|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 9.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nepekárske starosti pekárovPozadie dumpingových cien na slovenskom trhu Aj vás príjemne prekvapilo, že vo svojom obchode nakupujete v poslednom čase lacnejší chlieb a rožky? Žeby neklamný znak toho, že naša sa ekonomická, a teda aj životná úroveň konečne dostala z priepasti a začína sa zvyšovať? Alebo začali pekári nakupovať lacnejšie suroviny a ich ceny sa reálne premietli do hotových výrobkov? Žiaľ, nič z toho nie je pravda, práve naopak. Najprv sme si mysleli, že ide len o nejaký prechodný jav v Bratislave, hovorí Ing. Vojtech Szemes, CSc., cechmajster Cechu pekárov a cukrárov regiónu západného Slovenska. Z pekárskej driny ešte nikto nedokázal zbohatnúť, tu sa dosahuje len dvoj-, troj-, maximálne desaťpercentný zisk. Náklady pritom stále stúpajú a namiesto toho, aby sa aj ceny výrobkov zvyšovali, sú takí, čo ich predávajú za dumpingové ceny. Považujem to za veľmi nebezpečný smer, ktorý postupne privedie pekársku výrobu na Slovensku do záhuby. Celý tento proces začal v letnom období, keď sa upravovala DPH a potravinárske výrobky sa dostali zo šiestich na desať percent. Vtedy sme čítali v tlači vyhlásenie riaditeľov niektorých veľkých priemyselných pekární, že oni ceny svojich výrobkov zvyšovať nebudú. Začali ich dokonca znižovať. Cesta na dno Podľa Ing. Jozefa Czucza, člena predstavenstva cechu, ktorý je majiteľom pekárne, sú pekárske výrobky v súčasnosti u nás smiešne lacné a ich ceny v žiadnom prípade nemožno znižovať. Veď kilogram potravinárskej pšenice stojí okolo 4,50 Sk, 1 kg pekárskej múky až 7,50 Sk, pričom obyčajný rožok len 1,30 - 1,40 Sk, ba teraz už aj menej. V Rakúsku alebo v Nemecku je pšenica približne za 15 fenigov, cena múky za 55 fenigov, ale za rožok či žemľu zaplatí spotrebiteľ 40 - 50 fenigov. Znamená to, že za 1 - 1,5 pečiva si tam pekár kúpi kilo múky, kým naši pekári musia na kilo múky predať 5 - 6 kusov pečiva. Vojtech Szemes uvádza aj iné počty: Ak chcete zo 100 kilogramov múky vyrobiť rožky, surovinové náklady predstavujú viac ako 1000 Sk a výrobné takmer 2500 Sk. Zo 100 kg múky vyrobíte asi 125 kg hotových výrobkov, čo pri 50-gramovom rožku predstavuje dvaapoltisíca kusov. Ak toto pečivo predáva obchodník po korune, potom ho musí z pekárne dostať za 80 - 90 halierov. Výrobca zaň teda získal 2000 Sk a 500 Sk stratil. Ak berieme do úvahy, že stredne veľká pekáreň vyrobí 10- až 15-tisíc rožkov, predstavuje denná strata asi 2000 Sk. Koľko je to za týždeň, mesiac a rok, to sa dá ľahko vypočítať. Veľké priemyselné pekárne, ktoré dumpingovú politiku začali uplatňovať, vyrobia denne až 50- až 100-tisíc rožkov. Predstavte si, do akých strát musia ísť práve oni! Samozrejme, keď malé pekárne budú už dávno takpovediac na kolenách, veľké ešte nejaký čas pobežia, ale skôr či neskôr sa aj tie ocitnú na dne. Tento postup možno nazvať samovraždou. Prečo ho potom volia, či kto, alebo čo ich do nej ženie? - Zdá sa, že po roku 1990, keď začali vznikať malé súkromné pekárne, stratili veľké priemyselné pekárne svoje monopolné postavenie a teraz robia všetko, aby sa na trhu udržali a vyradili z neho malých a stredných výrobcov. Lenže, všetci bez rozdielu bojujú s problémami, mnohí nemajú na zaplatenie dlhov, nevyhnutne potrebujú investovať do zastaraných technológií a zaplatiť zamestnancom, ktorí pečú chlieb za ťažkých podmienok a právom požadujú vyššie mzdy. Ak teda niektoré pekárne ponúkajú svoje výrobky o 15 až 20 percent nižšiu cenu ako ostatné, zákonite musia mať potom ešte väčšie problémy. Spoliehajú sa na štát Obávam sa, že vo veľkých pekárňach sa riadia pomýlenou filozofiou a predstavami, že štát ich nenechá padnúť, vyjadruje svoj názor na situáciu Jozef Czucz. Myslia si, že štát im pomôže pri zachovaní nízkych cien a poskytne dotácie na obnovu a rozvoj. Zabúdajú, že tie časy sú už nenávratne preč. Pritom každý si na trhu môže nájsť svoje miesto. Musí sa však presadiť kvalitou a nie poddimenzovanými cenami. Ani vo vyspelom zahraničí neposkytuje štát pekárňam podporu. Tam získavajú finančné zdroje len z výroby, pričom veľké priemyselné pekárne určujú ceny, ktorým sa malí a strední podnikatelia prispôsobujú. Našim spotrebiteľom už konečne treba otvorene povedať, že časy, keď kupovali chlebík za tri koruny, rožok za pár halierov sa už minuli, lebo v predchádzajúcom režime bola táto výroba dotovaná. Ľudia si zvykli, že ceny mäsa máme na európskej úrovni a pomaly to bude tak aj s benzínom, no stále ešte zaostávame s cenou chleba a pekárenských výrobkov. Chýba kontrola Ja si dokonca myslím, že je tu priestor pre štátne kontrolné a riadiace orgány, aby sa na celú situáciu pozreli bližšie, mieni Ing. V. Szemes. Ako je možné, že niekto predáva za dumpingové ceny s cieľom poškodiť druhého? Ak si veľká pekáreň dovolí predávať rožky za korunu, prečo si najprv nevyrovná svoje desaťmiliónové dlhy voči mlynárom, ktorým chýbajú peniaze na zaplatenie roľníkom, ktorí sú dnes už doslova na kolenách? Je len otázka času, kedy skrachujú mlynári a po nich aj pekári. Potom príde niekto s investičnou pomocou zvonku, pokúpi čo sa dá a začne diktovať ceny. Až potom sa budeme naozaj čudovať, keď za pecník chleba dáme 80 a za rožok 10 korún. Toto rozhodne nie je cesta do Európy - ako s obľubou zvykneme hovoriť -, ale cesta k likvidácii pekárskej výroby na Slovensku. Takže nie obchodníci, ale my sami, pekári, sme si za túto situáciu vinní. Podľa oboch odborníkov, východisko existuje. Každý majiteľ pekárne si musí zanalyzovať finančnú a hospodársku situáciu a podľa výsledkov pristúpiť k novej cenotvorbe. Premietnuť do nej všetky náklady, výdavky a nezabudnúť pritom na zamestnancov, ktorí doteraz nie sú dostatočne ohodnotení. Súčasné ceny ani zďaleka nezodpovedajú vynaloženým nákladom, hodnotí situáciu Jozef Cucz. Ja síce predávam dnes rožok za 1,40 Sk, ale keby som zohľadnil všetky výdavky a niečo navyše chcel pritom aj zarobiť, obávam sa, že jeho cena by sa musela zdvojnásobiť. Zmrazovanie v móde S tým súvisí aj organizácia a produktivita práce v pekárňach, ktorá je vo vyspelých krajinách podstatne efektívnejšia ako u nás. Tam je v poslednom čase bežné zmrazovanie výrobkov, ktoré umožňuje ponúkať spotrebiteľovi maximálne čerstvé výrobky. Tie sa dosiahnu zamrazením napoly upečených výrobkov za tepla alebo naformovaných tzv. cestových klonkov, ktoré sa už len dopečú. Takéto výrobky sú rovnako kvalitné a nerozoznateľné od klasicky upečených. Nás však ekonomický tlak núti postupovať opačným smerom - vyrobiť čo najviac na úkor čerstvosti. Keby bola pekárska výroba výnosnejšia, mohli by sme znížiť zmennosť a venovať sa aj takejto výrobe. V zahraničí totiž práve v tomto smere existuje úzka spolupráca medzi veľkopekárňami a malými pekárňami. Kým veľké pekárne produkty vyrobia, zamrazia, malé pekárne ich od nich nakupujú a pečú ako svoj vlastný tovar. Každý má z toho nejaký zisk vrátane spotrebiteľa, ktorý takto dostane vždy čerstvý výrobok, uzatvárajú Vojtech Szemes a Jozef Czucz. Marcela Zábojníková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
