|
|
||||||||||||||||
| Streda 8.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozor na vlámania!Krádež patrí k najčastejšie sa vyskytujúcim deliktom v celkovej skladbe trestnej činnosti. V zmysle ustanovenia § 247 Trestného zákona trestného činu krádeže sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak škodu nie nepatrnú. Trestného činu krádeže sa dopustí aj ten, kto a) taký čin spácha vlámaním, alebo b) bezprostredne po takom čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia, alebo c) taký čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe. Vyšším trestom sa potrestá ten páchateľ,  ktorý bol za krádež v posledných dvoch rokoch odsúdený, alebo ktorý krádežou spôsobí škodu nie malú, ktorý krádežou spôsobí väčšiu škodu, ktorý spácha krádež ako člen organizovanej skupiny, alebo ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný zvlášť závažný následok, ktorý spôsobí vyššie uvedeným činom škodu veľkého rozsahu, alebo ak spácha taký čin v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch. Z dikcie ustanovenia § 247 Trestného zákona vyplýva, že nevyhnutným predpokladom konania páchateľa je zmocnenie sa cudzej veci teda odňatie veci z faktickej dispozície vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Prisvojenie si cudzej veci páchateľom nezakladá vlastnícke právo k odcudzenej veci. Jednou z foriem, ktorou možno naplniť objektívnu stránku uvedeného trestného činu, je aj prisvojenie si cudzej veci, ktorej sa páchateľ zmocní a tento čin spácha vlámaním. Vlámaním sa podľa § 89 ods. 16 Trestného zákona rozumie vniknutie do uzavretého priestoru ľsťou, nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo inej zabezpečovacej prekážky s použitím sily. Z hľadiska trestných činov krádeže vlámaním predstavujú prípady vlámania sa do objektov právnických osôb, prípadne vlámania sa do bytov, významnú skupinu. Toto konštatovanie si môžeme porovnať napr. so štatistickými údajmi o spáchaných trestných činoch na území Bratislavského kraja v období rokov 1996 1. 11. 1999. 1996 1997 1998 1999 (k 1. 11.) Krádeže vlámaním (spolu) 5874 5707 4644 4315 Krádeže vlámaním do objektov právnických osôb 1094 1140 1011 860 Krádeže vlámaním do bytov 1066 1025 1005 934 Z týchto štatistických údajov vyplýva, že krádeže vlámaním do objektov právnických osôb a krádeže vlámaním do bytov predstavujú z hľadiska celkového počtu krádeží vlámaním pomerne vysoké percento. Páchateľov tejto formy páchania trestnej činnosti môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín. Na najnižšom stupni sú páchatelia, ktorí sa dopúšťajú krádeže vlámaním do objektov za použitia jednoduchých mechanických prostriedkov (železných tyčí, sekier, prípadne roztiahnutím zárubní). Títo páchatelia sa trestnej činnosti zvyčajne púšťajú z dôvodu zabezpečenia peňažných prostriedkov na obživu svoju, príp. svojej Vyspelejšími páchateľmi sú takí, ktorí sa do uvedených objektov alebo bytov vlámu po dlhodobom sledovaní majiteľov týchto priestorov. Takíto páchatelia sa trestnej činnosti dopúšťajú pravidelne a najčastejším motívom popri zabezpečení životných potrieb je snaha zlepšiť svoj životný štandard. Najvyspelejšími páchateľmi sú tí, ktorí sa uvedenej trestnej činnosti dopúšťajú vo forme organizovanej skupiny. V tejto skupine sú rozdelené úlohy, a to od vytypovania objektov a bytov cez zistenie návykov ich majiteľov (prípadne užívateľov) až po samotné vlámanie sa do týchto priestorov a odpredaj odcudzených vecí a rozdelenie zisku. Táto tretia skupina je prirodzene najnebezpečnejšia, pretože trestná činnosť, ktorej sa títo páchatelia dopúšťajú, trvá dlhší čas, počas ktorého sú vlámania vykonávané pravidelne a spôsobená škoda zvyčajne prevyšuje sumu milión slovenských korún. V jednom slovenskom kraji pôsobila organizovaná skupina, ktorá sa špecializovala na krádeže vlámaním do objektov predajní, priestorov obchodných spoločností a nepohrdla ani bytmi. Táto skupina mala prepracovanú organizačnú štruktúru, kde každý jednotlivec mal presne určenú úlohu, ktorou sa podieľal na páchanej trestnej činnosti. Úsilie príslušníkov Policajného zboru SR odhaliť túto organizovanú skupinu bolo úspešne zavŕšené aj vďaka tomu, že páchatelia boli zadržaní pri vlámaní do objektu právnickej osoby, ktorý bol zabezpečený technickým zariadením. Celková škoda, ktorá vznikla poškodeným v dôsledku páchania trestnej činnosti touto skupinou prevyšovala niekoľko miliónov slovenských korún. Z týchto dôvodov sa domnievame, že by malo byť v záujme každého majiteľa (prípadne užívateľa) akýchkoľvek priestorov, aby sa pokúsil znemožniť, resp. sťažiť, aby sa prípadní páchatelia mohli dopustiť trestnej činnosti proti majetku. Domnievame sa, že účinným prostriedkom zabezpečenia ochrany vlastného majetku pred páchaním uvedenej trestnej činnosti je kúpa a montáž bezpečnostných dverí, prípadne inej zabezpečovacej techniky, ktorá je spôsobilá ochrániť majetok pred páchateľmi krádeže vlámaním. Podľa našich vedomostí tí, ktorí nešetrili na dostatočne kvalitnej zabezpečovacej technike, vo viacerých prípadoch odradili páchateľov od ich úmyslu vlámať sa do ich objektov, bytov alebo iných priestorov. JUDr. Jozef Čentéš, PhD. Generálna prokuratúra SR
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
