Preddavky na daň z príjmov FO od januára 1999 opäť „po starom“

Upozorňujeme na tieto skutočnosti aj z tretieho dôvodu, pretože podľa § 40r zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 286/1992 Zb.“), ak neboli preddavky na daň zaplatené najneskôr v deň ich splatnosti v správnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z dlžnej sumy.

Toto penále sa počíta za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti preddavkov na daň až do dňa platby vrátane, najdlhšie do termínu na podanie daňového priznania (pretože po tomto termíne „nastupuje“ penalizácia už za neplatenie dane).

Správca dane vyrubí penále platobným výmerom najneskôr do skončenia jedného kalendárneho roka po skončení roka, za ktoré mali byť uhradené (t. j. preddavky na rok 1999 do konca roka 2000). Pripomíname, že túto problematiku rieši z hľadiska platenia preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb v súčasnosti ustanovenie § 40d zákona č. 286/1992 Zb. Platenie preddavkov na daň sa nevzťahuje na príjmy, ktoré sú od dane oslobodené, a na príjmy, pri ktorých sa uplatňuje osobitná sadzba dane, keďže v tomto prípade je daň vyrovnaná. Tieto príjmy sa neuvádzajú do daňového priznania. Posledná známa povinnosť
Od 1. januára 1999 už neplatí ustanovenie § 41a tohto zákona, ktoré bolo v platnosti od 1. apríla 1998 do konca roka 1998 a týkalo sa tých fyzických osôb, ktoré boli povinné od tohto dátumu platiť vyššie preddavky na daň (od 5 do 30 %) v prípade, ak ich posledná známa daňová povinnosť (väčšinou za rok 1997) presiahla sumu 367 200 Sk. Vieme, že títo daňovníci boli povinní v roku 1998 platiť od tejto hranice poslednej známej daňovej povinnosti mesačné preddavky na daň. Do 31. marca 1998 platila pre nich štvrťročná periodicita (až do výšky 500 000 Sk poslednej známej daňovej povinnosti).

Posledná známa daňová povinnosť z príjmov fyzických osôb na účely platenia preddavkov na daň je suma, ktorú si daňovník sám vypočítal a uviedol v poslednom, resp. dodatočnom daňovom priznaní. „Nájde“ ju na s. 3 na riadku 21 „bežného“ tlačiva daňového priznania za rok 1998 s textom „daňová povinnosť“. Upozorňujeme na to preto, lebo sa často stretávame s tým, že daňovníci si zamieňajú pojmy „daňová povinnosť“ a „daň na úhradu“. „Daň na úhradu“ predstavuje sumu, ktorú je daňovník povinný zaplatiť zo svojej „daňovej povinnosti“, t. j. po odpočítaní už zaplatených preddavkov na daň (riadok 25 na strane 3 tlačiva „bežného“, doteraz známeho daňového priznania).

V prípade doručenia platobného výmeru je to suma určená v poslednom (dodatočnom) výmere. Ak je daň podľa platobného výmeru vyššia, ako si ju daňovník vypočítal v priznaní, alebo ak ide o daň vyrubenú dodatočným platobným výmerom, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel do pätnástich dní po doručení platobného výmeru. Starý režim
Od 1. 1. 1999 opäť platí „starý“ režim, t. j. že fyzické osoby (ďalej „daňovníci“), ktorých posledná známa daňová povinnosť presiahla sumu 500 000 Sk, sú povinní platiť na rok 1999 mesačné preddavky na daň z príjmov. Tieto preddavky sa vypočítajú ako 1/12 tejto poslednej známej daňovej povinnosti a sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.

Daňovníci, ktorých posledná známa daňová povinnosť presiahla sumu 10 000 Sk a nepresiahla 500 000 Sk, sú povinní na rok 1999 platiť štvrťročné preddavky na daň z príjmov. Tieto preddavky sa vypočítajú ako 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti a sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka. Vypočítané preddavky na daň sa zaokrúhľujú na celé stokoruny Sk nahor. Ak sa posledná daňová povinnosť týkala len časti zdaňovacieho obdobia (napr. len niekoľkých mesiacov roku 1998), zákon ustanovuje, že daňovník je povinný na účely určenia výšky platenia preddavkov na daň dopočítať si túto poslednú daňovú povinnosť tak, akoby sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Koniec činnosti
Na druhej strane, ak daňovník prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce zdaneniu, z ktorých boli platené preddavky, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od splátky nasledujúcej po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností. Tieto skutočnosti je však povinný oznámiť správcovi dane, aby zbytočne nedošlo k penalizácii pre neplatenie preddavkov na daň.

Odporúčame daňovníkom, aby sa pri zmene príslušných podmienok obrátili na svojho správcu dane, pretože podľa § 40d ods. 8 zákona č. 286/1992 Zb. správca dane môže v odôvodnených prípadoch určiť preddavky inak, prípadne zrušiť povinnosť platiť preddavky, a to aj na celé zdaňovacie obdobie. Ak by si tieto skutočnosti daňovníci uvedomovali, predišli by rôznym sporom, ktoré vznikajú v prípadoch, keď m zo zákona vyplynie povinnosť platiť preddavky na daň, ale súčasne sa podmienky na získanie príjmov zmenili.

Všetko uvedené platí v prípadoch, ak daňovník súčasne nemal v predchádzajúcom roku (zdaňovacom období) aj príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky. Ak takéto príjmy mal, posudzuje sa povinnosť platiť preddavky na daň osobitným spôsobom, ktorý závisí od toho, v akom pomere boli tieto príjmy vo vzťahu k celkovým príjmom. Ak mal daňovník v daňovom priznaní poslednú známu daňovú povinnosť vypočítanú zo súčtu čiastkových základov dane a jedným z nich bol aj základ dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, na posúdenie povinnosti platenia preddavkov na daň je podstatné, aký podiel tvoril čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti z celkového základu dane. Ak tento čiastkový základ dane tvoril viac ako 50 % z celkového základu dane, preddavky na daň nie je daňovník povinný platiť vôbec. Ak však čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti tvoril 50 % a menej z celkového základu dane, preddavok sa určí v polovičnej výške. (To znamená, že to bude polovica z jednej dvanástiny poslednej známej daňovej povinnosti mesačne, ak tá bola vyššia ako 500 000 Sk, resp. polovica jednej štvrtiny daňovej povinnosti štvrťročne, ako tá bola v rozpätí od 10 000 do 500 000 Sk.) (Pokračovanie)
Ing. Dagmar Piršelová