|
|
||||||||||||||||
| Streda 17.Marca 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Víťazstvo európskej demokracie za cenu krízyBude mŕtva komisia EÚ pokračovať vo svojej práci? Európska únia sa ocitla bez svojho výkonného orgánu Európskej komisie (EK). Tá totiž podala včera nadránom kolektívnu demisiu, ktorou komisári reagovali na výzvu socialistických poslancov Európskeho parlamentu (EP). Je to prvý prípad núteného odstúpenia komisie v jej 42-ročnej histórii. Socialisti žiadali odstúpenie komisie po tom, čo tzv. výbor múdrych zverejnil správu o kolektívnej zodpovednosti komisie za stratu kontroly nad 18-tisícovým úradníckym aparátom za prípady zlého hospodárenia, sprenevery a za ďalšie podvody. Ak by EK na výzvu EP nereagovala, socialisti by predložili návrh na vyslovenie nedôvery komisii, ktorý by zaručene prešiel. Nepriaznivci EK totiž disponujú potrebnou dvojtretinovou väčšinou. Odstúpenie EK privítali všetky hlavné frakcie EP. Parlamentári zároveň vyzvali členské štáty na rýchle usporiadanie mimoriadneho summitu EÚ, ktorý by vymenoval nový bruselský tím. Dlhodobý boj medzi EP a komisiou sa teda skončil porážkou výkonného orgánu. Keďže vyšetrovatelia v správe meno žiadneho predstaviteľa komisie nekonkretizovali, oslovená bola komisia ako celok. A teda všetci museli konať solidárne. Tak ako si solidárne počínali, keď EP nedávno pod hrozbou hlasovania o dôvere žiadal EK, aby urobila poriadky s kritizovanými komisármi (Cressonová a Marín). Nezávislý výbor svojou správou o kolektívnej zodpovednosti tak pomohol parlamentu zbaviť sa komisie a demonštrovať svoju moc pred júnovými voľbami. Skrytým spôsobom však bola kritika konkrétnych komisárov zjavná. Okrem siedmich pracovníkov smerovala hlavne k predsedovi komisie - Luxemburčanovi Jacquesovi Santerovi a Francúzke Edith Cressonovej. Tej zodpovednosť pripisujú za podvody spojené s programom Leonardo, jeden prípad favoritizmu a zanedbávanie povinnosti informovať komisiu a parlament. Santera často kritizovali za nevýrazný výkon funkcie na rozdiel od jeho charizmatického predchodcu J. Delorsa. Súčasne sa mu vyčíta, že dovolil vytvoriť v Bruseli štát v štáte, nezávislú a nekontrolovateľnú byrokraciu. Roztrpčený šéf komisie však označil demisiu za politické rozhodnutie a zdôraznil svoje sklamanie z tónu záverov správy. Tá je podľa neho nevyvážená a závery nezodpovedajú obsahu celej správy. Santer zdôraznil, že je neprijateľné, aby štyri roky práce komisie boli zúžené na šesť prípadov nesprávneho počínania si. Dúfal, že výbor ocení ambiciózny program boja proti podvodom, ktorý komisia predložila EP ešte v januári. Nestalo sa. Predseda EK však vyjadril nádej, že táto kríza môže byť aj EÚ prospešná a prispeje k obnoveniu harmonického fungovania inštitúcií. Kedy nová komisia? Viacerí politici priznávajú prepad EÚ do inštitucionálnej krízy, na druhej strane však vítajú ozdravenie, ktoré demisia komisie do integrácie vnesie. Komisia síce počas dvoch uplynulých rokov veľmi tvrdo pracovala na návrhoch reforiem agropolitiky, podpory zaostalých regiónov a vyváženejších príspevkov členských štátov do rozpočtu, výhrady proti bruselskej byrokratizácii bez možnosti spätnej kontroly sa však hromadili zo strany národných politík a osobitne z radov poslancov EP, ktorý sa ešte donedávna označoval za najslabší článok inštitucionálneho usporiadania EÚ. Francúzska vláda tvrdí, že demisia EK je jedným z prvých prejavov politickej Európy. Podľa šéfa francúzskych socialistov F. Hollanda sa presadila politická zodpovednosť. Výsledok krízy označil za víťazstvo európskej demokracie. Nemecký kancelár G. Schröder tiež považuje odstúpenie EK v konečnom dôsledku za správne riešenie. Nemecko však potrebuje starý tím komisie ako záruku úspešného skompletizovania reformných plánov EÚ (Agenda 2000) do konca marca (24. 25. 3. v Berlíne) a úspešného skončenia nemeckého predsedníctva v EÚ. Aj preto Nemci požadujú, aby do vymenovania novej komisie Santerov kabinet vykonával všetky funkcie vrátane navrhovania legislatívy a riadenia spoločných politík. Takáto situácia však môže teoreticky trvať do 13. júna (voľby do EP). Podľa predsedu EP J. M. Gil-Roblesa však musí byť celá komisia okamžite nahradená novými ľuďmi. Musia odísť teraz a nie o deväť mesiacov, povedal. Žiada vymenovať nových komisárov pred júnovými voľbami do EP, a preto je podľa neho nevyhnutné, aby Rada EÚ na víkendovom berlínskom summite rozhodla o novom predsedovi komisie (medzi potenciálnych kandidátov sa zaraďuje bývalý premiér Španielska - González a Talianska - Prodi. Bývalý nemecký spolkový kancelár H. Kohl kandidatúru odmieta). Závisí od vlád EÚ, či nechajú pôsobiť odstúpivšiu komisiu do 1. januára 2000 (funkčné obdobie), hoci s obmedzenými právomocami, alebo vymenujú provizórnu komisiu, kým novú zvolí nový EP. Nemecko si však netrúfne víkendovú agendu obohatiť o taký závažný bod, akým je voľba nového predsedu komisie. Šanca pre Európu Európske médiá okrem výnimiek vidia v demisii EK viac šancí ako rizík. Podľa Financial Times rezignácia je síce poľutovaniahodná, ale aspoň prečistí vzduch. Nie je jasné, či bude EÚ v dohľadnom čase bez komisie fungovať, tvrdí The Daily Telegraph. Ak to však bude znamenať zodpovednejšiu vládu a demokratickejšiu kontrolu, potom je tých niekoľko mesiacov zmätku len malou cenou, ktorú treba zaplatiť, tvrdí FT. Podľa The Independent je radikálna reforma inštitúcií EÚ viac ako žiaduca. Je to jediný spôsob ako uskutočniť európsky ideál. Európa naliehavo potrebuje ústavu. Nedostatok životaschopných štruktúr, ktoré sa musia zodpovedať na základe demokratických princípov, je nebezpečným kazom. Nemôžeme očakávať, že euro bude silné, že EÚ bude schopná čeliť USA v obchodnej vojne, reformovať svoju spoločnú agrárnu politiku, alebo prijať nových členov s takýmito inštitúciami, ktoré nie sú schopné tieto úlohy zvládnuť, tvrdí The Independent. Komisia uznala prednosť prísnej etiky a potrebu demokratickej kontroly svojej činnosti, upozornil ľavicový francúzsky denník Libération. Táto epizóda môže odzvoniť niektorým zvykom, ktoré európskej exekutíve nerobili dobré meno, tvrdí Libération, a to nedostatku priehľadnosti, všeobecnej zhovievavosti a sklonu šéfov vlád využívať kreslá v komisii na recyklovanie vyslúžilých politikov ako odmenu za ich služby. Iný pohľad zaujal pravicový Le Figaro: Je to tvrdý úder pre Európu a jeho dôsledky je dnes ťažké odhadnúť, pretože bez EK s plnými právomocami bude EÚ pokrivkávať. Najmä pred Berlínskym summitom, kde sa má dohodnúť dôležitá agenda 2000. Nemal politický formát, nevyhnutný pre tento úrad, píše na adresu Santera talianska La Repubblica. Pád komisie by však mohol poslúžiť ako základ na budovanie skutočnej európskej demokracie, tvrdí La Repubblica. Zo situácie bude podľa La Stampa ťažiť EP, ktorý nikdy nebol taký silný ako dnes. Belgický Le Soir oceňuje demisiu: pre deficit demokracie, ktorý preukazovla, pre potrebu polapiť dych, ktorý strácala a pre katastrofálne riadenie vnútornej krízy. Juraj Janoška |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
