|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 15.Marca 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Mať deti nemôže byť trestomRast prídavkov iba ďalšou nereálnou žiadosťou? Prezident Konfederácie odborových zväzov SR Ivan Saktor nedávno avizoval, že opätovne obnovená tripartita sa bude na svojom najbližšom zasadaní zaoberať návrhom na zvýšenie prídavkov na deti. Aj keď je táto požiadavka vzhľadom na ustavičný rast životných nákladov oprávnená, podpredseda vlády Ivan Mikloš už vyhlásil, že sa v nijakom prípade nestane realitou. Aktuálnou je preto otázka, či je na obzore tripartitný rozkol, alebo či sa zainteresovaní pokúsia nájsť rozumné riešenie. Programové vyhlásenie vlády totiž hovorí jasne: Vláda pripraví návrh legislatívnych zmien v poskytovaní tejto štátnej sociálnej dávky (rozumej prídavkov na deti) tak, že zachová adresnosť ich poskytovania odstupňovaním ich výšky v závislosti od príjmu rodiny, a to pre všetky rodiny s nezaopatrenými deťmi. V praxi by to znamenalo, čo najskôr vrátiť rodinám detské prídavky. Zákony prijímané predchádzajúcou vládou ich totiž mnohým z nich zobrali. Ako je to možné? Vo všeobecnosti by na ne mala mať nárok každá rodina, ktorej príjmy nepresahujú určitý násobok životného minima. To malo byť zasa stanovené tak, aby väčšina štandardných domácností prídavky na deti poberala, keďže podľa programového vyhlásenia vlády, aj podľa koncepcie transformácie sociálnej sféry, je v záujme štátu všestranne podporovať rodiny s deťmi. A práve v tom je problém. Predchádzajúca vláda zvýšila životné minimum - takmer po dvoch rokoch - až na jeseň 1997. Za ten čas sa počet poberateľov prídavkov na deti drasticky znížil (podľa odhadov až o 65-tisíc rodín), a to nie preto, že by ich životná úroveň stúpla, ale jednoducho preto, že náklady na stravu a najnevyhnutnejšie potreby stále rástli, nominálna mzda podliehala valorizácii, no výšku životného minima nik tomuto vývoju neprispôsobil. Štatistiky hovoria, že štátnemu rozpočtu sa tak podarilo ušetriť približne 1,4 mld. Sk! Pokus o nápravu Toto počínanie chcela bývalá vláda ospravedlniť v novembri 1997 zvýšením životného minima v priemere o 10,5 percenta a hornej hranice príjmu rodín - podmienky na priznanie prídavkov na deti - z dvojnásobku na 2,2-násobok životného minima. Ani jediný zo zákonov prijímaných v tom čase pravdepodobne nevyvolal na verejnosti toľko pozitívnych ohlasov. Už o pár mesiacov sa však ukázalo, že deficitný štátny rozpočet na nové nároky nepostačí. V roku 1998 chýbalo na zabezpečenie prídavkov na deti minimálne 1,3 mld. Sk, ktoré si vláda predsavzala uhradiť z iných kapitol štátneho rozpočtu. Namiesto toho však v polovici roka prijala celkom nový zákon o životnom minime, ktorý ho mal zasa zvýšiť, no pre mnohé rodiny znamenal drastický posun smerom dole (tabuľka 1). Okrem toho prijala vláda v úplnej tichosti - keďže sa blížili voľby - aj zákon o prídavkoch na deti, ktorý znížil maximálnu hornú hranicu príjmu, pri ktorej ešte možno poberať prídavky na deti na 1,99-násobok životného minima (tabuľka 2). Odvtedy sa v zákone o prídavkoch na deti ani v zákone o životnom minime vôbec nič nezmenilo. Napriek tomu, že náklady rodín vzrástli a naďalej vzrastajú pod vplyvom rastúcich výdavkov na bývanie, potraviny či šatstvo... A tak šla úroveň rodín s deťmi opäť dolu, hoci programové vyhlásenie hovorilo o úplnom Vplyv populácie Požiadavky odborárov na zvýšenie prídavkov na deti sú z tohto hľadiska, ak odhliadneme od stavu štátnej pokladnice, oprávnené. Veď podľa poslednej platnej legislatívy kleslo napríklad životné minimum štvorčlennej rodiny s dvoma dospievajúcimi deťmi z 8010 na 7800 korún (tabuľka 1). Príjem na zistenie nároku na detské prídavky sa im však znížil zo 17 622 na 15 522 korún, čím táto rodina s veľkou pravdepodobnosťou stratila prídavky na deti vo výške 1100 korún. Ešte horšie sú na tom päťčlenné rodiny s dvoma dospievajúcimi deťmi a jedným dieťaťom vo veku do 15 rokov. Ich životné minimum sa 1. júla 1998 znížilo z 9770 na 9150 korún, čím ich maximálny hrubý príjem umožňujúci poberať prídavky klesol z 21 494 na 18 208 korún. Takáto rodina prišla v prídavkoch na deti o 1620 korún mesačne. Minister práce Peter Magvaši potvrdil slová prezidenta KOZ SR I. Saktora, že o zvyšovaní prídavkov bude rokovať tripartita. Kedy a čo ministerstvo navrhne, to neprezradil. Podľa neho chce však vláda do roku 2000 úplne zmeniť koncepciu prídavkov na deti a zaradiť ich do systému štátnej sociálnej podpory... Hoci sú tieto plány ušľachtilé a je známe, že štátny rozpočet je už vopred na celý rok beznádejne vyčerpaný, netreba zabúdať, že pre budúcu trhovú ekonomiku je veľmi dôležitá aj otázka populačná. Bez ľudí ekonomika výkon nepodá. Ak nebudeme podporovať rodiny s deťmi už dnes, nastúpený trend pomalého vymierania spoločnosti sa v opak nezmení. Ivana Mičková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
