|
|
||||||||||||||||
| Streda 8.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odhaľovanie vlastných koreňovSlováci sa v USA svojím pôvodom netaja. Naopak, sú naň hrdí Slovenčina má centrálne miesto medzi slovanskými jazykmi. Je to západoslovanský jazyk, pričom geografická poloha Slovenska spolu s inými faktormi prispieva k tomu, že Slovania mu ľahko rozumejú. A pre tých, ktorí sa zaujímajú o stredo-, východoeurópske a slovanské štúdie, ako aj pre bežných turistov, je východiskom pre výučbu iného slovanského jazyka. Je to jazyk, ktorý možno považovať za lingua franca pre cestovateľov v slovanskom svete. Takto je slovenčina prezentovaná na jednej z najstarších univerzít v USA, ktorá ako jediná v celých Štátoch ponúka výučbu slovenčiny ako univerzitného predmetu. A to priamo profesorom Martinom Votrubom zo Slovenska, pôsobiacim tu už desiaty rok na Katedre slovanských jazykov, ktorého platí pittsburská univerzita. Pramene tvrdia, že prvými prisťahovalcami do Ameriky boli drotári. Ich cesta viedla v posledných desiatich rokoch minulého a ešte viac v prvých desiatkach tohto storočia z Hamburgu, Brém do Nového Amsterdamu, ako sa volala osada na južnom cípe ostrova Manhattanu. Slovenské vysťahovalectvo do zámoria vznikalo z rozličných príčin, najviac však pre neúrodu a hlad na východe a severe Slovenska, úpadok baníctva, remesiel a priemyslu a zlé národnostné položenie slovenského národa. V niektorých oblastiach východného Slovenska sa takto vyľudňovali celé dediny. Tento trend zosilnel ešte viac po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1967, keď zosilnel tlak maďarizácie na nemaďarských národoch. Dôsledkom toho a najmä Aponnyho zákonov sa tvrdo prenasledovali učitelia, kňazi a vzdelaní ľudia. Slováci v Amerike za sto rokov pobytu na cudzej pôde však svedomitou prácou vytvorili ekonomické, kultúrne a spoločenské výsledky. Neboli to však mestá, kam prichádzali, ale obce patriace spoločnosti. V uhoľnej oblasti Pennsylvánie pracovalo na konci 19. storočia až 12 % všetkých Slovákov. Zakotvili aj v železiarňach v Ohiu, továrňach v Chicagu či Illinoise. Prečo práve slovenčina? Slováci môžu vďačiť za to, že sa dnes slovenčina učí na Pittsburskej univerzite ako univerzitný jazyk Oscarovi Swanovi. Samozrejme, aby na Katedre slovanských jazykov mohla takto slovenčina popri ruštine ako jedinom predmete existovať, bolo potrebné zozbierať pol milióna dolárov. A tak Swan chodil a presviedčal jednotlivé krajinské spolky, aby myšlienku podporili. Štyri fraternalistické organizácie - Prvá katolícka slovenská únia, Ženy Pennsylvánie, Prvá katolícka ženská únia a Slovenský katolícky Sokol - zozbierali potrebnú sumu (v súčasnosti je na účte dokonca 800 - 900 dolárov), aby bolo možné zaplatiť učiteľa, kabinet a pomôcky. Slovenčina sa tak začala v USA vyučovať už v 80. rokoch (za pomoci Fullbrightovho štipendia) a do roku 1996 tu pôsobili dokonca dvaja učitelia, okrem profesora Votrubu aj stážista, spravidla vždy na dva roky. Druhý najlákavejší jazyk Program štúdiá slovenčiny je zameraný nielen na poznanie jazyka, a to od gramatiky cez štylistiku po literatúru a kultúru, ale aj na výskum ekonomických, sociálnych a kultúrnych relácií na príbuzných fakultách, na ktorých to študenti môžu využiť pri štúdiu stredo- a východoeurópskej histórie, archeológie, etnografie, literatúry a kultúry. Najväčší záujem bol o jazyk krátko po revolúcii v roku 1989, ktorá vyvolala doslova poznávateľský a cestovateľský boom medzi študentmi. Dnes záujem klesol, napriek tomu však zostala slovenčina po ruštine druhým najlákavejším jazykom, ktorý si volia študenti buď so slovenským backgroundom, alebo tí, ktorí ho potrebujú v rámci štúdia antropológie, ekonomiky, histórie, politických vied a medzinárodných vzťahov na lepšie poznanie reálií, vysvetľuje Martin Votruba. Okrem slovenčiny a ruštiny sa na Katedre vyučuje poľština, ukrajinčina, srbčina a chorvátčina. Koordináciu tejto výučby a kurzov s ďalšími odbormi na katedrách zabezpečuje Centrum pre ruské a východoeurópske štúdie na tej istej univerzite, ktorého je Katedra slovanských jazykov vlastne súčasťou. Nežiadajú nás o spoluprácu len študenti, resp. katedry na univerzite, ale aj podniky v USA. Dávajú si u nás vypracúvať posudky na možnosti a riziká investovania a podnikania na Slovensku, chcú objasniť politickú situáciu, mentalitu ľudí, sociálne prostredie a pod. Do novembra minulého roka sme im veľmi neodporúčali investovať bez toho, aby poznali dobre partnerov. Jednoducho, klíma na zahraničné investovanie nebola vtedy vhodná a riziká sa nedali odhadnúť, tvrdí Bob Donnorummo, vedúci centra. Študenti môžu požiadať o štipendium a prísť na Slovensko študovať na jeden - dva semestre, resp. vďaka koordinácii s Univerzitou Komenského v Bratislave participovať na letných kurzoch slovenčiny, a to najčastejšie v rámci Studia Academia Slovaca (SAS). Ľubišto alebo holubky? Katedra má svoj domov v 42-poschodovej Cathedral of Learning, univerzitnej budove, ktorá je preslávená aj 24 izbami národností. Medzi nimi figuruje aj česko-slovenská, s dominantným portrétom prvého prezidenta T. G. Masaryka. Vznik prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov, resp. podpis pittsburskej dohody 31. mája 1918 predstaviteľmi slovenských a českých krajanských spolkov s účasťou amerického prezidenta W. Wilsona pripomína tiež tabuľa v centre Pittsburghu. Čo si dáte? Ľubišto alebo holubky? oslovila ma opatrnou slovenčinou americká Slovenka, ktorej sa pravdepodobne už rodičia narodili v USA. Keby som tak len vedela, čo ktoré znamená, pomyslela som si v duchu. Ak láska ide cez žalúdok, tak tá k slovenčine, nielen cez neho, ale aj cez spev. Dôkazom toho sú slovenské festivaly, tradične sa konajúce prvú novembrovú nedeľu vo vstupnej hale spomínanej Cathedral od Learning. Ak sa v minulosti väčšina Slovákov nechcela priznať k svojmu pôvodu a koreňom, dnes ich priamo vyhľadáva. Slovenský festival v Pittsburghu, ktorý má od roku 1991 stále miesto v miestnom živote Slovákov z Pensylvánie, je tak prezentovaním kultúry, histórie a tradícií Slovákov z čias, keď starí rodičia početnej generácie opúšťali Slovensko v niekoľkých vlnách, a to najmä z východného Slovenska a Oravy. Nájdete tam teda skutočne všetko. Od pochúťok ako (po našom) zakrúcaná kapusta, halušky, pirohy či klobása cez prierez histórie zachytenej na starých osobných fotografiách alebo dokumentačných snímkach v publikáciách zo Slovenska, do ktorých znejú tóny a spev miestnych slovenských folklórnych skupín, hojne povzbudzovaných publikom, či slovenské výšivky a ručné práce, až po vianočné ozdoby, bábiky zo šúpolia a najrôznejšie suveníry. Ba dokonca aj ukážky práce na kolovrátku, ako to na Slovensku vyzerá. Lenže dnes si to mladá generácia nepamätá ani od starých mám, oponujem. Nie, títo ľudia si tak Slovensko zapamätali, keď odchádzali ako malí, a potom sa môže ľahko stať, že sú trochu rozčarovaní, keď zistia, že sa ich pravlasť zmenila. Hocako, tu pôsobiace fraternalistické organizácie, dve miestne rádiá, tanečné skupiny a či už spomínaná univerzita sa snažia udržiavať a rozvíjať slovenské povedomie. Pomalé sa neuchytia Prvá nahrávka slovenského folklóru v Amerike sa ako dokument zachovala z roku 1913. Vtedy išlo len o menej kvalitné zaznamenanie živého vystúpenia v rádiu, pričom najčastejšie používanými nástrojmi boli saxofón, harmonika, trúbka, gitara a bicie. Moderátor si zavolal muzikantov, najčastejšie cigánov, a o chvíľu riekol: Chlapci zahrajte! Prvé nahrávky teda vznikli na popud toho, že bolo treba vysielať. Ale ich kvalita bola v celku dobrá, hovorí Bernard Garaj, vedúci Katedry folkloristiky a regionalistiky University Konštantína Filozofa v Nitre a vedecký pracovník v ústave hudobnej vedy SAV, ktorý na základe štvormesačného štipendia Ruth Crafford Micchel Adward robí v súčasnosti práve v Pittsburghu výskum hudobných tradícií, teda aj folklóru Slovákov žijúcich v USA. "Kontakt s pravlasťou tu, samozrejme, existoval. Jediný rozdiel bol v tom, že vtedy sa napríklad v tanečnej choreografii premiešavali prvky či už z východného, či stredného Slovenska. Prvá generácia sem totiž prišla okolo roku 1880-1890 a slovenský pôvod viac menej skrývali. Jedinou "komunikáciou" zostávali tanečné zábavy, alebo svadby. Terajšia tretia a štvrtá generácia síce snahu hľadať svoje korene má, ale nevie dobre po slovensky. Po roku 1989 si tak už zo Slovenska pozývajú nielen folklórne súbory, ale aj choreografov a hudobných upravovateľov, ktorí pripravili program. Za jeden dva týždne pobytu zostavia celú choreografiu súborom tu, v Clevelande aj Ottawe, ktorú potom tanečné súbory celý rok hrajú. Keďže väčšina Slovákov je tu pôvodom z východného Slovenska, veľmi obľúbeným je napríklad Šarišan". Ako ďalej dodal B. Garaj, tanečnú skupinu tvorí len 20 - 30 ľudí, avšak ide o akési generačné splynutie - od mladých po starých. Mladí už totiž nemajú až taký záujem o ľudovú hudbu. Možno práve preto aj väčšinu skupín podporujú jednotlivé fraternalistické, resp. poisťovacie spolky, ktoré dávajú k dispozícii svoje spoločenské miestnosti na nacvičovanie. Dokonca aj kostoly majú svoje hudobné sály a kuchynku na prípravu občerstvenia, ktoré sa takto dajú na nácvik a predstavenia využiť. Toto je Amerika, my potrebujeme rýchlejšie tempo! Taká bola odpoveď miestnych amerických Slovákov Bernardovi Garajovi, keď sa pýtal, prečo sa nedodržiava tempo pomalých piesní. Čo je však obdivuhodné, ak majú niektorí už problémy s rozprávaním po slovensky, slová piesní vedia naspamäť. Na svadbách, ak si ju zvolia po slovensky, zábavách či spoločenských večierkoch sa tak všetko spieva po slovensky, pravda, okrem americkej hymny. Avšak obdivuhodná je myšlienka vzdelávania. Tanečné skupiny - najmä PASS a Pittsburgh Slovakians, ktoré majú z tých štyroch existujúcich aj najlepšiu choreografiu a sú čisto slovenskými súbormi, si totiž na svojich stretnutiach robia z času na čas aj semináre, kde hovoria o nástrojoch, ľudových remeslách, zvykoch, tancoch, tradíciách. Okrem toho tu pôsobia aj Slaviani, ktorí sa sústreďujú na rusínske tance, ale majú v repertoári aj šarišské prvky a nakoniec študentský University Tamburica, ktorý sa každý rok predstavuje s novým číslom zo Slovenska - z Detvy, Horehronia atď. Keďže len v Pittsburghu je okolo 400-tisíc Slovákov, je zrejmé, že mali záujem aj o správy o Slovensku - živote a kultúre a o vlastnej komunite. Už dvadsať rokov tak priamo v Pittsburghu, s dosahom 100 míľ, teda po Cleveland funguje rádio, pod vedením Slováka Rudyho Ondrejča s jeho americkou manželkou, ktoré vysiela každú nedeľu popoludní. Hoci dominujú aj tu ľudové piesne, pokiaľ ide o správy, získavajú ich cez internet, prostredníctvom slovenského veľvyslanectva vo Washingtone a honorárneho konzula v Pittsburghu Josepha Senku s manželkou. V USA pôsobia štyria honorárne konzuláty v Denveri, Chicagu, Pittsburghu a Mineapolise, pričom najmä prístup a zápal osvetovej činnosti Josepha Senka s manželkou Albínou pri rozvoji slovensko-amerických vzťahov je viac ako príkladný. Prevládajú katolícke kostoly Bill Kurtek, ktorý má tiež slovenské korene, sa už dlhší čas venuje výskumu a zdokumentovaniu slovenských medzníkov, kostolov, klubov, resp. historických budov, ktoré majú nápisy v slovenčine, alebo boli späté s históriou tu žijúcich amerických Slovákov, a dokonca aj miestnych cintorínov. Zámerom bolo zistiť aj počet postavených budov a kontribúcie, ktoré do spoločnosti a komunity Slováci dali. A, samozrejme, aby si americkí Slováci uvedomili, aká veľká je slovenská komunita a územie, kde pôsobia. Veď v minulosti tu pôsobili len malé skupiny, ktoré nikdy nedržali spolu, podčiarkuje B. Kurtek. Ako uviedol, v regióne je spolu asi 60 slovenských kostolov, z nich 40 katolíckych a zvyšok protestantských (najviac je luteránov, ale sú tu aj reformovaní a baptisti). Spolu je totiž v regióne asi 80 % katolíkov (emigrantov najmä z východného Slovenska) a 20 % (prevažne emigranti z Oravy a Liptova). Prvým slovenským kostolom v regióne bol katolícky Sant Michael v Západnej Pensylvánii, postavený v roku 1890, a prvý protestantský o niečo neskôr na severe Pittsburghu. Celkovo je dnes v USA viac ako 200 katolíckych a desiatky evanielických kostolov. Väčšina z nich je architektonickou pýchov miest a mestečiek, najmä pri pohľade na unifikované prostredie amerických ulíc. Medzi najkrajšie sakrálne objekty Pensylvánie patrí kláštorná bazilika v Denvil s impozantnou vežou. Impozantný slovenský kostol vo Wilgsbery bol zas pôsobiskom kňaza, národovca, vynálezcu a maliara oltárnych obrazov Jozefa Murgaša. Všetko, čo si tu v minulosti slovenskí prisťahovalci postavili, bolo z ich vlastných prostriedkov a práce a kostoly mali byť stánkom ochrany a udržania komunity, jej kultúry a tradícií. Hoci dnes je už väčšina bohoslužieb v angličtine, každú nedeľu sa spieva slovenská hymna. Spolky žijú komerčne Národnobuditelia, vynálezcovia, historici. Je veľa Slovákov, ktorí sa v Amerike preslávili. K tomu však bola potrebná aj mravčia práca jednotlivých spolkov a snaha udržať a utužiť komunitu. Veď slovenský život nahlodávala asimilácia. Slovenské fraternalistické organizácie majú dnes 800 miestnych spolkov a 300-tisíc členov, pričom takmer každý spolok vydáva svoje noviny alebo časopisy. Vrcholným orgánom je Slovenská liga v Amerike, ktorá vznikla z národnokultúrneho úsilia už v roku 1890 v Pittsburghu, ale jej založenie sa datuje k 30. 5. 1907, na clevelandskom stretnutí amerických Slovákov z New Yorku, Chicaga, zo Saint Louis, z Clevelandu a Pittsburghu. Liga založila v 60. rokoch tohto storočia aj Fond na podporu kultúrnych aktivít. Z histórie je známe, že napríklad v štáte New York, kam prví Slováci prišli v roku 1883, si už v roku 1887 založili spolok sv. Jozefa, ktorý je šiestym najstarším spolkom v Amerike. Jedna z prvých organizovaných osád vznikla aj v Hasseltone. Cintorín s menami slovenských prisťahovalcov patrí k najstarším pamiatkam tohto pennsylvánskeho mesta. V roku 1882 tu postavili kostol sv. Jozefa, ktorý bol prvým kostolom Slovákov v USA. Jednou z najstarších organizácií (1890) je Slovenský národný spolok, ktorý má sídlo v Pittsburghu. Prví slovenskí prisťahovalci pracovali v tomto kraji väčšinou v železiarňach a baniach, kde bolo veľa úrazov a tragédií. Začiatočným poslaním teda bolo poskytnúť pomoc rodinám, ktoré postihlo takéto nešťastie. V roku 1890 bola založená aj Prvá katolícka slovenská jednota Š. Furdekom v Clevelande. Z jeho iniciatívy bola v septembri 1893 založená v Chicagu MS v Amerike. V Clevelande sídlia aj dve najväčšie fraternalistické organizácie. Prvá katolícka slovenská jednota (1890) za zveľaďovanie slovenského života v Amerike vydáva časopis Jednota a Prvá slovenská katolícka ženská jednota, nazývaná tiež Ženská jednota, je zasa najväčšou ženskou organizáciou v Amerike, ktorá pracuje už 106 rokov. Treťou najväčšou je Slovenský katolícky Sokol (od roku 1905), ktorého členovia sú rímskeho alebo gréckokatolíckeho vyznania a slovenského alebo slovanského pôvodu. Aj priatelia Slovenska Členovia jedného spolku môžu byť zároveň aj členmi spolku druhého, ak spĺňajú potrebné kritériá. Nielen týkajúce sa pôvodu, ale aj vierovyznania. Väčšina z týchto organizácií sa totiž viaže na katolícke vyznanie. Národná slovenská spoločnosť (1890) sa zameriava na šírenie slovenčiny, kultúry a tradícií. Keďže potrebujeme peniaze, zaoberáme sa aj podnikateľskou činnosťou. Poisťujeme našich členov a z ušetrených prostriedkov poskytujeme dary - napr. na výstavbu luteránskeho cintorína v Bratislave, podporujeme kresťanské aktivity, poskytujeme štipendiá študentom na štúdium v zahraničí, resp. priamo v SR (participovali sme na podpore študijného programu slovenčiny na Pittsburskej univerzite), ak sú členmi aspoň tri roky a sú poistení na sumu aspoň 5000 USD. Pokiaľ ide o ďalšie aktivity, základom je udržiavať vzťahy so Slovenskom a podporovať kultúrne aktivity. Členov máme nielen z Pennsylvánie - Pittsburghu a Clevelandu, ale aj z Californie a Floridy, pričom môžu byť rôzneho vierovyznania, členom už iného spolku, ba dokonca nemusia mať ani slovenský pôvod. Stačí, ak sú priateľom Slovenska, hovorí o činnosti Národnej slovenskej spoločnosti jej predseda David Blazek. Väčšina z týchto fraternalistických organizácií teda poskytuje svojim členom penzijné a životné poistenie a pracuje tak na komerčnej báze. Podporuje slovenské programy v Amerike, štipendiá a poskytuje prostriedky na rozvoj slovenského a katolíckeho dedičstva, telovýchovných programov a folklórnych súborov. Od polovice 80. rokov minulého storočia sa zakladali v USA aj prvé slovenské noviny ako priekopník v národno-uvedomelom živote a postupne tak vzniklo až 260 titulov krajanských novín, z ktorých mnohé vychádzajú dodnes. No a národopisno-kultúrny program podporujú aj už spomínané festivaly. Slávka Blazseková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
