Hospodársky denník
USD41,467 Sk
EUR42,508 Sk
CHF26,567 Sk
CZK1,177 Sk
  Štvrtok  9.Decembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Marsovské fiasko


Zdrvujúci úder pre NASA
Strata vesmírnej sondy Mars Polar Lander, s ktorou sa nepodarilo spojiť, je pre americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) zdrvujúcim úderom a mohla by spôsobiť odloženie alebo zrušenie ďalších plánovaných letov k červenej planéte. Jeden z vysokopostavených predstaviteľov NASA vyslovil v noci navčera pochybnosti, či sa uskutoční najbližšia misia na Mars, plánovaná na rok 2001, a pripustil, že dôjde k jej odloženiu o dva roky. Podľa niektorých kritikov neúspech zapríčinila politika NASA známa ako „rýchlejšie, lacnejšie, lepšie“. Ide o skúmanie vesmíru s menšími nákladmi a častejším vypúšťaním sond (každé dva roky), čím sondy údajne strácajú na spoľahlivosti. K takejto úspornejšej, ale riskantnej politike pristúpila NASA po strate sondy Mars Observer v roku 1993 a následných rozpočtových škrtoch zo strany Kongresu. V utorok sa nepodaril ani siedmy, rozhodujúci pokus o nadviazanie spojenia s Mars Polar Landerom (MPL), ktorý mal v piatok pristáť na Marse. Experti z NASA nevedia doteraz, či sa sonda nachádza na povrchu planéty a v súčasnosti sa pokúšajú odfotografovať jej predpokladané pristávacie miesto z Mars Global Surveyoru, ktorý okolo Marsu obieha. Jedným z vysvetlení, prečo sa sonda nehlási je, že počítač Landeru sa prepol do bezpečnostného režimu hneď po pristátí. Počítače takto reagujú v prípade zistenia chyby. Prepínanie je vyradené pred kritickými momentmi letu - vstupom do atmosféry či pristávaním. V prípade MPL bolo prepínanie do bezpečnostného režimu vyradené 18 hodín pred pristátím a opäť sa malo aktivovať desať minút po dosadnutí sondy na povrch Marsu. NASA tak týmto nezdarom prišla za posledné dva mesiace pravdepodobne o ďalšiu sondu určenú na výskum Marsu. Aj keď vedci ešte nepovedali definitívne slovo, v podstate už nedúfajú v úspech misie Mars '98 za 339 miliónov USD. Tá sa skladala z Polar Landeru, sond Deep Space 2 a Climate Orbiteru, ktorý zhorel v atmosfére Marsu v septembri tohto roku. Strata MPL by bola pre NASA veľkým sklamaním. Len pred desiatimi týždňami NASA pre chybné prepočty anglických mier na metrické jednotky prišla o družicu Mars Climate Orbiter, ktorá mala slúžiť ako retranslačná stanica pre MPL. Jej úlohu musel prevziať Mars Global Surveyor, ktorý okolo planéty obieha už dva roky. Úlohou MPL malo byť zaznamenanie zvukov, analýza atmosféry a zbieranie vzoriek. (TASR)

Amsterdamoblačno10
Aténypolojasno16
Belehradoblačno6
Berlínobčasný dážď7
Bratislavapolooblačno9
Bruseloblačno10
Budapešťpolojasno7
Bukurešťhmlisto7
Frankfurtobčasný dážď8
Helsinkiobčasný dážď3
Istanbulpolooblačno15
Kodaňoblačno7
Kyjevhmlisto0
Lisabonoblačno12
Londýnpolooblačno8
Madridoblačno11
Milánopolooblačno11
Moskvazamračené-1
Osloobčasný dážď2
Parížpolooblačno11
Prahazamračené7
Rímpolojasno15
Sofiapolojasno5
Štokholmobčasný dážď4
Varšavaoblačno6
Viedeňpolooblačno9
Záhrebhmlisto3
Ženevaoblačno10

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.