Ekonomická kriminalita necúva ani pred trestom smrti

Kvety korupcie
V chudobnej Maocetungovej Číne patrilo k morálke, že keď človek niečo stratil, nálezca neľutoval úsilie, aby mohol vec vrátiť. Odvtedy Čína zbohatla, ztrhovela, zglobálnila Colné, daňové podvody, korupcia, ekonomická kriminalita kvitnú v socializme s formálnymi čínskymi črtami rovnako úspešne ako v kapitalizme s formálnymi črtami demokracie, kde, pravda, hospodárska kriminalita patrí k bontónu a trestá sa skôr za to, že patrí k opozícii, ako za vlastný kriminálny čin. Keďže si v Číne zatiaľ nevymieňa každé štyri roky kreslá koalícia s opozíciou, aby sa „očisťovali“ váľaním hriechov vždy na toho druhého, ekonomická kriminalita je pre čínsky systém oveľa nebezpečnejšia. Jednoducho, musí ju pranierovať a potrestať zo zásady, ináč to režim rozloží. Najjednoduchší spôsob, ako sa zmocniť pevnosti, je zvnútra, hovoria Číňania, ktorí majú skúsenosti s veľkými múrmi. Na korupčnú prehnitosť v Číne zanikali dokonca dynastie. Aj Čankajšek prehral občiansku vojnu ani nie tak z ideologických pozícií ako z trestu za enormnú korupciu. Aj teraz, v procese ekonomickej reformy sa dvíha odpor čoraz väčšieho počtu ľudí bez práce, keď vidia, ako dobre sa žije tým, čo si s ekonomickou zločinnosťou nelámu hlavu. Majú na čo poukázať. V Číne sú najsledovanejšími kriminálnymi príbehmi v tlači i televízii súdne procesy s korupčníkmi a daňovými podvodníkmi. Odvtedy, čo zaviedli DPH, len zistené podvody s falošnými DPH účtami sa týkajú tovaru za 32 mld. jüanov, daňový únik 5 mld. jüanov, čo je však veľmi malá špica ľadovca. V posledných štyroch rokoch odsúdili na smrť 40 daňových podvodníkov, ktorí falšovali vo veľkom účty s DPH. Čína nemá registračné pokladnice a v krajine natoľko zdatnej v kaligrafii je falšovanie dokumentov zážitkom. Superpodvody
Informačné médiá si osobitne pochutnali na nedávnych troch kauzách daňových superpodvodov. V provincii Če-tiang sa len v okrese Ťin-chua do siete daňovej inšpekcie chytilo 218 podnikov, falšujúcich dva roky výkazy DPH. Vyše 65-tisíc sfalšovaných účtov pripravilo štátnu pokladnicu o takmer miliardu jüanov. O hustej atmosfére svedčí, že Wu Jüe-tung, právny zástupca firmy Anda Materials Industrial Co., jeden z hlavných aktérov podvodu, u ktorého našli desiatky falošných pečiatok úradov, firiem a bánk a 37 zväzkov DPH formulárov, sa náramne čudoval, čo od neho chcú. „Veď taký biznis robí kopa ľudí,“ povedal. V afére sa zviezol aj skorumpovaný šéf miestnej daňovej inšpekcie Jang Šang-žung. Ďalší prípad sa týka podvodného joint-venture. Čína poskytuje podnikom s účasťou zahraničného kapitálu mnohé výhody vrátane daňových prázdnin. Enwej Chemical Co. si teda zohnala investora z Hongkongu, ktorý vstúpil do spoločnej farmaceutickej firmy skromným miliónom jüanov (vtedy, v roku 1990, to bolo 135-tisíc USD). „Spoločný“ podnik získal rôzne výhody vrátane daňových, ktoré roky využíval. Tie úvodzovky sú tam preto, že tri dni po nabehnutí hongkonského podielu enwejská firma peniaze „spoločníkovi“ z iného svojho účtu vrátila. Podarená farmaceutická joint-venture teraz musí retroaktívne zaplatiť 45 miliónov jüanov z daňového podvodu. Rovnako chutné je story zvané „Syndrom 59-60“. V tom veku sa totiž v Číne lúčia so zamestnancami, ktorí chtiac-nechtiac musia do dôchodku. Tí sa vtedy začínajú energicky starať o svoje staré kolená. Urobil tak aj vysoký úradník na ministerstve elektronického priemyslu Čou Mu-čchang. Zobral to cez americkú spoločnosť International Data Group z Massachusetts, ktorej vybavil povolenie na lukratívnu prevádzku firmy Infoworld v Číne, pričom obišiel zákonné predpisy. V nasledujúcich rokoch došlo k zneužitiu verejných fondov v rozsahu 110-tisíc USD, k sprenevere 90-tisíc USD a Čou zobral úplatok 36-tisíc USD. V dôchodku si ich však neužije. Nedávno dostal trest smrti s odkladom na dva roky. Prechod od morálky rovnostárskeho režimu predsedu Maa k morálke Tengovej trhovej spoločnosti si mnohí dychtiví občania Ríše stredu mýlia so samoobsluhou. Spoločnosť, ekonomika, úrady i zákony sú v neprestajnom pohybe, trh sa mieša s direktívnymi zásahmi. Hospodárska kriminalita je brzdou reformy. Hoci čínsky premiér Ču Žung-ťi platí v čínskom vedení za najenergickejšieho reformátora, musel za ten rok, čo je v úrade, už neraz stúpiť na brzdu. Čudné veci sa dejú vo finančnom sektore, v bankách i investičných spoločnostiach. Vlani mala Čína prebytok zahraničného obchodu 45 mld. USD. Jej valutové rezervy sa však zvýšili len o 5 miliárd. Kde zmizlo 40 mld. USD v krajine, ktorá si tak stráži repatriáciu zahraničného kapitálu? Štátne banky jednoducho neustrážili, alebo nechceli ustrážiť únik peňazí čínskych firiem do zahraničia. V Ningpo dokázal istý korupčný žonglér menom Wu Piao využiť svoje kuansi, dobré známosti a s vhodne umiestnenými úplatkami vysokým štátnym úradníkom a manažérom odbočky centrálnej Ľudovej banky Číny nenávratne preliať dve miliardy jüanov štátnych peňazí do svojich ilegálnych firiem. Sun Mao-pen, šéf pobočky centrálnej banky, dostal trest smrti s dvojročným odkladom. V afére lieta ďalších 40 funkcionárov a manažérov. Korupcia je v Číne pre mnohých synonymom liberalizácie. Vlani dostal bývalý starosta Pekingu Čchen Si-tung za korupciu 16 rokov väzenia a zistilo sa, že skorumpovaný bol dokonca niekdajší šéf protikorupčného úradu. Tengova reforma má nielen ligotavé líce ekonomického rozmachu, ale aj temnú tvár kriminality. Poradí si s ňou tvrdá represia? Jaroslav Brabec
Šanghaj, Šenčen – Bratislava
Snímky autor a archív