Školy bez výskumu?
Hoci sú vysoké školy deklarované ako centrá vedeckej, výskumnej, tvorivej činnosti, vo financovaní sa to zatiaľ neprejavuje. Práve naopak. Tohtoročný rozpočet prisúdil vedeckovýskumnej činnosti asi 10 %, ale podľa názoru odborníkov by to malo byť 30 až 40 percent. Samozrejme, že vysoké školy sa snažia získať peniaze aj z iných zdrojov, najmä z účelového financovania a prípadnej spolupráce s priemyslom. Školstvo má rozpočet mínusový, a to, čo sa získa z grantov a ďalších aktivít, je stále nedostačujúce. Veľa si vysoké školy sľubujú od toho, že musíme plniť podmienky na vstup do EÚ aj v oblasti vedy a výskumu. A tak by sa v budúcich rokoch mala suma zvýšiť na 0,7 hrubého domáceho produktu. Pripravujú sa aj nové zásady vednej politiky a s nimi súvisí aj predstava, ako vôbec veda a výskum budú financované. Treba dať jasnú odpoveď predovšetkým na financovanie tzv. nešpecifikovaného výskumu, ktorý by mal byť typický práve pre vysoké školy. Je to výskum spojený s pedagogickou činnosťou, s výučbovým procesom a s prípravami ďalších programov. Úzke prepojenie výskumnej činnosti s činnosťou vzdelávacou je nevyhnutné, pretože škola nemôže učiť, pokiaľ sa sama nepodieľa na rozvoji odboru, ktorý prednáša. Ďalším problémom je vybavenie laboratórií. To, čo je v laboratóriách moderné, sú väčšinou prístroje kúpené z grantov. Vlastné investičné prostriedky, ktoré školy dostávajú, sú obmedzené a zvyčajne idú na údržbu budov a prevádzku. Iba malú sumu možno použiť na nákup nových prístrojov. Vysoké školy zápasia aj s vekovým priemerom vedeckých pracovníkov. Ten stále rastie, dnes sa podľa niektorých údajov pohybuje v rozpätí 55 - 60 rokov. Nebezpečný je úbytok mladých ľudí, ktorých vedecké pracoviská vysokých škôl najviac potrebujú. Stimuláciou môže byť kvalitné prístrojové vybavenie a práca, ktorá ho baví, musia byť však aj primerane zaplatení, aby uživili rodinu a nestáli na hranici životného minima. Inak idú robiť niekde dílera a ich kvalifikáciu a to, čo vedia, strácame. Snahou technických vysokých škôl je vychovať univerzálneho človeka, inžiniera, ktorý nie je iba úzkym špecialistom, ale je schopný prispôsobiť sa prostrediu, dokáže sa niekoľkokrát rekvalifikovať. Aj firmy a podniky si však musia uvedomiť, že pokiaľ nebudú mať schopných mladých ľudí, nebudú môcť pokračovať a stratia konkurencieschopnosť a perspektívy. Eleonóra Bujačková
|
