Zľakli sme sa šancí?
Komentuje Eleonóra Bujačková
Azda si ešte spomeniete na hlavné heslo transformácie o utiahnutých opaskoch, ktoré nám bezprostredne prinesie ekonomická transformácia v podobe dočasného zníženia životnej úrovne, po ktorom bude nasledovať už iba vzostup a následná honba za vyspelými štátmi západnej Európy. Výhľady sa líšili iba predpokladaným obdobím, kedy vyspelé krajiny dohoníme. Ibaže realita bola celkom iná. Po krátkodobom oživení však nasledoval takmer nulový rast. Stále sme čakali na rozhodný hospodársky skok dopredu, veď sme už zaviedli poriadny kapitalizmus, ba nechýbali ani názory, že dokonca ešte kapitalistickejší a liberálnejší, ako mali tí z EÚ. Namiesto toho sa však dostavila rana v podobe celkom normálnej hospodárskej krízy alebo poklesu HDP i reálnej životnej úrovne. Čo sa to vlastne stalo, keď sa nestalo nič z toho, čo sa malo stať, ale celé sa nám to akosi vymklo z kontroly, a to k horšiemu? Aké sú teda príčiny dnešnej ekonomickej krízy? Je ich hneď niekoľko. V prvom rade zrejme nevyšiel predpoklad, že prevod štátneho majetku do súkromného vlastníctva automaticky zabezpečí jeho optimálnu správu. Noví vlastníci alebo správcovia bez vypestovaného vzťahu k nadobudnutému majetku veľmi často iba krátkodobo vysávali získaný majetok, tunelovali alebo ho celkom obyčajne rozkradli, čím sa postarali o to, že veľká časť zisku (s veľkou pravdepodobnosťou jeho väčšina) bola rozpustená do osobnej spotreby novodobých grunderov namiesto do tak potrebných investícií. Tým vôbec nechcem povedať, že sa nemalo privatizovať, ale iba to, že všetky doterajšie vlády akoby nevnímali akýže vlastník sa nám tu rodí a ako sa začína správať. Celkový marazmus ochromil manažérsku sféru, ktorá nedokázala prinútiť pracovnú silu k vyššej produktivite práce, ktorá by sa svojou intenzitou aspoň čiastočne priblížila produktivite na Západe. Nízka intenzita práce, ktorá je oproti Západu sotva päťdesiatpercentná, znehodnotila prípadnú výhodnosť našej lacnej pracovnej sily. K tomu všetkému pripočítajme malú vymáhateľnosť zákona pre pomalú a zaostalú justíciu, značnú byrokratickosť štátnej správy, vysokú korupciu a máme hlavné príčiny dlhodobého prepadu pokope. Bolo možné tomu všetkému zabrániť? Pravdepodobne áno. Najväčšou chybou bola zrejme ochranárska politika štátu, ktorá udržovala vysokú zamestnanosť na úkor efektivity. Predchádzajúca vládna garnitúra sa doteraz neprihlásila k zodpovednosti za súčasný stav. Tým iba zvýraznila svoju obyčajnú politickú zbabelosť, ale aj neschopnosť obstáť v ťažkých situáciách. Na ťahu je súčasná vláda, ktorá to nemá vôbec jednoduché. Ibaže nájsť riešenie musí. Čím skôr, tým rýchlejšie sa začne obnova zdevastovanej ekonomiky i morálky.
|
Počasie v európskych mestách dnes a teplota v °C| Amsterdam | dážď | 8 |
| Atény | polojasno | 19 |
| Belehrad | oblačno | 11 |
| Berlín | dážď | 6 |
| Bratislava | oblačno | 10 |
| Brusel | dážď | 7 |
| Budapešť | oblačno | 11 |
| Bukurešť | polooblačno | 13 |
| Frankfurt | dážď | 7 |
| Helsinki | zamračené | 4 |
| Istanbul | malá oblačnosť | 13 |
| Kodaň | oblačno | 6 |
| Kyjev | dážď | 6 |
| Lisabon | slnečno | 18 |
| Londýn | dážď | 12 |
| Madrid | malá oblačnosť | 19 |
| Miláno | slnečno | 15 |
| Moskva | zamračené | 3 |
| Oslo | prehánky | 2 |
| Paríž | zamračené | 10 |
| Praha | oblačno | 8 |
| Rím | polojasno | 18 |
| Sofia | oblačno | 13 |
| Štokholm | prehánky | 5 |
| Varšava | oblačno | 7 |
| Viedeň | oblačno | 11 |
| Záhreb | oblačno | 13 |
| Ženeva | dážď | 10 |
|
|
|
