|
|||||||||||||||||
Utorok 2.Marca 1999 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Problém nedostatku peňazíZdravotnícku starostlivosť určujú zdroje Veľa sa v poslednom čase hovorí o katastrofálnej situácii v zdravotníctve. Čierneho Petra si podsúvajú poisťovne, zdravotníctvo, zamestnávatelia i štát. Zatiaľ najlepšie na všetkom profitujú farmaceutické koncerny. Keby sme sledovali výdavky nášho zdravotníctva, najviac narástli platby za zdravotnícky materiál a za lieky. Farmaceutický priemysel má dostatok zdrojov na reklamu, na provízie. Na trhu sa objavujú stále nové lieky. Sú stále drahšie. Je na iných, aby posúdili, či sú aj lepšie. V tlači aj v elektronických médiách boli viaceré debaty, kde sa hľadali príčiny súčasného stavu. Väčšinou to skončilo vzájomným obviňovaním z toho, že práve na tom-ktorom úseku je tá "čierna diera", ktorá to všetko spôsobuje. Iste, na všetkom je niečo pravdy. Priveľa poisťovní Časť obyvateľstva si myslí, že na príčine je veľký počet poisťovní. Má to určitú logiku. Každá poisťovňa má svoj dobre platený manažment, má administratívny aparát, má svoje informačné systémy, budovy, autá. To všetko ukrajuje z peňazí, ktoré by mali byť použité na pacienta. Pravda je aj to, že je veľa neplatičov. K tým najväčším patrí štát, ktorý by mal platiť za svojich ľudí. Je nemálo neplatičov zo sféry veľkých podnikov. Ak nezaplatí občan alebo malý podnikateľ, nikto neváha s jeho postihom. Inak je to vo veľkých firmách, ktoré štát tlačia do kúta tým, že sa vyhrážajú, že ak zaplatia, budú musieť vyhlásiť bankrot a stovky, možno tisíce ľudí ostanú bez práce. Poisťovne, ba i štát vykazujú, že náklady zdravotníctva rastú neúmerne rýchlo. Iste by to chcelo fundovanú analýzu, kam idú tieto peniaze. Hovorí sa o províziách, ktoré platia dodávatelia liečiv za preferovanie výrobkov. Pri všetkých besedách a debatách mi chýba jeden úplne najzákladnejší fakt. Obchádza sa skutočnosť, že sme chudobným štátom, ktorý nemá na takú zdravotnú starostlivosť, akú by sme chceli. Chceli by sme to, čo majú Nemci, Švajčiari či Američania, ba možno aj viac, ale naše platy, a tým aj naše odvody do poisťovní sú zlomkom toho, čo zarábajú a odvádzajú do svojich poisťovní vo vyspelých štátoch. Všetko sa odvíja od hodnoty práce. Po revolúcii sme devalvovali nielen menu, ale najmä hodnotu práce. Ustavične klesala výroba. Nedivme sa, že prichádzajú aj problémy. Hovorí sa o tom, že by sa mal zvýšiť príjem do balíka peňazí na zdravotníctvo. Len tak "medzi riadkami" som z toho vydedukoval, že by to mal byť poistenec. Zdravotníctvo doteraz nedefinovalo, koľko peňazí by potrebovalo na svoje fungovanie. Mali by sme platiť polovicu, či dve tretiny svojho platu, alebo možno ešte viac na to, aby sme uživili zdravotníctvo v takej podobe, v akej by sme ho chceli mať. Ja viem, že zdravie je nezaplatiteľné, ale skúste sa ľudí opýtať, či by boli ochotní dať polovicu svojho platu na zdravotné poistenie, ďalšiu časť na dane, potom ešte na sociálne poistenie a neviem ešte na čo. Nesprávny prístup Chytáme veci za úplne nesprávny koniec. Problém zdravotníctva, ale nielen jeho, treba hľadať niekde inde. V prvom rade treba morálne i finančne ohodnotiť výrobnú sféru. Treba podporiť tú oblasť, kde sa peniaze "vyrábajú". Od nej sa odvíja dostatok práce, zamestnanosť. Ľuďom treba dať zarobiť. Potom sa viacej peňazí odvedie na daniach a na poistnom. Bude nielen na zdravotníctvo, ale aj na školstvo, na kultúru i šport. Pripadá mi to tak, že sa hľadajú cesty, ako uchmatnúť, čo najväčší kus z balíka, namiesto toho, aby sa hľadali cesty, ako balík zväčšiť. Jaroslav Burjaniv |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |