa urobiť poriadok v evidencii všetkých fondov, ktoré sú pri ministerstve pôdohospodárstva. Za najdôležitejší považujem ŠFTR. Tento fond bol skutočne v dezolátnom stave z hľadiska ekonomiky, z hľadiska záväzkov, ale aj množstva zásob, ktoré mal na sklade. Výmenou riaditeľa fond začal pracovať, urobila sa inventúra, inventúra zásob u skladovateľov. To, čo sa doteraz paradoxne nikdy nerobilo. Fond začal plniť funkciu, ktorá mu zo zákona prináleží. Zásadne sme zmenili obchodnú politiku. V podstate okrem potravinárskej pšenice všetky ostatné komodity sa môžu vyvážať na základe voľných licencií, čo považujem za obrovský prínos. To však spôsobilo, že od júna postupne sa nepriaznivý vývoj v zahraničnom obchode začal meniť a pasívne saldo od júna tohto roka je každý mesiac nižšie, ako bolo za rovnaký mesiac predchádzajúceho roka. Ďalej sme navodili určitú zmenu v cenovej politike tým, že sa prijali určité ochranárske opatrenia. Môže niekto rozprávať o tom, že sa trh nechráni. Myslím, že sa prijali dosť účinné opatrenia, a to spôsobilo spolu s proexportnou podporou, že odbytové ceny sa poľnohospodárom v druhom polroku začali vyvíjať vo všeobecnosti priaznivo, najmä pri komoditách v živočíšnej výrobe, ale takto môžem hodnotiť aj vývoj cien za olejniny. Je dobrý vývoj v cukrovej repe, napokon aj úroda. Za neúspech považujem, že sme nedokázali vyčleniť dostatok finančných zdrojov na nákup obilia. To je neúspech, ktorý si musím priznať. Za určitý neúspech považujem aj mierne meškanie v legislatíve, aj keď z ministerstva pôdohospodárstva boli predložené všetky návrhy legislatívnych noriem a vyhlášok. V tomto je možno moja kontroverznosť, že jednoducho aj za cenu rozporov s niektorými kolegami sa snažím presadzovať záujmy rezortu. Potom, samozrejme, kým sa dohodne určitý kompromis, tak určitý čas prejde. Nemôžem však inak, lebo tu nie je len poľnohospodárstvo, tu je napríklad aj vodné hospodárstvo, kde sú nedoriešené veľmi vážne problémy tak vo vodárňach a kanalizáciách, ako aj na veľkých vodách, osobitne v Gabčíkove. (Pokračovanie) Eleonóra Bujačková Vladimír Turanský |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
