|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 9.Decembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
hlavný článok na 4xAká situácia v ekonomike, taký rozpočet Diskusia v parlamente upozornila na riziká návrhu ŠR na rok 2000 Včera sa začala v pléne Národnej rady SR diskusia o vládnom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000. Zákon uviedla ministerka financií B. Schmögnerová. Za základné priority vlády na budúci rok označila ozdravenie bankovej sféry, zlepšenie podnikateľského prostredia a stabilizáciu štátnych a verejných financií, ako aj oživenie bytovej výstavby. Z odvetvového pohľadu sa MF SR pri konštrukcii rozpočtu snažilo uprednostňovať práve tento rezort, čo sa prejavilo rastom prostriedkov na tento účel o viac ako 2,2 miliardy Sk. V makroekonomickej oblasti počíta kabinet s rastom HDP o 2,5 % a na druhej strane predpokladá zníženie miery inflácie na 10 %. Návrh štátneho rozpočtu ráta s príjmami vo výške 183,5 mld. Sk, výdavky sú rozpočtované o 18 miliárd Sk vyššie, pričom táto suma tvorí predpokladaný schodok rozpočtu. NBS bude mať predpísaný odvod vo výške 2 mld. Sk a SPP odvedie po zdanení do štátneho rozpočtu 3 mld. Sk. Rozpočtovú situáciu SR na budúci rok skomplikuje niekoľko skutočností. Predovšetkým fakt, že v budúcom roku vynaloží na dlhovú službu štátu o 25 mld. Sk viac a ďalších 20 mld. za záruky na bankové úvery. Pritom vláda odhaduje riziko splácania záruk vládou vo výške 10 až 10,5 mld. Sk. Ministerka zdôraznila, že práve týchto 40 až 45 mld. Sk bráni vláde do rozpočtu zakomponovať výraznejšie rozvojové impulzy. Pri možnosti rastu miezd v štátnej správe ministerka spomenula snahu zoštíhliť jej orgány, a tak ušetriť potrebné zdroje. Uviedla, že za obdobie vlády M. Dzurindu zníženie počtu zamestnancov asi o 17-tisíc osôb považuje za dobrý začiatok, a preto sa od 1. júla 2000 vytvoril priestor na 4-percentnú valorizáciu platov. Podľa B. Schmögnerovej však naša ekonomika zatiaľ nevytvára dostatočné zdroje na realizáciu niektorých sociálnych dávok, pričom ich konštrukcia umožňuje ich zneužívanie. Podhodnotené obce Získané prostriedky z privatizácie budú v roku 2000 smerovať predovšetkým na splatenie záruk za bankové úvery a na realizáciu rozvojových programov a financovanie podlžností z minulého obdobia. Vláda nemohla pre Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne vyčleniť vyšší transfer, pripravila však schému využitia mimorozpočtových zdrojov. Pre obce sa rozpočtujú výnosy z daní v celkovej sume 8 mld. Sk. Teda o 300 mil. Sk viac ako tento rok, samosprávy tento nárast považujú za absolútne nedostatočný. Na záver svojho vystúpenia ministerka financií B. Schmögnerová zdôraznila, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 musíme posudzovať aj so zreteľom na rozpočtové hospodárenie v minulých rokoch a pripomenula obsah tzv. čiernych kníh, ktoré kabinet M. Dzurindu po nástupe do vlády spracoval v každom rezorte. Nespokojní odborári V tripartite návrh podporila iba Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Konfederácia odborových zväzov predložený návrh štátneho rozpočtu odmieta a žiada viacero zmien: zníženie daňového zaťaženia zamestnancov, zvýšenie stupnice platových taríf pre zamestnancov rozpočtovej a príspevkovej sféry od 1. 1. 2000 o 10 %, zvýšiť transfery do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní tak, aby sa zvýšil vymeriavací základ pre odvody štátu zo súčasných 2700 na 3600 Sk, zvýšiť transfery na verejnú hromadnú dopravu a zvýšiť kapitálové výdavky s cieľom oživiť podnikateľskú sféru. Poslanci nedovolili hlasovaním prezidentovi KOZ I. Saktorovi, aby predniesol odborárske stanovisko, a tak bolo poslancom distribuované písomne. Stanovisko NBS Za závažné riziko považuje vo svojom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu NBS štátne záruky za bankové úvery podnikov a štátnych fondov. Zvýšený limit novoposkytnutých záruk (38 % z príjmov ŠR) považuje NBS za riziko pre štátne rozpočty v budúcich rokoch. Otázny je podľa NBS aj jej vlastný odvod 2 mld. Sk, keď sa obáva o pôsobenie externých vplyvov na zisk centrálnej banky (pohyby úrokových sadzieb na finančných trhoch a pohyby krížových výmenných kurzov svetových mien). V dôsledku toho by nemuselo dôjsť k naplneniu zisku NBS a stanovenému odvodu. Za otvorenú považuje NBS aj otázku zdrojov získaných privatizáciou vo výške 22,1 mld. Sk. Upozorňuje na to, že ak sa tieto zdroje podarí získať a použijú sa na ciele stanovené v rozpočte, nedôjde k vytvoreniu rezervy na výplatu dlhopisov FNM v roku 2001. NKÚ kriticky V návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 nie je stanovená maximálna možná výška rozpočtu, hoci to predpokladá zákon o rozpočtových pravidlách - uviedol včera v stanovisku svojho úradu k návrhu rozpočtu predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Š. Balejík. Negatívne sa vyjadril aj k výdavkovej a príjmovej časti rozpočtu. NKÚ poukazuje na nevyhnutnosť prehĺbenia účinnosti daňového systému, zefektívnenia vnútorného kontrolného systému, vonkajšej kontroly sústavy poisťovní, ako aj zabezpečenia maximálnej hospodárnosti pri vynakladaní rozpočtovaných prostriedkov a nakladaní s majetkom štátu. Podľa Š. Balejíka osobitnú pozornosť je potrebné venovať problematike reštrukturalizácie bánk a zahraničnej zadlženosti. V diskusii Po prednesení úvodnej správy k rozpočtu vystúpili piati zástupcovia poslaneckých klubov. Potom nasledovala rozprava, do ktorej sa zatiaľ písomne prihlásilo 51 poslancov. Každý bude mať obmedzený časový limit 10 minút. Medzi prvými vystúpil v rozprave exminister financií Miroslav Maxon, ktorý považuje makroekonomické východiská rozpočtu za absolútne nereálne. Prognózy Národného úradu práce o vývoji nezamestnanosti a očakávané uvoľňovanie cien v budúcom roku podľa neho spochybňujú predpoklady výšky inflácie (10 %), miery nezamestnanosti (18 %) aj rastu HDP (2,5 %), o ktoré sa opiera vládny návrh štátneho rozpočtu. M. Maxon spochybnil aj prebiehajúcu reštrukturalizáciu bankového sektora. Uvoľnenie časti opravných položiek NBS, ani navyšovanie základného imania v troch štátnych peňažných ústavoch nepovažuje za skutočný začiatok reštrukturalizačného procesu. K reálnemu štartu ozdravenia bankového sektora podľa neho dôjde až po transformovaní ďalších opravných položiek NBS a ich použití na sanáciu problémov v IRB a Konsolidačnej banke. V čase našej uzávierky rozprava pokračovala. Peter Višváder |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
