Ekonomiky sa musia otvoriť zahraničiu

W. Stadler sa vo svojom expozé pokúsil niekoľkými vetami priblížiť model trhovej sociálnej ekonomiky, ktorá vychádza z určitého blahobytu a o ktorý sa opierajú trhové ekonomiky Nemecka, Rakúska, ale aj iných krajín v Euópe. Venoval sa najmä otázkam tvorby a ochrany konkurenčného prostredia, sociálnej politike a ekologickým aspektom podnikania. „Jednou z najdôležitejších úloh hospodárskej politiky v súčasnosti je chrániť proces hospodárskej súťaže a udržiavať ho otvorený,“ uviedol v úvode svojej prednášky W. Stadler. Hospodárskopolitickým cieľom by však nemala byť ochrana jednotlivých účastníkov trhu, ale fungovanie ekonomiky ako celku. Už nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Friedrich Hayek označil proces hospodárskej súťaže na globálnej úrovni za efektívny postup objavovania nového zvyšovania tvorby hodnôt. A práve zvyšovanie pridanej hodnoty je jedným zo základných etických aspektov a vlastne aj zmyslom celej ekonómie. W. Stadler kladné stránky procesu liberalizácie ekonomiky a otvárania sa zahraničným trhom ukázal na príklade Rakúska. Táto krajina totiž na základe politiky Európskej únie sprístupnila sektor telekomunikácií zahraničiu. Následne sa tak na trhu práce vytvorilo až 8000 nových pracovných miest a spotrebitelia získali výhodu zo zníženia telefónnych poplatkov. Vytvorenie a sústavné udržiavanie konkurenčného prostredia by tak malo byť prvoradou úlohou ekonomickej politiky v tej-ktorej krajine. V druhej časti sa W. Stadler venoval potrebe rozumnej sociálnej politiky, ktorá musí byť neodmysliteľnou súčasťou ekonomickej rovnováhy. Týka sa to najmä období reštrukturalizácií hospodárstiev, keď zvýšené náklady takých premien ako otváranie sa zahraničným trhom by mali byť rozložené celoplošne a primerane na všetky ekonomické subjekty, a nie iba na jednotlivcov. Poukázal pritom na slová Hansa Schumpetera, ktorý efektívnu sociálnu politiku prirovnal k brzdám na aute - bez dobre fungujúcich bŕzd síce auto pôjde, nemôže však ísť veľmi rýchlo. Ako poslednej téme sa W. Stadler venoval zlučiteľnosti hospodárskej súťaže a ekológie. Najschodnejšou cestou je podľa neho postup, keď sa náklady na ochranu životného prostredia zahrnú do cien. Výrobky, ktorých produkcia by znamenala istú mieru znečistenia prostredia, by sa stali oproti výrobkom s ekologicky čistou výrobou relatívne lacnejšími. Producenti by tak už v strednodobom horizonte začali uprednostňovať ekologicky neškodné technologické postupy. Na to sú však potrebné príslušné legislatívne opatrenia. V závere svojho príhovoru W. Stadler vyzdvihol slová predstaviteľa Deutsche Bank Rolfa Brayera, ktoré odzneli na stretnutí Ekonomického fóra v Davose, že naša rada pre susedov z krajín strednej a východnej Európy čo najrýchlejšie liberalizovať trh nebola úplná. Pozitívny vývoj systému sociálnej trhovej ekonomiky je totiž možný len vtedy, ak sa súčasne opiera nielen o právne základy konkurenčného prostredia, ale aj o primeranú sociálnu legislatívu. Roman Guniš