Hospodársky denník
USD40,825 Sk
EUR44,516 Sk
CHF27,877 Sk
CZK1,175 Sk
  Piatok  12.Marca 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Aká je trhová hodnota Kosova?


Nejasnosti okolo ekonomických aspektov dohody
O Kosove sa už písalo z historického, politického, geostrategického, dokonca aj mýtického hľadiska. Oveľa sa však hovorí o trhovej cene juhosrbskej provincie. Nepochybne rodinným striebrom Kosova je banícko-metalurgický konglomerát Trepča. V roku 1991 podnik ohodnotili na 5 miliárd USD, veľký záujem o investovanie do Trepče už prejavil grécky kapitál. Medzi ďalšie podniky, ktoré možno privatizovať bez jej súhlasu, srbská vláda zaradila: niklovú továreň Feronikl z Glogovca, továreň na lepenku v obci Lipljane, horčíkovú baňu Progres v Prizrene a prištinské letisko. Na energetický podnik Elektroprivreda Kosova, ktorá je súčasťou celorepublikovej spoločnosti Elektroprivreda Srbije, spolu so spomínanou Trepčou pripadá vyše 70 percent kosovskej ekonomiky. Okrem úrodnej pôdy má Kosovo značné rudné bohatstvo. Zásoby lignitu sa odhadujú na 11,5 miliardy ton. Týždenník Nin upozorňuje, že ide síce o nízkokalorické uhlie, ktoré však môže byť dôležité pri eventuálnom koncipovaní dlhodobejšej juhoslovanskej energetickej stratégie. Náleziská zinku by sa dali exploatovať počas nasledujúcich 10 až 15 rokov, náleziská niklu 6 až 18 rokov. Talianski investori už v minulosti prejavili záujem o magnezitovú baňu. Nastoľuje sa otázka, kto po podpísaní mierovej dohody bude majiteľom Kosova. Komu pôjdu finančné príjmy z eventuálnej privatizácie Trepči? Alebo komu sa má pravoslávna cirkev v budúcnosti obracať so žiadosťou o vrátenie znárodneného majetku? Tieto otázky sa ešte len budú musieť doriešiť, uvádzajú pre NIN zdroje blízke srbskému rokovaciemu tímu, zdá sa však, že obe strany veria v dohodu, ktorá im dá takmer výlučné právo nakladať so všetkým, čo sa nachádza nad a pod kosovskou pôdou. Obrad Jankovič, predseda Kosovskej hospodárskej komory, verí, že všetky srbské ekonomické zákony budú platiť aj pre Kosovo s možnými menšími lokálnymi modifikáciami. Podľa neho je celkom jasné, že nerastné bohatstvá provincie zostanú naďalej vlastníctvom štátu. Musa Limani, riaditeľ Ekonomického inštitútu v Prištin, naopak ešte v máji minulého roka vyhlásil, že „všetok majetok v Kosove patrí Kosovu a ľuďom, ktorí tu žijú, bez ohľadu na národnostnú príslušnosť“. Zahraniční investori by podľa neho mali vedieť, že bez súhlasu kosovskej vlády ich zmluvy nebudú platné. Predmetom konfliktu však nemusia byť len bane a strategické podniky. V roku 1992 a 1993 sa veľký počet kosovských podnikov pomocou srbského rozvojového fondu integroval do veľkých srbských štátnych spoločností. Albánska strana však túto integráciu považuje za umelú a žiada jej zrušenie. Okrem toho rozvojový fond Srbska v súčasnosti disponuje s 334 nedokončenými objektmi v Kosove a 461 000 metrami štvorcovými obchodných priestorov. Dajú sa očakávať spory aj o tento majetok.

Počasie v európskych mestách dnes a teplota v °C

Amsterdampolojasno8
Aténypolojasno15
Belehradjasno13
Berlínpolojasno9
Bratislavajasno10
Bruseloblačno8
Budapešťjasno11
Bukurešťpolojasno12
Frankfurtpolojasno14
Helsinkioblačno-5
Istanbulpolojasno12
Kodaňsneženie2
Kyjevsneženie- 3
Lisabondážď14
Londýnprehánky10
Madridprehánky13
Miláno polojasno12
Moskvasneženie-4
Oslopolooblačno-4
Parížprehánky15
Prahapolojasno11
Rímoblačno15
Sofiapolojasno12
Štokholmpolojasno-5
Varšavaoblačno2
Viedeňjasno10
Záhreboblačno13
Ženevaoblačno14

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.