Zatiaľ odložili jeho pôrod Georgijevská sála Kremľa už toho zažila dosť. Po tom, čo nasilu a nie veľmi demokratickou cestou pochovala Sovietsky zväz a vzápätí porodila bielovežskými dohodami pred ôsmimi rokmi Spoločenstvo nezávislých štátov (SNŠ), včera po dvoch rokoch nie príliš milostných predohier Ruska a Bieloruska (v roku 1996 uzavreli zmluvu o Spoločenstve suverénnych štátov) počala ich spoločný zväzový štát, ale bez predpísaného deväťmesačného tehotenstva. Bieloruský partner, ktorý v tomto vzťahu hneď od začiatku hral prvé husle, to však považoval za morálnu povinnosť, dokonca obnovu spravodlivosti. Hoci zatiaľ sa nebudú deliť o spoločnú spálňu, a teda neodhalia jeden druhému svoju suverenitu a nezávislosť, predsa len si začnú pomaly formovať spoločné nadštátne orgány. Každý národ má zvrchované právo na zjednotenie. Nakoniec, Bielorusko, napriek hlasom nacionalistov, že krajina príde o ťažko vybojovanú samostatnosť, bolo v minulosti vždy súčasťou nejakého zväzku. Je teda len otázne, či v prípade oboch krajín bude toto zjednotenie do budúcna prospešné, a či nepôjde len o riešenie komplexov z lásky k moci oboch prezidentov. Epochálne - použitím Jeľcinových slov - to totiž bude len v tom, že novovytvoreným útvarom sa nevytvorí len spoločné ekonomické, colné, humánne a obranné priestranstvo (asi do roku 2005) so zavedením spoločnej meny. Bude potrebné upraviť ústavu aj pokiaľ ide o vlastnú symboliku, erb a hymnu, teda aj vrcholné orgány, akým by mal byť prezident. No a pre oboch - Jeľcina ako dosluhujúceho a Lukašenka ako nadsluhujúceho (už dobrých pár mesiacov svojskou zmenou ústavy), to padne vhod. Jeľcin (68) síce na tom zdravotne po voperovaní päťnásobného by-passu krátko po znovuzvolení v roku 1996, chrípkach, bronchitídach, žalúdočných vredoch a bolestiach chrbtice nie je najlepšie, urobiť tak môže aj Lukašenko (v prípade, že sa vyskytnú problémy s opätovným poukázaním Západu na jeho nedemokratické zotrvávanie na poste bieloruského prezidenta). Spojenectvo však môže mať pre jednu aj druhú krajinu skôr dezintegračný efekt. Ozval sa už tatarstanský prezident M. Šajmijev, ktorý žiada ešte väčšiu samostatnosť ako doteraz, podobne tak hneď urobil aj prezident Ingušska R. Aušev. Zjednotenie bude ťažkým bremenom aj pre hospodárstvo, najmä ruské. Krajina už jednu roztáčajúcu sa špirálu inflácie má, o nedostatku peňazí ani nehovoriac. Je však pod tvrdým režimom veriteľov z Parížskeho aj Londýnskeho klubu a pod zdvihnutým prstom MMF, ktorý nateraz vážne uvažuje kvôli ruskému prístupu k Čečensku nedodať ďalšiu životodarnú finančnú tekutinu. Bielorusko však nielenže nespolupracuje s medzinárodnými finančnými inštitúciami, ale jeho úverová linka k MMF je od roku 1995 zmrazená (čím nedávno prišlo o 100 mil. USD). Posilňuje štátnu kontrolu hospodárstva a priemyselných podnikov, čo si Rusko v žiadnom prípade nemôže dovoliť. Nateraz podľa Jeľcina zväz nie je namierený dokonca ani proti (Billovi) Clintonovi. Lukašenkovi sa však postupne napĺňa sen navrátenia najmenej 72 sovietskych jadrových striel, ktoré do rozpadu ZSSR ležali na jeho území. Tá druhá časť sa skladá z jeho želania zomknúť sa s arabskými krajinami na vytvorenie politického a vojenského zoskupenia zamedzujúceho šíreniu NATO a jednopolarity sveta, čo je na druhej strane len zopakovaním termínu z kremeľskej dielne. (sb)
