|
|
||||||||||||||||
| Piatok 12.Marca 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nepomôže iba reforma daňového systémuPríjmová časť návrhu štátneho rozpočtu na tento rok je výrazne riziková Pri konštrukcii tohtoročného štátneho rozpočtu vláda premárnila príležitosť na výrazné systémové zmeny, ktoré Slovensko vo fiškálnej oblasti potrebuje. Je to škoda, najmä preto, lebo nie je isté, či takéto zásadné systémové zmeny budú v najbližších rokoch politicky priechodné . Vzhľadom na výsledok volieb a zdedenú situáciu bola ideálna situácia práve v tomto roku. Aké zmeny máte na mysli, tak znela prvá otázka pre Dr. Pavla Kárásza z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Predovšetkým by to mali byť výrazné zmeny v systéme fondov sociálneho zabezpečenia, najmä však v celkovej konštrukcii štátneho rozpočtu, v rámci ktorého sa prerozdeľujú verejné financie. Najskôr však niekoľko slov ku konštrukcii rozpočtu. Veľa sa už hovorilo o jeho rizikách, menej o ekonomických mechanizmoch, ktoré ich vyvolávajú. Je škoda, že štátny rozpočet príliš rešpektuje zotrvačnosť ekonomických procesov, ktoré s ním boli previazané v minulosti. Ide najmä o ich neefektívnosť a náročnosť na finančné zdroje. Analýzy ukazujú, že slovenská ekonomika môže fungovať s rozpočtovým deficitom okolo 15 16 mld. Sk. Otázkou však je, či sa deficit odvíja od potrieb poznamenaných zotrvačnosťou minulosti, alebo od možností príjmových zdrojov. Myslím si, že viac sa preferovalo prvé hľadisko, pričom situácia bola zrelá na to, aby sa urobili nevyhnutné systémové zmeny v prerozdeľovaní verejných financií. Pokračujeme však v dešifrovaní vašich názorov. Problém spočíva predovšetkým v tom, že príjmová časť štátneho rozpočtu je výrazne riziková. Napríklad v uplynulom roku sa odhad príjmovej časti rozpočtu výrazne líšil od skutočnosti. Konštrukcia rozpočtu a realita sa rozchádzali aj preto, že hospodárske subjekty sa pri vysokom daňovom zaťažení správajú tak, aby sa výnosnosť jednotlivých typov daní oproti projektovanej výške znížila. Je síce pravda, že podiel daní na HDP sa v tomto roku znížil z vlaňajších 21 % na tohtoročných 20 %, pokles však nie je výrazný a podľa mojej mienky nerešpektuje možnosti výnosovosti daní. Navyše, vysoké daňové zaťaženie môže zakonzervovať súčasnú vysokú cenu peňazí, a tak utlmiť nielen podnikateľské aktivity, ale aj domáci dopyt aj ten zdravý. Na druhej strane, efektívnosť prerozdeľovania verejných financií prostredníctvom štátneho rozpočtu a fondov je problematická. Je síce pravda, že objem takto prerozdeľovaných finančných prostriedkov klesol z vyše 51 % v roku 1995 na vlaňajších 45,6 % a tohtoročných asi 44 %, avšak prerozdeľovanie je spojené prehlbovaním deficitu celého systému verejných financií. Ku kontinuálne vytváranému deficitu štátneho rozpočtu sa pridružuje aj deficit fondov sociálneho zabezpečenia. Teda napriek tomu, že fondy v pomere k HDP prerozdeľujú menej prostriedkov, ekonomika nie je schopná vytvoriť ich. Tým sa však opäť zaťažujú voľné úverové zdroje na úkor podnikateľskej sféry, ekonomického rastu (a teda i vytvárania nových pracovných príležitostí), ale i domácností. Sú zdroje fondov využívané efektívne? Fondy sociálneho zabezpečenia vytvárajú finančnú obsluhu sociálnej infraštruktúry pracovnej sily, ako je napríklad stabilita, mobilita, vzdelanostná štruktúra atď. Keď podrobnejšie skúmame tieto parametre, tak zistíme, že priemerná miera chorobnosti stúpa, a to aj napriek tomu, že do fondu zdravotného zabezpečenia plynú vyššie prostriedky. To však znamená, že prostriedky prostredníctvom tohto systému prerozdeľujú neefektívne, čo možno riešiť iba systémovým prístupom, teda zmenou systému zdravotného poistenia spolu so štrukturálnymi zmenami v zdravotníctve - fond zdravotného zabezpečenia je už dva roky deficitný. Deficitnosť tohto fondu bola znásobená v roku 1998 aj s deficitnosťou fondu zabezpečenia starostlivosti v nezamestnanosti, čo súvisí s vyššími výdavkami Národného úradu práce. Tie v značnej miere súvisia so zvýšením nezamestnanosti, čo zasa súvisí s ekonomickým vývojom. Prostriedky Národného úradu práce by sa mali využívať predovšetkým v aktívnej politike trhu práce - zvyšovanie počtu produktívnych pracovných príležitostí a rastu kvalitatívnej úrovne pracovnej sily. Ochota pracovať však klesá. Dokonca aj v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti. Súvisí to so systémom sociálneho zabezpečenia - prerozdeľovanie prostriedkov vytvára príliš mäkké sociálne prostredie, ktoré nezvyšuje sklon pracovnej sily prijímať nové zamestnanie. Nepomôže teda iba reforma parametrov daňového systému, ale iba reforma celého systému sociálneho zabezpečenia. Nie je to však problematika na rok či jedno volebné obdobie. Škoda, že už v tohtoročnom štátnom rozpočte sa nezačal tento známy problém riešiť deklaroval sa iba zámer, že sa s daňovou zaťaženosťou niečo urobí v budúcnosti. Treba dodať, že daňový systém SR je konzistentný s daňovými systémami v štátoch EÚ, jeho parametre sa však dlhší čas neaktualizovali. Daňový systém však nemožno zreformovať izolovane, ale iba spolu so zdravotným a sociálnym poistením. Najväčšie rezervy sú predovšetkým v zdravotnom poistení, v aktívnej politike na trhu práce, ako aj v systéme zabezpečenia v nezamestnanosti. Ako teda postupovať? Tak, aby tento systém vrátane štátneho rozpočtu znamenal menšiu finančnú záťaž pre domácnosti a hospodárske subjekty, zvyšoval kvalitu sociálneho prostredia a zvyšoval kvalitu pracovnej sily na Slovensku. Pracovná sila ešte stále patrí medzi tých málo komparatívnych výhod, ktoré Slovensko má. Mám na mysli cenu vzdelanosti a zručnosti pracovnej sily. Ostatné kvalitatívne vlastnosti, ako mobilita a stabilita, sú nízke, pričom nízka mobilita sa v doterajšom vývoji samostatnej SR zakonzervovala, a to aj v dôsledku nedostatočného bytového vybavenia. Žiaľ, badať tendenciu rastu počtu nezamestnaných so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním. To na jednej strane signalizuje disharmóniu medzi systémom vzdelávania a potrebami ekonomiky. Súčasne však potvrdzuje, že výroba nie je náročná na vysokokvalifikovanú pracovnú silu, ale skôr náročná na stredné odborné vedomosti. Teda tento drahý a neefektívny systém spomínanú komparatívnu výhodu slovenskej pracovnej sily nezlepšuje. Som presvedčený, že najväčšou nevýhodou návrhu štátneho rozpočtu je, že v tejto oblasti neurobil takmer nič. V čom sú najväčšie riziká tohtoročného rozpočtu? V splnení plánovaných príjmov a prefinancovaní jeho deficitu. Som presvedčený, že výdavková časť rozpočtu mohla byť asi o 10 mld. nižšia. Rezervy, popri sociálnych fondoch, sú aj v dotáciách do poľnohospodárstva (dotačný systém je neefektívny) a v nákladoch na štátnu správu. Treba dúfať, že odhad výnosnosti jednotlivých daní bol urobený presnejšie ako v minulých rokoch v opačnom prípade nás čaká množstvo problémov. Napriek tomu, že SR mala niekoľko vlád, stále chýba ucelená koncepcia hospodárskej politiky. Hospodárska politika by mala byť symbiózou fiškálnej, menovej a priemyselnej politiky previazanej s regionálnou politikou, ktorú však najskôr treba sformulovať. Myslím si, že takto ako celok to nefunguje a ani doteraz nefungovalo, pretože to nie je koncepčne zastrešené. Podľa môjho názoru doteraz najlepšie fungovala menová politika v podmienkach pevného kurzu. Z ministerstiev, napriek privatizačným problémom, najlepšie výsledky vzhľadom na možnosti má ministerstvo hospodárstva. Oceňujem napríklad nevyhnutné administratívne opatrenia na zlepšenie obchodnej bilancie napríklad o zavedenie dovoznej prirážky sa jednoznačne zaslúžila centrálna banka a ministerstvo hospodárstva. Doteraz boli vypracované rôzne verzie priemyselnej politiky (možno by bolo lepšie, keby sme ju nazývali štruktúrnou politikou), avšak chýba v nich regionálna dimenzia. Najslabším článkom doterajšieho vývoja bola fiškálna politika. Veril som, že tohto roku sa situácia zmení, žiaľ, nestalo sa tak. Domnievam sa , že fiškálna politika zostáva Achillovou pätou hospodárskej politiky aj v tom torze, v akom existuje. Myslím si, že bolo veľkým šťastím, že aj pod tlakom verejnej mienky sa zachovala nezávislosť Národnej banky Slovenska. Keby sa to tak nestalo, neviem si ani predstaviť, aká by teraz bola situácia zložitá. Pred centrálnou bankou stoja nové kvalitatívne úlohy, ktoré vyplývajú predovšetkým z novej kvality kotvy hospodárskej stability doteraz ňou bol pevný kurz meny. Tým, že centrálna banka bola v októbri minulého roka nútená prejsť na plávajúci kurz, musí sa zmeniť aj koncepcia menovej politiky. Okrem dynamiky menového agregátu bude zohrávať nesmierne dôležitú úlohu aj štruktúra tohto menového agregátu, pretože každá z jeho zložiek peniaze v obehu, krátkodobé alebo dlhodobé depozity majú vplyv na infláciu a hospodársky rast. Platobnú neschopnosť podnikovej sféry bez jej vyriešenia sa nedá robiť reštrukturalizácia bánk a dosiahnuť trvalý ekonomický rast - bude tiež treba menovo ošetriť. V čom vidíte hlavné príčiny vonkajšej a vnútornej nerovnováhy? Myslím si, že pôvodcom problému je dopytovo-ponuková nevyváženosť a neefektívnosť v správaní sa slovenských výrobcov. Anton Legéň |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
