|
|
||||||||||||||||
| Streda 10.Marca 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kľúčovým problémom je makroekonomická stabilizáciaV týchto dňoch aj široká verejnosť venuje viac pozornosti otázkam súvisiacim s prípravou štátneho rozpočtu na tento rok. Ohlas vzbudili nielen riziká spojené s jeho príjmovou časťou, ale i obavy zo zvýšenia dane z pridanej hodnoty. Nemenej zaujímavé sú problémy reštrukturalizácie bankovej a podnikovej sféry, priame zahraničné investície a pod. O tom všetkom sme sa pozhovárali s Ivanom Miklošom, podpredsedom vlády SR pre ekonomiku. Odpoveď na prvú otázku, týkajúcu sa reštrukturalizácie bankového sektora, sme priniesli vo včerajšom čísle Hospodárskeho denníka. V akom časovom horizonte prebehne privatizácia Všeobecnej úverovej banky, Investičnej a rozvojovej banky? Skúsenosti z ČR s privatizáciou Investičnej a Poštovej banky alebo Československej obchodnej banky svedčia, že tento proces je aj časovo veľmi náročný. Z týchto príkladov vidno, že štandardná privatizácia banky nie je až taká jednoduchá. V prípade IRB, kde treba zastaviť hromadenie prevádzkovej straty, by sme chceli tento proces urýchliť tak, aby sme ho dokončili ešte v priebehu tohto roka, v treťom, najneskôr vo štvrtom kvartáli. Privatizáciu VÚB predpokladám začiatkom budúceho roka. Analýzy, aj medzinárodných organizácií odporúčajú, aby sa s privatizáciou Slovenskej sporiteľne neponáhľalo a aby sa táto banka vzhľadom na to, že je v nej sústredené veľké percento úspor obyvateľstva - zamerala hlavne na obchodovanie s bezpečnými cennými papiermi. Myslím si, že stratégia neponáhľania je opodstatnená, i keď aj v tomto prípade by som si vedel predstaviť iný postup. Za rozumný považujem aj istý stupeň obmedzenia jej obchodných aktivít. Nielen preto, že banka nemá skutočných súkromných a zodpovedných vlastníkov hrozí teda taký spôsob podnikania, ktorý nemusí byť pre banku efektívny ale aj preto, že banka by mohla zohrať významnú úlohu pri refinancovaní štátneho dlhu. Privatizácia sporiteľne nie je až taká akútna. V podstate by mohla fungovať v súčasnom vlastníckom stave, prípadne čiastočne modifikovanom. Aj tu totiž existuje priestor na minoritnú privatizáciu. Vláda pri koncipovaní štátneho rozpočtu na tento rok predpokladala 3-percentný rast hrubého domáceho produktu, čo domáci i zahraniční experti považujú za nadhodnotené napríklad aj OECD vo svojej poslednej správe o SR. Nepovažujem za kľúčové, či rast HDP dosiahne tri, dve alebo i jedno percento. Kľúčovým problémom je makroekonomická stabilizácia a vytvorenia predpokladov na reštrukturalizáciu mikrosféry. Samozrejme, čím nižší je ekonomický rast, tým väčšie napätie vyvoláva v rozpočte. Avšak každopádne je neprijateľné, neudržateľné a nemožné pokračovanie doterajšieho rastu na úkor vnútorného a zahraničného dlhu, ktorý dosiahol už takú úroveň, že bude veľmi ťažké postupne ho znižovať. Pokračovanie doterajším spôsobom, či už z hľadiska ďalších rokov alebo dlhodobej udržateľnosti rastu, to by bola cesta úplne opačným smerom. Napriek tomu, že zahraničný dlh štátu nie je veľký, zvyšovať sa príliš nedá aj preto, že zdroje sú ťažko dostupné. Samozrejme, že sa nedá, zahraničné zadlženie treba riešiť. Tento proces má však zotrvačnosť a aj preto sa zahraničná zadlženosť nedá okamžite a absolútne znížiť zatiaľ sa i staré dlhy musia refinancovať novými pôžičkami. Kľúčové však je, aby sa vytvorili predpoklady na pokles zahraničného zadlženia v budúcnosti a aby sa zmenila štruktúra zahraničného dlhu nielen z hľadiska úrokových sadzieb, ale i dĺžky lehoty jeho splatnosti. Ak sa však staré zahraničné dlhy budú dať refinancovať novými lepšími podmienkami, tak to budeme robiť. Vláda pravdepodobne požiada Svetovú banku o pôžičku EFSAL, ktorá je z hľadiska dĺžky lehoty splatnosti, úrokových sadzieb, ako aj odkladu splátok veľmi výhodná, a ktorú chceme použiť na refinancovanie starého dlhu. Ale i domáce zdroje sú veľmi drahé úrokové sadzby pri emisiách štátnych dlhopisov sa opäť šplhajú k 20 %. Záleží aj od vlády, ako sa sadzby budú správať. Ak presvedčíme, že skutočne vieme zabezpečiť makroekonomickú stabilitu, tak klesnú i úrokové sadzby. Nárast po predchádzajúcom čiastočnom poklese je daný najmä ratingmi s negatívnym výhľadom. Za najvážnejší argument na udelenie negatívneho výhľadu (a agentúry to zdôraznili) možno považovať pochybnosti, či vláda dokáže stabilizovať makroekonomiku a či dokáže znížiť fiškálny deficit. Preto sú opatrenia na zníženie fiškálneho deficitu také dôležité. Keď som hovoril o pôžičke od Svetovej banky, tak tam tie úrokové miery sú oveľa nižšie, ako sú tieto. Je tu však nebezpečenstvo nestability kurzu meny.Ak sa refinancuje stará zahraničná pôžička novou, tak objem dlhu sa nezvýši, iba sa reštrukturalizuje. Dokonca tým, že znížime cenu časti dlhu, tak ešte zadlženie znížime. Možno predpokladať, že vyhlásenie ratingu významnými agentúrami súvisí s uplynutím sto dní novej vlády? Po prvé treba povedať, že ratingové agentúry sú oveľa kritickejšie, ako boli pred rokom, dvoma. A nielen voči Slovensku, ale voči každému, lebo utrpeli isté veľké fiasko po krízach v juhovýchodnej Ázii a Rusku, ktoré nedokázali predvídať - trhy reagovali skôr ako agentúry. Samozrejme, že to má aj vecné opodstatnenie plánovaný deficit v návrhu štátneho rozpočtu na tento rok má riziká. Bude nevyhnutné prijať dodatočné opatrenia na to, aby sa v skutočnosti nezvýšil. Je rozpočet dosť reštriktívny? Keby som si to myslel, tak nenavrhujem dodatočné opatrenia. Napokon, nejde o to, či je dostatočne reštriktívny. Hlavný problém je, či je reálny, či v skutočnosti nehrozí vyšší deficit, ako je plánovaný. Termín reštriktívny v súvislosti so štátnym rozpočtom nie je veľmi populárny. Treba však povedať, že napriek tomu, že často nemáme prostriedky na nevyhnutné veci, v niektorých prípadoch sa nimi plytvá. Dá sa to povedať aj o sociálnom systéme? Napokon, niektorí nezamestnaní, a nie je ich málo, nemajú záujem pracovať. Určite je to tak. Navyše, náklady na sociálny systém rastú, avšak možnosti na krytie výdavkov sú čím ďalej menšie. Tu však vzniká iný problém - keďže rozdiel medzi sociálnymi dávkami a mzdami je nízky a po zvýšení cestovného sa ešte zmenšil , mnohým ľuďom sa neoplatí pracovať. Vláda má konkrétne údaje o podnikateľoch, ktorí neúspešne zháňajú pracovníkov v okresoch, kde je vyše 20-percentná nezamestnanosť - napr. v okrese Michalovce, ale aj v Trenčíne, tam však miera nezamestnanosti nie je až taká vysoká. Toto je jedným z dôvodov, prečo niektorí zahraniční investori váhajú prísť na Slovensko. Majú totiž obavy, či budú schopní zohnať pracovníkov. Takže náš sociálny systém nefunguje tak, ako by mal. Je bariérou rozvoja ekonomiky, vzniku nových pracovných príležitostí, a preto treba ho zmeniť na adresnejší, konkrétnejší a, samozrejme, tvrdší. Predpokladáte zmenu jeho filozofie? Budem to iniciovať. Ministerstvo práce a sociálnych vecí by malo pripraviť potrebné analýzy a návrhy na riešenie. Je možné na to využiť aj pripravovaný nový príspevok na bývanie, ktorý by sa mal poskytovať od polovice tohto roka, a ktorý by mal byť spojený so sieťou ľudí, ktorí budú skúmať napr. aj sociálnu situáciu žiadateľov. V súčasnom stave ekonomiky a bankového sektora nie sú domáce zdroje na reštrukturalizáciu pomôcť by mohli najmä priame zahraničné investície. Priame zahraničné investície sú nevyhnutným predpokladom reštrukturalizácie ekonomiky. Zároveň treba povedať, že podmienky na ich získanie nie sú najlepšie. Príčinou je nielen málo priaznivá situácia svetovej ekonomiky. Po ruskej kríze investovanie v strednej a juhovýchodnej Európe považujú investori za rizikovejšie. A aj tu nesieme dedičstvo posledných štyroch rokov, keď SR bola vylúčená z prvej skupiny, ktorá je najmenej postihnutá stratou dôvery investorov. Samozrejme, že kľúčová je politická a ekonomická stabilita, avšak nemenej dôležité je, aby sme boli konkurencieschopní v porovnaní s okolitými krajinami v ponúkaní stimulov a výhod pre zahraničných investorov, z hľadiska daňových úľav, možných výhod typu poskytnutia pôdy, infraštruktúry alebo daňových úľav pri splnení istých kritérií v oblasti zamestnanosti, nového investovania a pod. Vláda urobí kroky, aby tieto podmienky boli lepšie alebo aspoň porovnateľné s Maďarskom, Poľskom a ČR, kde je priamych zahraničných investícií oveľa viac. Nedostanú sa takto domáci investori do nerovnoprávneho postavenia? Samozrejme, že sa objavili návrhy, aby sa to týkalo všetkých, nielen zahraničných investorov. Obávam sa však špekulácií. Jednoducho, aj v tomto prípade budeme postupovať rovnako ako v okolitých krajinách, kde sa tieto zvýhodnenia týkajú iba zahraničných investorov. V súvislosti s návrhom zákona o štátnom rozpočte na tento rok sa hovorí aj o zvýšení dane z pridanej hodnoty. Do 15. marca máme urobiť analýzu rizík, ich kvantifikáciu a návrhy na riešenia. Zvýšenie spodnej hranice DPH je jedno z navrhovaných opatrení. Zostáva na ministerstve financií, prípadne ministerstve práce a sociálnych vecí, aby urobili prepočty a analýzy. Ak budú vedieť riešiť riziká bez zvýšenia spodnej hranice DPH, budem veľmi rád. S akým zvýšením sa v prípade nevyhnutnosti ráta? Uvažuje sa v rozpätí od 2 až 6 % - všetko však závisí od spomínaných analýz. O tom, že Slovenské železnice nehospodária práve efektívne sa vie. Zvýšenie cestovného ich problémy nevyrieši. Na druhej strane, železnice majú prirodzený monopol. a, žiaľ, podľa toho sa i správajú. Kedy možno očakávať zákon o regulácii prirodzených monopolov? Najskôr treba zriadiť regulačný úrad, ktorý takýto regulačný systém zavedie. To potrvá minimálne dva roky. V súvislosti s balíčkom opatrení ste hovorili, že hrozí depreciácia až 90 %. Z akých analýz ste vychádzali? Zdrojom je materiál Národnej banky Slovenska, v ktorom je uvedené, že ak bude pokračovať hospodárska politika posledných rokov, nahromadené deficity by nebolo možné prefinancovať a hrozila by devalvácia, pri plávajúcom kurze depreciácia na úroveň 35 40 Sk za marku, čo je spomínaných 80 90 %. Kedy vláda pripraví koncepciu hospodárskej politiky? Koncepcia hospodárskej politiky zo strednodobého hľadiska by mala byť pripravená do konca o júna t. r. Anton Legéň |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
