Diskusia o úlohách a budúcnosti Severoatlantickej aliancie Londýn (ČTK, by) - Generálny tajomník NATO Javier Solana včera v Londýne vyjadril presvedčenie, že Česko, Maďarsko a Poľsko sa úspešne vyrovnajú s členstvom v Severoatlantickej aliancii. Prijali sme tieto krajiny, pretože sa domnievame, že sú pripravené na to, aby sa stali plnohodnotnými členmi aliancie, uviedol Solana. Zdôraznil, že vojenskú pripravenosť všetkých troch krajín dôkladne rozanalyzovali, pričom táto analýza bola pozitívna. Generálny tajomník NATO sa v Londýne zúčastnil konferencie venovanej 50. výročiu vzniku NATO, ktorú zorganizoval Kráľovský ústav pre bezpečnostné štúdie. Slovensko na konferencii zastupuje minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Vo svojom prejave na konferencii Solana uviedol , že prijatie Česka, Maďarska a Poľska je názornou ukážkou toho, že Európa sa zbližuje. Členstvo týmto trom demokraciám pomáha stabilizovať región, ktorý bol v tomto storočí dejiskom mnohých katastrof, uviedol generálny tajomník. Generálny tajomník sa zmienil aj o aktuálnej situácii v Kosove. Vylúčil možnosť, že by do Kosova mohli byť vyslané vojenské jednotky bez uzatvorenia mierovej zmluvy. Neexistuje ani jedna členská krajina aliancie, ktorá by bola pripravená (za týchto okolností) vyslať do Kosova svoje jednotky, povedal Solana na zasadnutí pri príležitosti päťdesiateho výročia vzniku Severoatlantickej aliancie v Londýne. Zároveň odmietol výčitky, že NATO sa pasívnym postojom zahráva so svojou dôveryhodnosťou v kosovskom konflikte. V prejave pred približne päťsto politikmi, diplomatmi a generalitou NATO sa Solana vyslovil za vytvorenie Partnerstva pre blahobyt, ktoré by malo zahŕňať celé územie bývalej Juhoslávie. Musíme našu perspektívu rozšíriť, krajiny na Balkáne musia opäť zaujať politicky a hospodársky dôstojné miesto v Európe. Bez takéhoto komplexného prístupu budeme vždy liečiť len symptómy, povedal Solana. Musíme urobiť viac, ako len zabezpečiť mier. Musíme sa dostať ku koreňom týchto konfliktov. Musíme vytvoriť podmienky na obnovu a ovzdušie zmierenia. A v tom sa musí angažovať v prospech všetkých celé euroatlantické spoločenstvo, vyhlásil J. Solana. Konferencia je ďalším z radu podujatí pri príležitosti výročia NATO, ale aj ďalšou príležitosťou posunúť diskusiu o úlohe a budúcnosti aliancie. Najmä v situácii, keď silnejú kritické hlasy adresované Bruselu. Okrem už spomínaného spochybňovania kosovskej politiky NATO, čoraz častejšie sa predmetom diskusie stáva aj samo rozšírenie. Severoatlantická aliancia stratila po rozpade bipolárneho sveta značnú časť zmyslu svojej existencie. Obnovenie tohto zmyslu vidí v rozšírení o stredoeurópske krajiny, bez ohľadu na ich nedostatočnú pripravenosť, napísal napríklad rakúsky týždenník Formát. Východné krajiny tvrdia, že do NATO vstupujú preto, aby zdôraznili svoju príslušnosť k Európe. V skutočnosti však chcú ochranu pred Ruskom. Západoeurópania to považujú za zbytočné, radšej však mlčia, pretože sa nechcú dostať do konfliktu s USA. Spojené štáty sa oproti tomu tvária, že rozšírenie je určitým druhom nového Marshallovho plánu - teda cesty, ako Európu oslobodiť a zjednotiť. V skutočnosti sa Washington bojí, že sa NATO bez nových členov a nových úloh utopí v bezvýznamnosti, cituje týždenník amerického publicistu Ronalda Steela. Nová doktrína, ktorú má NATO prijať na svojom aprílovom summite, má prekročiť hranice jeho členských krajín a dať si pred seba poslanie zvládať krízy, ako je kosovská, v Perzskom zálive a podobne. Táto zásada má ochrániť vlastné členské krajiny pred vonkajším konfliktom - musí pre to však ako úplné nóvum prijať premisu, že útok NATO na suverénny štát (predstavujúci hrozbu) je možný i bez mandátu OSN, tvrdí Format.
