|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 9.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rusko pred lavínou voliebA pod troskami z premeny mentality ľudí a ich hodnôt Nemocničnej medicíne od okresných špitálov až po špičkové ústavy chýbajú lieky a vybavenie. Liečebná starostlivosť sa stáva čoraz nedostupnejšia pre ľudí, ktorí nemajú dostatok peňazí. Lekári sú na konci svojich síl. Od roku 1993 zomiera ročne o milión Rusov viac, ako sa ich narodí. Táto strata je približne rovnaká, ako keby sme mali občiansku vojnu. To isté Rusko však je na prahu občianskej vojny, podľa A. Solženicina dokonca priamo pod lavínou a k tomu všetkému pred parlamentnými voľbami. O 9 dní bude známe nové sfarbenie Štátnej dumy (dolnej komory parlamentu), do ktorej sa hrnie 28 z celkových 150 oficiálne zaregistrovaných a existujúcich politických subjektov, hoci len málo z nich prekročí päťpercentnú bariéru. Volič to bude mať ťažké. Starý svet sa zrútil pred očami, sme zavlečení do nového sveta povýšencov a chamtivcov, ktorí všetkými prostriedkami presadzujú svoju morálku zisku. Čestné slovo nemá žiadnu cenu. Poctivá práca si zaslúži len pohŕdanie. Rusko skutočne od dvadsiatych rokov asi nezažilo takú brutálnu premenu psychológie ľudí, ich mentality, meradla hodnôt - či už duchovných, alebo morálnych. Delenie na pravicu a ľavicu v tohtoročných voľbách preto vôbec neobstojí. Už dnes nezodpovedá politickej realite krajiny. Úspešné sú stredové politické subjekty, vznikajúce spontánne. Aké šance majú najväčšie strany a bloky vo voľbách, akí sú ich lídri, aké je finančné zabezpečenie a ovládnutie voliča pred voľbami a spoločnosti po voľbách, predvolebné sľuby a pravdepodobná povolebná rétorika, na to by mala dať odpoveď ich podrobnejšia analýza. Dnes sa pozrieme na celkové rozdelenie volebného poľa v porovnaní s minulosťou. Volebné repete Politický vírus, ktorý nakazil voľby v roku 1993, resp. aj v roku 1995 chorobou politickej polarizácie, využili vtedy nacionalisti a protireformné strany. Veď zoberme si len rok 1993. Dva mesiace po Jeľcinovom delostreleckom debute na parlament prišli k moci Žirinovského drsní chlapci, kým reformní pionieri Gajdarovej družiny mali so svojimi ťažko naškrabanými piatimi percentami značné problémy prekopať sa k miestam v Dume. A rok 1995? Ten bol zasa dvadsaťpercentným comebackom Zjuganových komunistov, tešiacich sa z rok trvajúcej jazdy ruskej mašiny bez bŕzd do ekonomického pekla, kde sa Zjuganovov populizmus voňavo piekol. Prísadami do voličskej vianočky boli aj voňavé protijeľcinovské hrozienka, ktoré v koláči pribúdali tak, ako pribúdali neúspechy prvého muža v krajine vo vtedy už rok trvajúcej a nakoniec prehratej prvej vojne s Čečenskom. Jeľcina však nekritizovali len Zjuganovci, ale aj reformisti a tí, ktorí sa dnes hlásia k politickému stredu. Ten však v tom čase neexistoval. Ako vznikol stred Nebezpečnú polarizáciu krajiny si uvedomoval aj Jeľcin, ktorý v roku 1995 ešte nepatril k stálej výbave Kremľa. Pred voľbami sa však pokúsil výnosom umelo nariadiť vznik centristických blokov. Pravocentristické hnutie Náš Dom-Rusko, ktoré si zobral pod patronát Černomyrdin, sa dokázalo pozviechať, ľavocentristické Ruské regióny však boli mŕtvym novorodencom. Ak potreba stredu vystupovala do popredia už v roku 1993, ešte viac to bolo v roku 1995, keď sa ukázalo, že pravicové strany nebodujú ani vtedy, keď do nich tlačia peniaze čerstvo vyrobení magnáti (1993). Komunisti zbabrali svoj náskok nad pravicou tým, že sa posilnili o krajných nacionalistov, ktorí spôsobili v celom klube rozkol. Ak aj v roku 1997 Zjuganov ešte u voličov ako-tak bodoval, dnes to už tvrdiť nemožno. Nomer odin bezrukého spojenectva so stranou Duchovné dedičstvo - jeho šéf A. Podberjozkin zrejme len zavŕši rozčarovanie voličov. Najmä keď komunisti prišli aj o najvernejšiu agrárnu posilu. Na druhej strane spektra sa o konsenzus pokúšajú sily, ktoré sa označujú za demokratické a proreformné. Zväz pravých síl, v ktorom sa angažuje popri expremiérovi Gajdarovi a tvorcovi reformného zázraku A. Čubajsovi aj Kirijenko, zaznamená vo voľbách čiastočný úspech. Podobne to bude aj s liberálnou ideológiou v hnutí Jabloko G. Javlinského, ktoré dostalo teraz posilu. Okrem diplomata Lukina je prvým v kandidátskej trojke expremiér S. Stepašin s možnosťou jeho budúceho nominovania za ministra obrany. Šance extrémnych pravicových hnutí ako Spas A. Barkašova či Žirinovských nacionalistov sú asi také, ako keď čakáte moskovské leto v decembri. Boj stredov Úspech komunistov v týchto voľbách bude dosť silnou omietkou, aby sa na Dume udržala. Hoci, výraznej ofenzíve stredu čeliť budú. Najmä Lužkovovej formácii Otčina-Celé Rusko, ktorá popri Primakovovi delegovala do kandidátskej trojky aj petrohradského primátora Vladimira Jakovleva. Moskovský primátor Lužkov zatiaľ kandidatúru na prezidenta prepustil expremiérovi Primakovovi, čo najšťastnejšie riešenie nie je. Primakov nielen stráca body na súčasného premiéra a protikandidáta Putina, ale Jeľcin voči nemu cez magnáta Berezovského nasadil plošticu menom Jedinstvo (Jednota). Centristické hnutie, kde si našiel pôsobisko V. Putin, môže zamiešať kartami, aj keď päťpecentnú hranicu ešte neprekoná. A keďže hrá v strane prvé husle projeľcinovec generál Sergej Šojgu, Jeľcin ho môže neskôr uprednostniť ako svoju novú dvornú dámu v generálskych nohaviciach. Ako sa to skončí V tejto chvíli je to ťažké povedať. Veď voľby sa nakoniec tento mesiac ani nemusia uskutočniť. Stačí, ak Jeľcin vyhlási v Čečensku výnimočný stav. Je schopný všetkého. Podpisom, ktorým s bieloruským kolegom Lukašenkom začali nový štátny útvar, sa ešte môže po automatickej zmene ústavy pri jeho pôrode aj nominovať za spoločného prezidenta a zamiešať karty aj na čisto ruských prezidentských voľbách. Vojna v Čečensku môže voličom znechutiť aj centristov a ľavičiarov, ktorí majú na jej riešenie rôzne názory. Ani Jabloko sa nenašlo. Javlinský je za mäkké riešenie, jeho dvojica Stepačin a Lukin naopak za tvrdý záťah. Tak káže aj pravičiar A. Čubajs či premiér Putin, ktorý zožína väčšie sympatie, ako kedysi generál Lebeď. Slávka Blazseková Tabuľka: Parlamentné voľby - predchádzajúce výsledky a prognózy Strana 1993 1995 1999 (k novembru 1999) Liberálno-demokratická strana Žirinovského 22,8 % 11,2 % 5,1 % Komunistická strana RF G. Zjuganova 12,4 % 22,3 % 16,7 Agrárna strana Lapšina 7,9 % 4,7 % 1,4 % Blok Jabloko G. Javlinského 7,8 % 6,9 % 1,4 % Zväz pravicových síl (kedysi Demokratická strana) J. Gajdara 5,5% 3,7% 3,2% Náš Dom-Rusko V. Černomyrdina - 10,1 % 2,4 % Otčina-Celé Rusko J. Lužkova - - 18,2 % Jedinstvo Šojgu - - 2,0 % Zdroj: Úrad pre výskum verejnej mienky Ruska |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
