V hre o diaľničné známky je 600 mil. Sk Život prináša kruté paradoxy. Napríklad minister vás vymenuje na miesto generálneho riaditeľa. Svojich predchádzajúcich šéfov, ako je u nás straníckym zvykom, nevyhodíte z roboty, ale ich naopak poveríte zodpovednou funkciou námestníkov. Po niekoľkých mesiacoch sa vám v práci niečo nezdá. Zavoláte kontrolu z ministerstva. Tá príde, ale po chvíli hneď aj odíde. Onedlho ju zavoláte opäť, pretože vaše tušenie sa stáva presvedčením. Kontrola opäť príde a na prekvapenie zodpovedných zistí straty a škody v hodnote desiatok miliónov korún. Nastáva finále - minister na hodinu vyhadzuje generálneho riaditeľa, ktorý iniciuje kontrolu... Takúto podobu mali nedávne udalosti, ktoré sa odohrali v Štátnom fonde cestného hospodárstva ( ŠFCH) a na Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Odbor kontroly ministerstva skutočne zistil v ŠFCH mimoriadne nedostatky v systéme evidencie, distribúcie a zúčtovania diaľničných známok. Rozdiel medzi očakávaným príjmom diaľničných známok a skutočnosťou dosiahol len za rok 1998 rekordnú hodnotu 56,5 mil. Sk. Kontrola za rok 1999 prebieha v súčasnosti a bude uzavretá v januári 2000. Predpokladaný výsledok s hospodárením diaľničných známok podľa odborníkov výrazne prekračuje straty z roku 1998. Keď som v závere decembra 1998 nastúpil na štátny fond na miesto generálneho riaditeľa, bol som doslova šokovaný, ako boli evidované a uskladnené a distribuované diaľničné známky. Nekontrolovaný prístup k nim malo šesť z ôsmich pracovníkov fondu. Diaľničné známky sa povaľovali doslova po zemi, akoby to bola použitá slama. Ak niekto chcel, mohol si odniesť ľubovoľné množstvo diaľničných známok bez rizika, že by to niekto zistil. Dnes na fonde vedia len toľko, koľko sa za známky vyfakturovalo, ale nikto nevie, koľko v skutočnosti tých príjmov malo byť. Napríklad štúrovská firma METIS, s. r. o., si vybrala na päťkrát diaľničné známky v hodnote 29 miliónov, so zrejmým úmyslom nezaplatiť za ne. Zodpovedným to však nevadilo, zdôrazňuje bývalý generálny riaditeľ ŠFCH Vincent Markuš. Podľa ďalších pracovníkov fondu sa diaľničné známky vydávali aj na falošné alebo zrušené živnostenské listy. Zodpovedný námestník za hospodárenie s diaľničnými známkami mal vo svojej kompetencii aj ich skartáciu. Podľa informácií riaditeľa firmy, ktorá skartáciu vykonala, oni inventarizáciu známok nerobili, takže nevedia presne koľko ich zlikvidovali. Závažné nedostatky s hospodárením s diaľničnými známkami od roku 1997 až do roku 1999 v súčasnosti vyšetruje polícia v spolupráci s ministerskou kontrolou. Výška škody bude určená až 31. 1. 2000, pretože do prípadu je zapletený celý rad čerpacích staníc a ďalších približne 250 subjektov. Celkovú škodu si je ťažko predstaviť, ale ročne na fonde vydajú približne 1,5 milióna diaľničných známok, jedna stojí 400 Sk, čiže v hre je 600 mil. Sk. Ako zdôraznil V. Markuš: Osobne som rád, že prípad prevzala polícia a vyšetrí objektívnu realitu, pretože hlavné závery ministerskej kontroly sú v plnom rozsahu pravdivé. Uvidíme k akým výsledkom a škodám dospeje, a najmä kto bude osobne zodpovedný za celú kauzu diaľničných známok. Prípad však už - a to nielen dnes - vyvoláva celý rad opodstatnených otázok. Prečo minister odvolal v tomto prípade iba generálneho riaditeľa a nie aj konkrétne zodpovedného námestníka za diaľničné známky? Prečo sa na fonde už roky nezaviedol prehľadný systém evidencie diaľničných známok? Komu vyhovoval takýto neporiadok? Boli to stranícke finančné záujmy alebo obyčajná ľudskú nenásytnosť a túžba po ľahko zarobených desiatkach miliónov korún? Jozef Kunik
