|
|
||||||||||||||||
| Piatok 12.Marca 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Dary osudu sa neodmietajúRozdáva svoj čarovne jemný úsmev, pri ktorom bolesť nie je bolesťou a smútok smútkom. Na vyrovnanej tvári dominujú modré oči. Nežný a pokojný hlas vyslovuje myšlienky, v ktorých je zakódovaná múdrosť vekov. Nepozná závisť a nezaujíma ju sláva. Je naplnená poznaním. Je šťastím stretnúť túto dámu. Čo je šťastie pre pani Květu Fialovú? Šťastie. Pocit šťastia mám stále. Moja mamička bola budhistka a z tej filozofie dosť načerpávam. Všetko, čo človek prežije, hoci i negatívne zážitky, zápory, sú v podstate kladom. Človeka učia, a ten si všetko okolo seba váži čoraz viac a viac. A to šťastie - pochopiť a prijať všetko, čo prichádza. Myslím, že to uvedomenie si je podstatou šťastia. Pamätám sa, mala som asi pätnásť rokov, keď som veľmi chcela, aby mi niekto povedal, ako mám žiť, ako to všetko mám vedieť, ako sa mám pozerať na svet. Nikto to však nikdy nikomu nepovie. A mladý človek, keď to nevie, je zmätený. Sme potrestaní tým, čo nevieme. Preto mám rada starobu. Je šťatie byť starým, všetko si už uvedomujem. Pripadá mi veľmi dôležité vedieť vnímať a byť vďačný. Vždy, keď idem okolo nejakého kostolíka, vojdem dnu. A v tom je podstatný rozdiel šťastia. Už ku mne samo prichádza, keď sa mi čokoľvek stane - oslepla som na jedno oko, prekonala som operáciu srdca, život stále prináša nové situácie a udalosti - ani zlomok sekundy mi to nevadí. Prijímam tieto skutočnosti a som s nimi vyrovnaná. Som v mieri aj s osobnou smrťou. Len ma mrzí, že osobne nemám pocit tragédie z odchodu. Lebo je šťastie, keď človek pochopí... Akoby jej pokora dodávala silu a vznešenosť. Milujem starnutie. Je to najkrajšie obdobie môjho života. Vôbec mi to neprekáža, naopak. Vážim si tento vek. Telo je len schránka duše a ja musím byť k nemu slušná, aby fungovalo. Milujem starnutie. Moje sivé vlasy, ktoré by som si nikdy nezafarbila, nikdy by som si nedala robiť plastickú operáciu, nevadia mi moje vekom poznačené ruky. Teší ma každá vráska - o mnohom hovorí. Preto si ich chránim. Netuším, dokedy tu budem, ale viem, že starnutie ma nekonečne oslobodzuje, povznáša, a preto som šťastná." Nostalgia sa spája zvyčajne so smútkom. Prežité okamihy skutočnosti, uchované kdesi hlboko v nás, či jej drobné omrvinky v podobe hmatateľných predmetov však môžu tvoriť svet, ktorý milujeme, svet, ktorý je pre iných nedotknutý a nepoznaný. Milujem tradície. Vyžívam sa v tých najbanálnejších veciach. Vraciam sa na miesta, ktoré sú mi blízke a ku ktorým ma čosi, pre mňa dôležité, viaže. Stretávam sa s ľuďmi, ktorých mám rada. A hoci ich nevidím i dlhší čas, som s nimi v spojení myšlienkami, cítime sa navzájom. Všetko je pre mňa dôležité. Všetko má pre mňa význam. Preto nosím so sebou prívesky - jeden mi darovala Naďa Konvalinková, ďalší dcéra Zuzka, tento štvorlístok z rubínov mi darovala v divadle jedna diváčka z lásky. Krížik mám z Grécka. Taký istý nosí i dcéra a neskladá si ho. Sme stále prepojené. Veľa drobností uchovávam od mamičky. Sú to spomienky, nostalgia, ktorá tvorí hranice môjho sveta. Krása v nás a okolo nás. Jej modifikácie sú nedozerné. Krásu nachádzam v prírode, vo zvieratách, v mojom modrom britskom kocúrovi Achilesovi, keď mi leží okolo hrdla. Všetko roztrhá, zničí, ale je krásny. Pozerám na ľudí, sú krásni. Rešpektujem a tolerujem ich. Vnímam zvuk vetra, je krásne počúvať žblnkot rieky, šum listov, hluk búrky. Existuje krása slova. Som posadnutá čítaním. Mám rada cestopisy. Očarujú ma orientálne predmety, látky. Krásu nachádzam v móde, rada nosím voľné veci. Krása je všade okolo nás. Len ju teba vnímať a vidieť. Na život pozerá cez závoj zhovievavosti. Taká je aj jej životná filozofia. Je veľmi dôležité, aby ľudia brali všetko ako osud, ktorému neuniknú. Treba si ľahnúť na vlnu života, nenechať sa maznať, ale byť vďačný. So všetkým, čo život prináša, sa treba vedieť vyrovnať. Treba sa naučiť prijímať s otvorenou dlaňou všetko, čo prichádza. Osud je trochu pyšný, márnomyseľný, ale ja mu ďakujem. Lebo dary osudu sa neodmietajú. ZORA PETRÁŠOVÁ Snímka Andy
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
