Prehľad základných vývojových tendencií v ekonomike SR

Väčšina údajov a ukazovateľov, ktorými možno charakterizovať ekonomiku Slovenska k 31. 9. 1999, bola už zverejnená, s výnimkou údaja o tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP). Tento údaj bol uverejnený len za 1. polrok, pričom jeho úroveň - objem bol medziročne prepočítaný v stálych cenách vyšší o 2,9 %. Ak by sa udržalo toto tempo rastu HDP, potom by bolo vyššie, ako sa pôvodne očakávalo. Rozhodujúcim obdobím takmer vždy v minulosti bola tvorba HDP v 3. štvrťroku. Ak by sa zopakoval minulý rok, v ktorom tvorba HDP kulminovala v 3. štvrťroku, potom by aj pri očakávanom poklese tvorby HDP v 4. štvrťroku bolo možné očakávať celoročný rast v rozpätí 2,7 - 2,9 %. Tento predpoklad však môže značne ovplyvniť obdobie v závere roka, v ktorom sa môže negatívne prejaviť úbytok vitality hospodárstva. V súčasnosti sa nedá ešte predpovedať budúci hospodársky vývoj ako reakcia na niektoré opatrenia vlády, napríklad už pred niekoľkými dňami uskutočnená historická diskusia k zákonu o dani z príjmu nebola diskusiou, v ktorej by dominovala otázka možnej tvorby rozvojových zdrojov v podnikovej sfére, ale v podstate išlo o to, a výsledok to potvrdzuje, že išlo o vytvorenie dostatku zdrojov na strane príjmov v štátnom rozpočte na rok 2000.

Súčasným problémom našej ekonomiky je rast inflácie, rast cien, vysoká nezamestnanosť, pokles reálnych príjmov, ústup od potravinovej sebestačnosti, pokles výroby v odvetviach priemyslu a stavebníctva, stále nie dostatočné riešenie schodku zahraničnoobchodnej bilancie (len pomocou administratívnych opatrení štátu) a pretrvávajúca vysoká vnútorná zadlženosť. Tento sortiment problémov je síce závažný, ale jeho riešenie je závislé od radu faktorov, medzi ktorými dominuje dostatok zdrojov na rozvoj podnikateľskej sféry.

Pozrime sa však na niektoré problémové miesta súčasnej ekonomiky SR bližšie. Priemysel SR má v ekonomike SR významné postavenie nielen podielom tvorby na HDP, ale aj tým, že zamestnáva podstatnú časť práceschopného obyvateľstva. Za osem mesiacov tohto roka oproti rovnakému obdobiu minulého roka priemyselná produkcia klesla o 6,6 %. Rast bol dosiahnutý len v ťažbe energetických surovín (+15,1 %), vo výrobe dopravných prostriedkov (+10,8 %) a vo výrobe a rozvode elektriny, vody a plynu (+5,8 %). Najvýraznejšie klesla výroba v odvetviach textilnej a odevnej výroby (-28,5 %), výroba výrobkov z gumy a plastov (-19,5 %) a ťažba neenergetických surovín (-18,9 %). Popritom kleslo spracovanie dreva, výroba celulózy a papiera, výroba chemikálií, výroba nekovových výrobkov. Ak sa pozeráme na odvetvie priemyselnej výroby bez energetiky a ťažby surovín, potom jej medziročný pokles predstavuje takmer 10 %. Takýto pokles výroby možno označiť ako výrazný a alarmujúci. Tento vývoj sa podpísal na poklese zamestnanosti v tomto sektore približne o 3 %. Popritom v priemysle celkom klesla medziročne reálna mzda o 3,2 % (index reálnej mzdy), v samej priemyselnej výrobe o 2,9 %, v odvetví výroby, rozvodu elektriny, vody a plynu o 5 % a v ťažbe nerastných surovín o 3,8 %. Tento pokles reálnej mzdy prebiehal za súčasného rastu nominálnych miezd približne o 11 %.

V dôsledku poklesu indexu priemyselnej produkcie, rastúcich mzdových výdavkov a len minimálneho rastu tržieb (v bežných cenách) sa vytvorili zhoršené podmienky na akumuláciu finančných zdrojov na úhradu rozvojových potrieb, ale aj na splácanie skôr čerpaných úverov. Väčšina priemyselných podnikov z týchto dôvodov nevytvára daňový základ na odvod dane a tiež nie je zväčša schopná splniť normálne podmienky na poskytnutie bankového úveru, ktoré si vyžadujú banky v súčasnosti. Táto situácia nielenže neumožňuje akcelerovať hospodársky rozvoj, ale sa podstatnou mierou podieľa aj na recesii bankového sektora.

Odvetvie poľnohospodárstva sa v súčasnosti nachádza v ťažkej situácii. Medziročne sa znova znížil predaj základných poľnohospodárskych produktov, napr. predaj jatočných zvierat klesol o 6,3 %, pričom u hovädzieho dobytka dokonca o 15 % a ošípaných o 11,1 %. Klesol aj predaj mlieka od prvovýrobcov o 2,3 % a vajec o 6,5 %. Takýto pokles odbytu v prvovýrobe sa nemôže zaobísť bez výrazného negatívneho vplyvu na príjmy výrobcov poľnohospodárskej produkcie. Táto situácia spôsobila, že sa znížil objem tržieb v tomto sektore, ktorý ešte dodatočne negatívne ovplyvnil aj medziročný pokles cien rastlinných výrobkov o 4,9 % a živočíšnych výrobkov o 1,6 %. Je to azda jediné odvetvie, ktorého produkcia sa predáva od prvovýrobcov spracovateľskému priemyslu za nižšie ceny ako v minulom roku, napr. poľnohospodárske podniky za prvých deväť mesiacov tohto roka dosiahli tržby za 1 kg hovädzieho dobytka od spracovateľov 33,3 Sk, teliat 44,4 Sk, ošípaných 37,7 Sk, jatočnej hydiny 111,7 Sk, litra mlieka 7,67 Sk a 1 vajíčka 1,61 Sk. Ako vidieť, cena, za ktorú odpredávajú poľnohospodárske podniky svoju produkciu, je dosť vzdialená od úrovne spotrebiteľských cien.

Pokles odbytu poľnohospodárskej produkcie má existenčno-likvidačný charakter. Pokles domáceho dopytu a rast importu poľnohospodárskych produktov a potravinárskych výrobkov okrem zníženia prahu potravinovej bezpečnosti môže mať druhotne aj likvidný charakter časti poľnohospodárskych podnikov. Ukazuje sa, že „komercionalizácia“ a zmena vlastníckych vzťahov v spracovateľskom priemysle nebola koordinovaná s poľnohospodárskou prvovýrobou. Výsledkom je zložitosť tovarových a finančných vzťahov v agrosektore s narušenými hmotno-finančnými väzbami, navyše ešte negatívne ovplyvnenou nevyjasnenou a často disharmonicky pôsobiacou politikou v zahraničnom obchode v tomto sektore.

Tieto problémy vedú k tomu, že nikoho nemôže prekvapiť pokles počtu podnikateľských subjektov formou samostatne hospodáriacich roľníkov, ale aj finančne a vlastnícky zložitá situácia poľnohospodárskych podnikov. Táto situácia je natoľko závažná, že mala pri prerokúvaní „zelenej správy“ v parlamente v novembri tohto roka vyvolať podstatne viac záujmu v poslaneckej snemovni.

(Pokračovanie)

J. A. OBERHAUSER