|
|
||||||||||||||||
| Piatok 12.Marca 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Solidita poľnonákupovŠtát sa zo zodpovednosti nemôže vyzuť Výkup rastlinných poľnohospodárskych komodít spojený s racionálnou výrobou kŕmnych zmesí bol a je hlavným predmetom činnosti poľnonákupov na Slovensku. Vlastné imanie týchto podnikov je viazané v špeciálnych zariadeniach na uskladnenie a pozberové spracovanie hlavne obilnín a strukovín. Nepodstatnú časť investícií tvoria investície do výroby a distribúcie kŕmnych zmesí. Vývoj poľnohospodárstva po roku 1993 jednoznačne predestinoval poľnonákupy do skupiny podnikov, ktorých problémy sa nedajú riešiť bez účasti štátu. Bez ohľadu na to, čo je príčinou a čo dôsledkom tohto vývoja, je jednoznačné, že slovenský štát prenechal ťarchu úpadku poľnohospodárstva na iných. Historicky financovali poľnonákupy nákup suroviny cestou úverov, ktoré potom až do ďalšej kampane vracali úverujúcej banke. VÚB je tou bankou, ktorá dnes reprezentuje hlavného veriteľa poľnonákupov. Počas niekoľkých rokov stúpala úroková sadzba zo 4 % na 25 % a pri tejto cene kapitálu je každé podnikanie v poľnohospodárstva nemysliteľné. Vlna úpadkov Dezorganizovanou poľnohospodárskou politikou sa Slovensko dostalo do stavu, kde výroba všetkých, pre poľnonákupy rozhodujúcich komodít, klesla o 50 %. Tento, už sám osebe neriešiteľný zážitok, sa pri aktuálnej cene kapitálu dostavil spolu s vlnou úpadkov prvovýrobcov. Títo zanechali miliardy neuhradených pohľadávok, ktorých vymáhanie je buď neúčinné, alebo nezmyselné. V danej situácii si štát musí položiť otázku, či je jeho záujmom, aby na Slovensku fungovala takáto skupina špecializovaných podnikov. Odpoveď bude určite jednoznačná, pretože bez poľnonákupov by poľnohospodárstvo jednoducho nemohlo fungovať. V prípade, že štát príde k takémuto záveru, stále je ďaleko od reálnych krokov na riešenie vzniknutého problému. Organizácia poľnonákupov doteraz žiadala, aby štát odškodnil poľnonákupy tým, že uhradí pohľadávky, ktoré tieto majú oproti prvovýrobe. Takúto požiadavku štát jednoducho nemôže splniť z viacerých dôvodov. Prvým je to, že v trhovom mechanizme je každý sám zodpovedný za to, aby si preveril, s kým robí obchody a posledným, že štát na to jednoducho nemá. Návrat k normálu V tejto zdanlivo neriešiteľnej situácii je však jednoznačné, že hlavnú vinu na úpadku poľnonákupov nesie štát svojou nekvalitnou poľnohospodárskou politikou, ako aj tichým súhlasom s ich vydrancovaním prostredníctvom ním kontrolovanej VÚB. Riešením, ktoré by dnes určite bolo prijateľné pre poľnonákupy, by bol vstup štátu do ich vlastníctva cestou kapitalizácie pohľadávok VÚB. Po takejto kapitalizácii by poľnonákupy bez rizika okamžitého konkurzu mohli odpísať nedobytné pohľadávky a solidita týchto podnikov by znovu bola na normálnej úrovni. Kapitalizácia by sa musela uskutočniť so súhlasom dnešných vlastníkov, ale pri dodržaní slušných podmienok zo strany štátu by určite pristúpili na konštruktívne riešenia. Správou novonadobudnutého majetku by mala byť poverená špecializovaná investičná spoločnosť, v ktorej vedení by mali byť zástupcovia tak štátu, ako aj banky a poľnonákupov. Problém poľnonákupov je vnútorným problémom Slovenska a vláda sa donekonečna nemôže schovávať za frázy o príchode cudzích investorov. Bolo by namieste, keby zodpovedný minister a organizácia, ktorá zastupuje poľnonákupy, spoločne podnikli kroky na riešenie vzniknutej situácie. ALEXANDER F. ZVRŠKOVEC
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
