Predaj počítača

Zdaňovanie príjmu z predaja hmotného majetku, ktorý slúži na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, bolo od vzniku zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov (ZDP) jednou z problémových oblastí, ktoré neboli zákonom jednoznačne upravené. Viedli sa diskusie v odbornej tlači a spory medzi daňovníkmi a daňovými orgánmi o tom, či ide o príjem podľa § 7 alebo podľa § 10 a či sa ako výdavok môže uplatniť nadobúdacia alebo len zostatková cena. Otázky sa nevyjasnili ani po vydaní opatrenia MF SR č. 8/6-62/1997, ktoré už upravovalo zaraďovanie príjmov z predaja hmotného majetku podnikateľa a uplatňovanie príslušných výdavkov v podstate zhodne so súčasným znením ZDP. Opäť boli odlišné názory na to, aká je záväznosť tohto opatrenia. Záväznú a jednoznačnú úpravu poskytla až novela ZDP (zákon č. 173/1998 Z. z.) v novom znení § 7 ods. 3 písm. a). Za príjem z podnikateľskej a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa považuje aj príjem, ktorý plynie z akéhokoľvek nakladania s majetkom evidovaným ako majetok využívaný na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť (ďalej „evidovaný majetok“). Za príjem patriaci do kategórie „ostatných príjmov“ sa potom považuje len príjem z predaja vlastných nehnuteľností a hnuteľných vecí, čomu treba rozumieť podľa výkladu finančných orgánov tak, že za vlastné veci sa považujú len tie veci, ktoré nie sú evidovaným majetkom. Pokiaľ ide o výdavky, v prípade predaja evidovaného hmotného majetku platí ustanovenie § 24 ods. 2 písm. b, podľa ktorého výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov je okrem iného zostatková cena hmotného majetku (29), ale iba do výšky príjmov z jeho predaja. Pri predaji neevidovaného majetku treba uplatniť nové znenie § 10 ods. 4 písm. c), ktoré stanovuje, že výdavkom je zostatková cena, ak ide o majetok, ktorý daňovník evidoval ako majetok využívaný pri podnikaní alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo pri prenájme a ktorý odpisoval podľa ZDP. Inak podľa § 10 ods. 4 písm. a) je výdavkom kúpna cena, ktorú daňovník za vec preukázateľne zaplatil. Pri predaji evidovaného majetku, ktorý ešte nie je odpísaný, treba ešte brať do úvahy ustanovenie § 26 ods. 5, podľa ktorého pri vyradení hmotného majetku v dôsledku predaja pred 31. decembrom bežného roka je možné uplatniť odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie. V konkrétnom prípade je počítač v štvrtom roku odpisovania, pri rovnomernom odpisovaní má zostatkovú cenu vo výške 28,6 % vstupnej ceny. Rozdiel medzi príjmom z predaja a zostatkovou cenou zvýši čiastkový základ dane z podnikateľskej činnosti. Rovnaký výsledok by sa dosiahol aj vtedy, keby podľa § 26 ods. 5 ZDP daňovník uplatnil polovicu odpisov za bežný rok, pretože o tieto odpisy by sa znížila zostatková cena. Zvýšenie čiastkového základu dane z podnikateľskej činnosti ovplyvní aj vymeriavací základ na príspevky do poistných fondov. Podnikateľ – fyzická osoba má možnosť hmotný majetok hocikedy vyradiť z evidencie z dôvodu prevodu do majetku v osobnom používaní. Ak potom takýto hmotný majetok predá, bude sa príjem posudzovať ako „ostatné príjmy“, neovplyvní čiastkový základ dane z podnikateľskej činnosti ani vymeriavací základ na príspevky do fondov. Aj v tomto prípade však ide o hmotný majetok, ktorý bol evidovaným majetkom a odpisoval sa, preto ako výdavok možno uplatniť len zostatkovú cenu. V prípade predaja evidovaného majetku ide o hospodársku operáciu, ktorá je predmetom účtovníctva. Príjem sa v peňažnom denníku pri bežnom účtovaní zatriedi do položky druhového členenia „ostatné príjmy zahŕňané do základu dane z príjmov“. Zostatková cena sa potom uvedie ako uzávierková účtovná operácia. Príjem z predaja neevidovaného majetku a jeho korekcia zostatkovou cenou nie sú predmetom účtovníctva, uvádzajú sa len v daňovom priznaní v tabuľke 3 na riadku 27. Ak úhrada za neevidovaný hmotný majetok prišla na podnikateľský bankový účet a pre väzby v peňažnom denníku treba účtovať o prírastku peňažných prostriedkov, potom sa zatriedi do položky druhového členenia „ostatné príjmy neovplyvňujúce základ dane z príjmov“. Ing. Tatjana Pecháčová