|
|
||||||||||||||||
| Piatok 12.Marca 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Len zníženie daní nepomôžeZo stretnutia členov regionálneho Hk s ministerkou B. Schmögnerovou Základným zámerom vládnej politiky je zastaviť tendencie, ktoré sa nahromadili v posledných troch rokoch a odrazili sa v nepriaznivých ukazovateľoch slovenského hospodárstva. Osobitne pre podnikateľskú sféru mal tento nepriaznivý vývoj dosah na peňažnom trhu. Pre väčšinu subjektov sa stali úvery nedostupnými, uviedla na nedávnom stretnutí s členmi regionálneho Hospodárskeho klubu - Neformálneho ekonomického fóra (NEF) v Banskej Bystrici (4. 3.) ministerka financií Brigita Schmögnerová. Postupné znižovanie úrokových sadzieb a zlepšenie situácie v bankovom sektore označila za kľúčové faktory oživenia podnikateľského prostredia a investičnej klímy na Slovensku. Limitujúci faktor Už v roku 1994 sa podarilo rozbehnúť tzv. mäkkú úverovú schému, do ktorej sa zapojila vláda, bankový sektor a PHARE. Každý rok sa mal vytvárať narastajúci úverový fond pozostávajúci z troch tretín po 200 mil. Sk. Istý čas tento model fungoval a túto schému plánujú budovať aj naďalej. Tohto roku počítajú, ako uviedla ministerka, v štátnom rozpočte SR so sumou 300 mil. Sk zo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ktorá by mala poskytovať predovšetkým garancie. Táto inštitúcia podľa jej vyjadrenia slúžila však iba veľmi úzkemu okruhu podnikateľov. Vlani získala úver vo výške takmer jednej miliardy od nemeckej štátnej finančnej inštitúcie Creditanstalt. Garanciu naň poskytla vláda SR a B. Schmögnerová vyjadrila obavy, že úvery, ktoré rozdelili na základe istého klientelizmu, sa nevrátia. Isté možnosti budú aj v Eximbanke, ktorá bude podľa nej posilňovať hlavne svoje poisťovacie aktivity. Aj keď vo vyhláseniach vlády je deklarované zníženie daňového zaťaženia podnikateľskej sféry, otvorene povedala, že to nie je možné v tomto roku situácia v štátnom rozpočte to neumožňuje. Istý priestor preň možno vznikne v roku 2000, v krajnom prípade v nasledujúcom roku. Novela zákona S účinnosťou od 1. apríla pripravujú novelizáciu niektorých zákonov, ktoré sa bezprostredne týkajú podnikateľov. V novele zákona o dani z príjmov, v časti právnické osoby, by sa cez nový paragraf mali poskytovať zahraničným investorom tzv. daňové úvery. Predpokladá to vytvorenie novej a. s., v ktorej by mal byť podiel zahraničného kapitálu minimálne 75 %. Kritériá, kedy možno uplatňovať daňový úver v závislosti od domáceho kapitálu, budú odstupňované a prednostne by sa mali týkať zdecimovaných regiónov s vysokou nezamestnanosťou. Domácich investorov chcú motivovať v závislosti od vývoja príjmovej časti štátneho rozpočtu SR znižovaním daňového základu. Novela zákona o DPH sprísňuje podmienky na uplatňovanie jej vrátenia. Novelizáciu si vyžiadalo neúmerné zvyšovanie nárokov na odpočty DPH. Vlani boli vratky DPH vyššie ako vybraná DPH u výrobcov domácej proveniencie. To dokazuje, že cez nadmerné vratky dochádza k závažným únikom. Sprísnia sa podmienky vrátenia DPH v prípade vývozu produkcie, kde chcú zamedziť fiktívnym vývozom. Novela zákona o spotrebnej dani z liehu, ktorá spresňuje podmienky na vrátenie tohto typu dane, do istej miery unifikuje túto daň s inými druhmi daní. Z hľadiska sprísnenia výberu daní je dôležitá aj novela o správe daní, ktorá zavádza inštitút daňovej exekúcie. Prínosom by malo byť predĺženie lehoty premlčania zo súčasných troch na päť rokov pre spätné kontroly a inštitút následných kontrol. Ako dodala, chcú poskytovať podnikateľom viac informácií. Na väčších daňových úradoch by v tejto súvislosti mali čoskoro vzniknúť vlastné oddelenia metodického charakteru. Exekútori ryžujú Podnikateľov v SR trápi aj často sa meniaca legislatíva, chýba aj motivujúce prostredie. V diskusii, ktorá sa po spomínaných aktuálnych informáciách rozprúdila, sa napríklad generálny riaditeľ strojárskej firmy Essel zo Slovenskej Ľupče Ing. Branislav Matušek vyjadril k otázkam, ktoré trápia nielen jeho, t. j. k zníženiu daňového zaťaženia PO zo 40 na 20 %, ktoré by rozhodne podmienili možnosti investovania. Slovenský trh je ohrozený platobnou neschopnosťou, zatiaľ sa k nám ani zahraničný kapitál nehrnie. Vyjadril sa i k umorovaniu strát. V zahraničí napríklad podnik, ktorý má v jednom roku stratu, môže ju umoriť zo zisku nasledujúceho roka, kým v SR cez rezervný fond, kde sú prostriedky už raz zdanené. Slovenský podnikateľ musí vyrobiť takmer dvakrát viac, aby vyprodukoval zisk a podniky sa tak oslabujú. Upozornil na exekútorov, ktorí dnes doslova ryžujú. Zatiaľ podľa neho vláda nenaznačila konkrétne riešenia. Vojtech Benko z banskobystrického Eurokontaktu načrtol problém, s ktorým sa boria mnohí - možnosti odpisovania, o ktorom sa ministerka vyjadrila, že sa bude riešiť. Hovorilo sa aj o obchodovaní v eure. Ing. Peter Čatloš z martinskej firmy Compel zdôraznil, že daňové zaťaženie podnikateľov stúpa. Aj podľa neho zahraničný kapitál príde skôr za lacnejšou pracovnou silou, nepodporujú výskumno-vývojových pracovníkov. Ing. Daniel Dobrota z banskobystrického Softipu uviedol, že zníženie daní by bolo podstatne motivujúcejšie. Na margo znižovania daní zo 40 na 35 % ministerka povedala, že nikto nezaručí, že sa daňová disciplína zvýši. Ja si trúfam povedať, že nie, dodala B. Schmögnerová. Zlepšenie klímy chce podľa nej istý čas. V posledných troch rokoch sme žili na úkor budúcnosti a dnes štát nemá inú možnosť ako vydržať. Ema Sadloňová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
