Rezort, ktorý sa už tretí raz dostal na samé dno Prázdnotou zívajúce diaľničné staveniská, tisícky prepustených stavbárov, chátrajúci bytový fond či vyčerpaná pokladnica Štátneho fondu rozvoja bývania - to sú len kusé informácie o situácii v rezorte výstavby. V rezorte, ktorý sa za obdobie desiatich rokov dostáva už tretíkrát na samé dno, aby sa s pomocou vlády alebo zahraničných investorov od neho odrazil. O tejto nanajvýš aktuálnej téme sme sa porozprávali s ministrom výstavby a verejných prác Ing. Istvánom Harnom. Nedávne stretnutie so zástupcami sociálnych partnerov v tripartitnej Rade v odvetví výstavby a stavebníctva sa skončilo konštatovaním, že návrh štátneho rozpočtu na rok 1999 je neprijateľný. V akej výške, by podľa vášho názoru, rozpočet dokázal sanovať alebo preklenúť momentálnu krízovú situáciu vo vašom rezorte? - Kríza, ktorú uvádzate, sa netýka len stavebníctva, ale aj strojárstva či iných priemyselných odvetví. Vďaka bývalej vláde sa ekonomika za uplynulé štyri roky vyvíjala tak, že nevytvárala finančné zdroje. Naopak, výstavba veľkých infraštrukturálnych projektov sa financovala len z úverov. To, samozrejme, prispelo k súčasnému zadlženiu Slovenska. Už na tripartite som hovoril, že riešenie vidím predovšetkým v príleve zahraničného kapitálu. A to nielen priamo do stavebných organizácii. Problémom slovenskej ekonomiky je, že sa neuskutočnila jej reštrukturalizácia. Na Slovensku sa totiž vyrába taký sortiment produktov, ktorý nie je konkurencieschopný, čím sa ustavične zvyšuje deficit obchodnej bilancie. Na prekonanie tohto stavu je nevyhnutné urobiť reštrukturalizáciu ekonomiky. To znamená, že firmy si musia vytvoriť také podnikateľské portfólio, čiže takú štruktúru produktov, ktoré sú konkurencieschopné na domácom, ale aj zahraničnom trhu. A práve pri reštrukturalizácii ekonomiky, pri investíciách, ktoré idú do technologického know-how, štvrtina alebo pätina kapitálových vstupov smeruje do stavebných prác. Ak napríklad vstúpi na Slovensko ročne kapitál v objeme 100 mld. Sk, tak pre stavebníctvo to znamená ročne prísun 20 mld. Sk. Stavebné firmy podieľajúce sa na výstavbe diaľnic, považujú programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa konštatuje presmerovanie z výstavby diaľnic na bytovú výstavbu za nereálne. Podľa ich zástupcov by prípadná preorientácia tieto firmy zruinovala. Ako štát dokáže, bez ich aktívnej pomoci, zabezpečiť výstavbu 14-tisíc bytov ročne? - Tu sa zamieňa príčina a dôsledok. Vláda si je plne vedomá toho, že Slovensko potrebuje diaľnice. Avšak, vzhľadom na to, že nemá finančné prostriedky, tak celý proces výstavby diaľnic musí predĺžiť. Na druhej strane však nechce zastaviť tieto práce, lebo tento krok by bol finančne náročnejší ako pokračovanie výstavby miernym tempom. Štát môže vymedziť toľko zdrojov, koľko mu výkon ekonomiky reálne umožňuje. Stavebné firmy preto nemôžu počítať s verejnými investíciami, na ktoré nie sú zdroje. Podnikateľská sféra si jednoducho nemôže niečo vynútiť na úkor ďalšieho zadlžovania štátu. A môžem povedať, že vážime na lekárnických váhach, kam a koľko zdrojov môžeme uvoľniť, aby naša ekonomika nešla do neriešiteľných problémov, a aby potreby, či už vo verejnej alebo v súkromnej sfére, boli ako-tak zabezpečené. Ako však zabezpečíte výstavbu bytov? - Firma nemôže rozhodovať, čo chce vyrábať. Firma musí vyrábať to, čo si žiada trh. V opačnom prípade to, čo vyrobí, nepredá. Taká je situácia aj čo sa týka stavebných firiem. Ak je tu objednávka stavať byty, je na ich voľbe, či do toho pôjdu. Firmy sa slobodne rozhodujú na základe svojich podnikateľských zámerov. Všade vo svete sa však firmy riadia tým, že uspokojujú ten dopyt, ktorý reálne existuje, a nie ten, ktorý by oni rady mali. Ak tu je teda dopyt po bytoch, tak je potrebné ich stavať. Veríte, že sa vám podarí to, čo ste si ako vláda predsavzali, teda vystavať ročne 14-tisíc bytov? - Technicky to nie je problém. Úlohou nášho rezortu je vytvoriť legislatívne podmienky, aby sa byty vystavali. Samozrejme, je v našom záujme podporovať aj sociálne odkázané vrstvy. Nie všeobecne podporovať, naopak, to chceme odbúrať, ale podporovať napríklad individuálnu výstavbu v O čo podopierate svoje tvrdenie, že reálne zdroje, ktoré môžete zapojiť do financovania výstavby bytov, majú k dispozícii stavebné sporiteľne? - Nie je predsa problém vyčísliť, aká suma sa zo strany štátu poskytla na štátnu prémiu, koľko poskytli sporiteľne na medziúvery a koľko naakumulovali. Lenže sporiteľne tie peniaze točili na medzibankovom trhu, kde im to, samozrejme, vynášalo vyššie úroky. Z podnikateľského hľadiska je to normálne, ale to predsa nie je účel stavebného sporenia. Preto, ak chcú stavebné sporiteľne získať štátnu prémiu, je nevyhnutné, aby boli kontrolované. Ide predsa o štátne peniaze, za ktoré nesieme zodpovednosť. Preto chceme, aby stavebné sporiteľne dávali z tých naakumulovaných prostriedkov viac na bytovú výstavbu, čiže, aby úverovali žiadateľov a menej obchodovali na medzibankovom trhu. Ako v tomto smere pokračujú rokovania so zástupcami stavebných sporiteľní? - Treba povedať, že stavebné sporiteľne sú ústretové, takže rokovania pokračujú dobre. Ponúkajú zvýšiť úverové zdroje potrebné na bytovú výstavbu. Okrem toho, že pripravovaná novela zákona o stavebnom sporení bude iste znamenať prínos pre samy sporiteľne (napríklad zavedením inštitútu tzv. priateľských sporiteľov), aký by mala mať prínos pre občana-sporiteľa? - Od predstaviteľov stavebných sporiteľní sme žiadali viac úverových zdrojov do bytovej výstavby a tiež, aby boli pre žiadateľov o úver výhodnejšie úverové konštrukcie ako to bolo dosiaľ. Ďalej je tu ponuka, aby sa pri získavaní úverov odbúrala požiadavka, ktorá stanovuje, aby občan mal k dispozícii polovicu cieľovej sumy, na sumu 20 percent. Aká suma by mala zo štátneho rozpočtu pripadnúť na štátne prémie pre stavebné sporiteľne a aká na pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania? - Na štátnu prémiu pre stavebné sporiteľne je v štátnom rozpočte vyčlenená suma 2,5 mld. Sk. Z hľadiska potrieb stavebných sporiteľní by tie prostriedky mali byť dostatočné. Okrem toho je vymedzených 85 mil. Sk na bonifikáciu úrokov z hypotekárnych úverov. Zdroje určené na pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania nie sú dostatočné. Jeden z dôvodov je aj ten, že pri zrode štátneho fondu neboli presne stanovené finančné zdroje. Bolo by bývalo ideálne, keby sa napríklad stanovilo, že ročne na tento fond príde určité percento príjmov zo štátneho rozpočtu. Keďže to takto určené v zákone o ŠFRB nebolo, tak sa do fondu dostali prostriedky len podľa toho, koľko bolo možné do fondu zo štátneho rozpočtu ukrojiť. Presnejšie podľa toho, akú prioritu mala z hľadiska vlády bytová výstavba v danom roku. Čiže, dostali sa tam prostriedky podľa toho, čo si rozpočet mohol dovoliť. Aká suma na pôžičky z fondu je teda stanovená na tento rok... - Z rozpočtu by tam malo prísť 1,2 mld. Sk a tiež treba k tomu pripočítať, keďže nejde o obratový fond, že pribudne ďalších 300 mil. Sk. Spomínali ste, že v zákone o ŠFRB nie sú uvedené finančné zdroje na financovanie fondu. Bude v pripravovanej novele zákona o ŠFRB tento údaj už zakomponovaný? - Odpoviem vám inak. Existencia štátneho fondu rozvoja bývania je neistá. Nemyslím na tento rok, ale perspektívne. Snahou vlády je znížiť počet štátnych fondov a prejsť od fondového financovania na štandardné. Všade v trhových ekonomikách sa podpora štátu uskutočňuje prostredníctvom hypotekárnych úverov a stavebných sporiteľní. Napríklad v prípade stavebných sporiteľní je to prostredníctvom štátnej prémie, alebo v prípade hypotekárnych úverov štát bonifikuje úroky z hypotekárnych úverov. V novele zákona o bankách chceme uplatniť, aby výnosy z hypotekárnych záložnych listov boli oslobodené od daní z príjmov, čím by sa podporilo obchodovanie s hypotekárnymi záložnými listami. Ako chcete podporovať sociálne odkázané vrstvy, keď ste spomenuli, že existencia štátneho fondu rozvoja bývania je ohrozená... - Povedal som, že je tam nedostatok zdrojov, a čo sa týka ohrozenosti štátneho fondu, mám na mysli jeho perspektívu. Financovanie prostredníctvom štátnyh fondov nie je predsa kompatibilné s trhovou ekonomikou. Štátna podpora tu zostane, len nebude financovaná prostredníctvom fondu. Predpokladám, že tento rok sa ešte štátny fond zachová. Ak hovorím o tom, že fond nebude existovať, tak nehovorím o desiatich rokoch, ale o roku, dvoch. Za toto obdobie by sme prešli z financovania zo ŠFRB na klasické, trhovo konformné systémy financovania bytovej výstavby. Lebo všade vo svete sa podpora štátu uskutočňuje prostredníctvom klasických bankových produktov. To znamená prostredníctvom hypotekárnych úverov a produktov stavebných sporiteľní... Katarína Šelestiaková
Na našom území je možnosť prevládania mierne nepriaznivého vplyvu počasia na pacientov s ochoreniami pohybového, srdcovo-cievneho, dýchacieho, prípadne zažívacieho systému. Nižšia je telesná aj duševná výkonnosť a koncentrácia. V priebehu dňa pozvoľný ústup zdravotných ťažkostí podmienených počasím, výraznejší pri ochoreniach srdcovo-cievnych. Zvyšovanie tonusu u vegetatívne labilných pacientov s nízkym tlakom krvi. Pretrvávajú výraznejšie reumatické ťažkosti, sklon k depresii a k zhoršeniu alebo výskytu ekzémov a bolestiam hlavy.Zajtra predpokladáme pretrvávanie uvedených vplyvov počasia bez podstatnejšej zmeny.(zč)
Dnes bude jasno až polojasno, zrána v údoliach miestami hmla. Popoludní od severozápadu pribúdanie oblačnosti a večer miestami slabý dážď. Najnižšia nočná teplota 1 až -3, na strednom a východnom Slovensku okolo -5, najvyššia denná 8 až 12 stupňov. Slabý premenlivý, cez deň južný vietor 2 až 6 m,/s.V utorok a stredu bude veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach občasný dážď, na hrebeňoch hôr sneženie. Najnižšia nočná teplota 2 až -2, na juhozápade okolo 4, najvyššia denná 5 až 9, v stredu na juhu západného a stredného Slovenska miestami 10 až 13 stupňov.Slnko vyjde o 6,34 a zapadne o 17,35 hod.
