|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 15.Marca 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozdiel záujmov, rozdiel cienNie je cena ako cena. Sú obchody, keď je trhová cena majetku niekoľkonásobne vyššia ako jeho nominálna hodnota a skutočná predajná cena, inokedy zasa obrátene. V zásade však platí, že každý sa snaží predávať čo najvýhodnejšie, aby získal čo najviac peňazí. Ak urobí ústupok v tejto priorite, potom má na to isto svoj dôvod a rozhodujúcimi sa stávajú podmienky predaja. Potvrdil to doterajší priebeh privatizácie na Slovensku, nevymyká sa z toho ani momentálne medializovaný predaj akcií Slovnaftu žilinskej spoločnosti Colorin. Akcie s tisíckorunovou nominálnou hodnotou, ktoré mali v čase obchodu cenu na burze od 930 do 945 Sk, predalo bývalé prezídium fondu po 368 Sk. Podnet na trestné stíhanie jeho bývalých členov podalo súčasné vedenie FNM SR za porušenie zákonom uloženej povinnosti opatrovať a spravovať majetok fondu. Uhol pohľadu Prioritou predchádzajúcej vlády bolo vytvorenie domácej kapitálovej vrstvy. Je predpoklad, že ak by FNM SR siahol za zahraničným záujemcom o akcie našej prvej a bonitnej rafinérie, minimálne aktuálnu cenu na trhu by za ne dostal. Neurobil tak, lebo mal iné záujmy. Rozdiel v cene sa tak stal daňou za napĺňanie priority minulej vlády v ekonomike. Súčasne treba povedať aj to, že zahraničný kupca nemusí - a v prípade odvetvia spracovania ropy to platí dvojnásobne - vždy sledovať rozvoj kupovaného podniku. Príklady zo sveta v tejto oblasti skôr hovoria o opaku: menší podnik išiel vždy do útlmu a prepustil trhy väčšiemu. To bolo v tom čase pri záujme zahraničného investora zo susednej krajiny o kúpu akcií Slovnaftu reálne. Mení to uhol pohľadu na predaj domácim investorom za nižšie ceny. Okrem toho doma - ak zoberieme doterajší priebeh privatizácie - bolo v peniazoch k dispozícii iba 40 percent hodnoty predávaného majetku. Fond sa však nemusel s predajom 10,2 percenta akcií Slovnaftu ponáhľať. Podobne kritizovaný bol aj predaj akcií Slovnaftu Slovintegre. Práve ona však ukázala, že nižšia cena nie je pre štát stratou vtedy, ak noví majitelia podnik rozvíjajú. A tak to v prípade Slovintegry je. Hoci neradi, uznávajú to aj členovia súčasnej vlády. Ak sa teda nominálna hodnota, trhová a predajná cena predávaného - doteraz štátneho - majetku diametrálne odlišujú, otázok verejnosti nikdy nie je dosť a sú namieste. Skutočne sa treba pýtať prečo, ale odpoveď preto lebo... netreba dopredu vždy vnímať negativisticky. Slabina zmluvy Prezident FNM SR Ľ. Kaník predpokladá, že Colorin akcie Slovnaftu dnes už dávno nevlastní a v snahe získať ich späť pre fond bude ťažké zistiť ich držiteľa. Ak je to pravda, potom žilinská firma použila tento obchod iba na vlastné obohatenie sa. Práve to je slabé miesto predajnej zmluvy a v tom spočíva nezodpovednosť členov bývalého prezídia FNM SR. Nejde ani tak o to, že nedokázali zmluvne zabezpečiť, aby sa akcie strategického podniku nestali predmetom kupčenia a obohatenia sa ich rýchlym následným predajom - už - za trhovú cenu, pretože máme trhové hospodárstvo a platí, že je obchod ako obchod, ak sa účastníci dohodnú. Ale ich zodpovednosť je v tom, že pripustili špekulatívny pohyb desaťpercentného balíka akcií strategického podniku, ktorý v tom čase investoval, splácal bankové úvery, komunikoval s finančnými inštitúciami, a teda potreboval ich dôveru. A takéto špekulatívne obchody logicky pútajú pozornosť veriteľov, poškodzujú dobré meno dlžníka. Je šťastie a zásluha väčšinových majiteľov podniku, že aj napriek tomu Slovnaft nestratil nič zo svojej kreditibility a zostal pre bankové domy zárukou vrátenia peňazí v riadne dohodnutých a nie skrátených termínoch. Tie by boli pridrahé a s otvoreným koncom. Vtedy by sme siahli do peňaženiek na benzínových čerpadlách hlbšie všetci... Vina bývalého vedenia FNM SR je teda v tom, že schválením predaja akcií Colorinu pripustilo takéto riziko ekonomického ohrozenia strategického podniku. A ak sa aj vtedy proti nemu zmluvne zabezpečili, potom nevyužili možnosti na nápravu, ktoré im dala zmluva. Predaj za nižšiu cenu bol voči kupujúcemu prejavom dôvery, vkladom na ďalší rozvoj podniku. Ak sa spomínaný balík akcií predaných Colorinu obratom ocitol v rukách iných majiteľov, potom žilinská firma s touto dôverou a vkladom kupčila. Na základe vývoja vecí sa možno spýtať: nebolo lepšie s predajom spomínaného balíka akcií počkať a neskôr ich predať tomu, kto sa už v tom čase osvedčil - Slovintegre? Polovičná pravda Ovplyvnila spomínaná transakcia ekonomické výsledky Slovnaftu? Mohla prekaziť zámery majoritných vlastníkov investovať a budovať modernú, v európskom priestore hoci rozmermi menšiu, ale konkurencieschopnú firmu? Našťastie nie. Prezident FNM SR Ľ. Kaník povedal verejnosti pri podaní žaloby na bývalých predstaviteľov fondu iba polovicu pravdy. Povedal skutočnú predajnú cenu, a to, v čom sa líšila od trhovej, aby zvýraznil, o koľko mohol fond získať viac. Ale neukázal zmluvu, nepovedal, kto je na nej za Colorin podpísaný. To by, doteraz v mnohých prípadoch iba dohady, objasnilo. Isteže, zmluva bude jedným z hlavných dôkazov pri vyšetrovaní, a preto je otázne, či by bolo správne medializovať ju v tomto štádiu. Ale až skutočnosti v nej uvedené by veľa napovedali v základnej otázke, dnes tak jednoznačne vyslovovanej, že predaj 10,2 percenta akcií Slovnaftu žilinskej firme Colorin za podstatne nižšie ako trhové ceny bol skutočným podvodom, práve pre rozdiely v cenách. Ak sa nemôžu zverejniť podmienky predaja, iba sa uvedú ceny, potom bolo treba ešte radšej mlčať. Polovičné zverejnenie okolností totiž zaváňa iba vytĺkaním politického kapitálu. Peter Višváder |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
