Lieky na deformovanú štruktúru

Tendencia v rýchlejšom raste objemu služieb ako výroby tovaru bude pokračovať. Táto tendencia je progresívna, lebo umožňuje zamestanať prebytočnú pracovnú silu. Je však podmienená rastom produktivity práce vo výrobných odvetviach a kúpyschopným dopytom obyvateľstva. Napríklad v USA až 70 % pracovníkov pracuje v službách. S informatizáciou spoločnosti sa sféra služieb vo svete rýchlo rozširuje a inák to nebude ani u nás.

Iným problémom je kvalita služieb a spôsob ich poskytovania. Tá je značne nižšia v porovnaní so západoeurópskymi štátmi najmä voči zahraničným zákazníkom. Tým naša ekonomika stráca na tržbách a tiež na objemoch poskytovaných služieb. Dopytová štruktúra
Ďalej uvádzame dopytovú štruktúru slovenskej ekonomiky v bežných cenách. Dopytová štruktúra v stálych cenách sa čiastočne líši od štruktúry v bežných cenách, ale pre naše úvahy uvedené rozdiely nie sú podstatné. Tabuľka 2 Dopytová štruktúra v bežných cenách (mld. Sk, percentá) 1993 1993 1994 1994 1995 1995 1996 1996 1997 1997
Sk % Sk % Sk % Sk % Sk %
HDP 369,1 100 440,5 100 516,8 100 575,7 100 653,9 100
Konečná spotreba domácností 196,2 53,2 221,9 49,9 252,7 49 286,1 49,7 322,3 49,3 Konečná spotreba št. správy 92,3 25 93,9 21,3 108,1 20,9 132,1 22,9 146,2 22,4 Tvorba fixného kap. 120,7 32,7 129,4 29,4 141,5 27,4 212,7 36,9 252,7 38,6 Zmena stavu zásob -19,7 -5,3 -27,6 -6,3 5,1 0,1 14 2,4 -20,6 -3,2 Vývoz výroby a služieb 227,8 61,7 286,6 65 325,8 63 334 58 368,8 56,4 Dovoz výroby a služieb 248,2 67,2 263,7 59,9 316,4 61,2 403,2 70 415,5 63,5 Čistý vývoz -20,4 22,9 9,4 -69,2 -46,7
Dopytová štruktúra slovenskej ekonomiky je silne prorastová. Svedčí o tom nízky podiel spotreby domácností na HDP. Od roku 1994 nižší ako 50 % a aj podľa prognóz sa má tento podiel do budúcnosti znižovať do roku 2003 až na 42 % . Ak porovnáme dynamiku spotreby slovenskej ekonomiky s dynamikou spotreby ekonomiky v USA, tu spotreba ako podiel spotreby na HDP mierne rastie. Napríklad v roku 1980 bol tento podiel 64 %, v roku 1990 až 67,4 . V Nemecku osobná (súkromná spotreba) v rokoch 1991 - 1994 mierne vzrástla. Z 57,1 % HDP na 57,4 %.

Na nízky podiel spotreby domácností na HDP na Slovensku vplýva úroveň cien spotrebných tovarov v porovnaní s úrovňou cien v zahraničí. Spotreba domácností v nominálnom vyjadrení je nižšia, ako keď ju vyjadríme v parite kúpnej sily. Naopak, ceny investícií, resp. fixného kapitálu, keďže značná časť investícií je z dovozu, zodpovedajú svetovým cenám. To do istej miery ovplyvňuje percentuálne pomery spotreby domácností a tvorby fixného kapitálu pri porovnávaní uvedených pomerov so zahraničnými reláciami. U nás sú tieto pomery v spotrebe domácností nižšie a pri tvorbe fixného kapitálu či investíciách vyššie. Slovensko na základe publikovaných údajov má v porovnaní s 28 členskými krajinami OECD najhorší pomer medzi výmenným kurzom USD a paritou kúpnej sily USD, teda 2,76 . V národnej mene si u nás môžeme kúpiť 2,76-krát viac tovarov a služieb ako v primeranej dolárovej mene za 28 členských krajín OECD. V ostatných štátoch vrátane Vyšehradskej štvorky je tento pomer nižší. Napríklad Česko 2,55, Maďarsko 2,31, Poľsko 2,14 atď. Byty a autá
O prorastovosti štruktúry slovenskej ekonomiky svedčí podiel tvorby fixného kapitálu na HDP, keď podiel tvorby fixného kapitálu na HDP vzrástol z 32,7 % v roku 1993 na 38,6 % v roku 1997 a rastie v roku 1998 nad 40 % . Uvedený rast ide v značnej miere na účet zahraničnej zadlženosti, keď hrubá (celková) zahraničná zadlženosť vzrástla z 238,9 mld. Sk v roku 1996 na 412 mld. Sk, v roku 1998 asi o 170 mld. Sk. V 11 západoerópskych štátoch v rokoch 1980 - 1991 investície na HDP mierne klesli.

K zahraničnej zadlženosti v nemalej miere prispieva aj vnútorná štruktúra spotreby domácností. Pokiaľ v minulosti v štruktúre spotreby domácností značným podielom figurovala výstavba bytov, napríklad v rokoch 1986 - 1989 sa u nás stavalo ročne až 34-tisíc bytov, pochopiteľne, pri prísnom plánovaní objemu. V rokoch 1993 - 1998 bola nasledujúca výstavba bytov: 1993 1994 1995 1996 1997
Byty 14 024 6709 6157 6257 7172
Osobné autá 74 583 62 071

V podstate došlo k substitúcii bytov z domácej produkcie vrátane vybavenia bytov dovážanými zahraničnými autami, ktoré značne zaťažili obchodnú bilanciu. Čuduj sa svete, Mečiarova vláda na tento vývoj nereagovala, ale naopak, podľahla tlaku obchodníkov s autami a znížila, teda oslobodila dovoz áut od cla, v dôsledku čoho sa u nás v roku 1996 predalo až 74 583 áut. V súčasnosti stojí ekonomika pred neľahkou úlohou, rozvinúť bytovú výstavbu, ktorá je v prevažnej miere z domácej produkcie a aspoň čiastočne odľahčiť zahraničný obchod a zadlženosť. Čím skôr sa jej to podarí, tým lepšie pre u zahraničného obchodu. Pochopiteľne, že ide o problém dlhodobý, keď sa príslušná substitúcia bytov autami bude realizovať v dlhšom časovom období. Menšie zníženie deficitu obchodnej bilancie môže priniesť zavedenie spotrebnej či inej dane na luxusné tovary. Pri tomto opatrení, ak sa racionálne uskutoční, sa zníži dovoz vo fyzických jednotkách, nominálna hodnota spotreby sa podstatnejšie nezníži, lebo ceny dovážaných luxusných tovarov vzrastú o príslušnú daň, resp. clo. Vysoký deficit
K chorej štruktúre našej ekonomiky prispelo aj územnosprávne členenie a rozmiestnenie vysokých škôl a fakúlt, prípadne iných inštitúcií, čo vystupuje v položke konečná spotreba štátnej správy. Kým náklady na štátnu správu v roku 1995 boli 108,1 mld. Sk, do konca roku 1997 vzrástli na 146,2 mld. Sk, v čom je podstatná časť nákladov (odhadujeme 30 mld. Sk) na príslušnú reorganizáciu. Tieto náklady realizujú každoročne, pričom prinášajú zanedbateľný efekt. Nebyť týchto dvoch štruktúrnych kiksov, ktoré možno odhadovať na 40 - 50 mld. Sk ročne, slovenskej ekonomike by sa ľahšie dýchalo, pričom neberieme do úvahy iné problémy, ako je napríklad problém privatizácie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že novovytvorená štruktúra sa ťažko reviduje, teda rekonštruuje hlavne v inštitucionálnej sfére. Je skoro nemysliteľné zrušiť novovytvorené okresy alebo novovytvorené fakulty vysokých škôl, aj keď sa z dnešného hľadiska javia ako drahé a neefektívne. Dochádza tu ku konfliktom medzi regionálnymi preferenciami a preferenciami celoštátnymi. Čo sa pokazilo, sa nesmierne ťažko napráva a dlhodobo poškodzuje spoločnosť.

Snaha o prorastovú štruktúru našej ekonomiky sa odráža aj v salde zahraničného obchodu, ktoré je od roku 1996 pasívne, pričom deficit tohto salda je vyšší ako 10 %. Nemožno však tvrdiť, že takýto vysoký deficit je len dôsledkom snahy o prorastovú štruktúru, ale pôsobí tu celý rad iných faktorov, akým je nižšia technická úroveň našich výrobkov, nízka úroveň organizácie zahraničnoobchodných aktivít, nedostatky vo financovaní zahraničného obchodu a pod. Štruktúra priemyslu
Najväčšie problémy s deformovanou štruktúrou sú však obsiahnuté v štruktúre priemyslu. Zo štatistiky sme mali k dispozícii údaje za nefinančné organizácie s 20 a viac zamestnancami za roky 1996 a 1997, na základe ktorých je možné hodnotiťstav štruktúry priemyslu a odvíjať úvahy o ich možných zmenách vo vzťahu k vonkajšej rovnováhe.

O technologickej úrovni odvetví priemyslu budeme usudzovať z nasledujúcich ukazovateľov tabuľky 3: výroba tovaru, pridaná hodnota a percento rastu pridanej hodnoty. Uvedomujeme si, že pridaná hodnota nevyjadruje vždy dostatočne presne technologickú, resp. technickú úroveň príslušného odvetvia, napriek tomu sme ju zvolili, lebo takýto ukazovateľ je k dispozícii a voľbou iných ukazovateľov by sa veci skomplikovali.

Na základe týchto ukazovateľov zostavíme pomerové ukazovatele ako: podiel pridanej hodnoty na výrobe tovaru, percento rastu investícií a percento exportu na výrobe tovaru.

Pre zjednodušenie na základe pomerových veličín zavedieme v tabuľke 4 intervalové veličiny, a to: V - vyššia hodnota, S - stredná hodnota a N - nižšia hodnota príslušného ukazovateľa. Intervalové veličiny nám poslúžia na jednoduché závery o riešeniach vonkajšej rovnováhy, resp. nerovnováhy príslušného odvetvia. Tabuľka 3 Priemyselná výroba na Slovensku (20 a viac pracovníkov) r. 1996 r. 1996 r. 1997 r. 1996 r. 1996 r. 1997
Výroba tovaru (mld. Sk) Pridaná hodnota % rastu prid. hodnoty Prid. hodnota/vý- roba tov. export/výro-ba tov. (%) Rast investícií (%) Rast inv. (%)/export (%) 1 2 3 4 5 6 7
1. Ťažba energ. surovín 6,16 4,4 3 18,74 6,24
2. Ťažba neenerg. surovín 4,42 4,4 28,8 16,5 0,57
3. Výroba potravín 63,52 15,1 1,5 0,24 9,2 11,6 1,26
4. Textil a odevná výroba 15,38 6,29 -3,8 0,41 59,4 13,3 0,22 5. Spracova- nie kože 6 1,8 -16,6 0,3 41,8 20,6 0,49
6. Spracova- nie dreva 6,9 2,07 1,6 0,3 47,2 11,7 0,25
7. Výroba celulózy a papiera 24,7 7,98 11,4 0,32 57 11,5 0,20 8.Výroba koksu, raf. a rop. prod. a jadr. palív 34,5 4,75 64,1 0,14 52,2 8,2 0,16 9. Výroba chemikálii 34,5 11,08 -6,1 0,32 65 12,1 0,17
10. Výroba výrobkov z gumy a pl. 38,6 4,82 -4,6 0,12 61 11,3 0,18 11. Výroba ost. nekov. materiálov a min. výrobkov 16,7 6,6 9,1 0,4 42,3 11,2 0,26 12. Výroba kovov a kov. výr. 69,4 17,9 2,3 0,26 41 9,6 0,23 13. Výroba stroj. a zar. 31,5 9,7 17,5 0,31 46 10,4 0,23
14. Výroba elektr.a opt. zar. 20,9 6,9 15,1 0,33 57,5 10,4 0,18 15. Výroba dopr. prost. 34,7 7,29 -7,3 0,21 75,8 10,9 0,14
16. Výroba inde neklasif. 9,6 2,38 27,2 0,25 42,1 11 0,26
17. Výroba a rozvod el., plynu a vody 47,9 38,15 -3,6 0,8 39,6 10,9 0,275 Tabuľka 4 Pomerové ukazovatele v priemysle - údaje za roky 1996 a 1997
Podiel prid. hodnoty na výrobe tovaru % exportu na výrobe tovaru % rastu investícií v r. 1996 % rastu inv./ % exportu 1 2 3 4
1. Ťažba energ. surovín S N V V/N
2. Ťažba neenerg. surovín S N V V/N
3. Výroba potravín S N S S/N
4. Textil a odevná výroba V(-) V V V/V
5. Spracovanie kože S(-) S V V/S
6. Spracovanie dreva V S S S/S
7. Výroba celulózy a papiera V V S S/V
8. Výroba koksu, raf., rop. produktov a jadr. palív N S N N/S 9. Výroba chemikálií S(-) V V V/V
10. Výroba výrobkov z gumy a plastov S(-) V S S/V
11. Výroba ost. mater. a min. výrobkov V S S S/S
12. Výroba kovov a kov. výrobkov S S N N/S
13. Výroba strojov a zariadení V S S S/S
14. Výroba elektr. a opt. zariadení V V S S/V
15. Výroba dopr. prost. S(-) V S(V) S(V)/V
16. Výroba inde neklasifikovaná S S S S/S
17. Výroba a rozvod el., plynu a vody V(-) N S(V) S(V)/N
Poznámka: znamienko (-) znamená, že hodnota príslušného ukazovateľa v ďalšom roku klesá Vysvetlivky k tabuľke:

V - vyšší podiel príslušného ukazovateľa

a) v stĺpci 4 je príslušný podiel vyšší ako 0,3

b) v stĺpci 5 je príslušný podiel vyšší ako 55 %

c) v stĺpci 6 je príslušný podiel vyšší ako 12 %

S - stredný podiel príslušného ukazovateľa

a) v stĺpci 4 je príslušný podiel z intervalu (0,20; 0,30)

b) v stĺpci 5 je príslušný podiel z intervalu (41; 55) %

c) v stĺpci 6 je príslušný podiel z intervalu (9,6; 12) %

N - nízky podiel príslušného ukazovateľa

a) v stĺpci 4 je nízky podiel menší ako 0,20

b) v stĺpci 5 je nízky podiel menší ako 41 %

c) v stĺpci 6 je nízky podiel menší ako 9,6 %

Formálne logicky sú zo súčasného hľadiska v rovnováhe (stĺpec 4) tie odvetvia, v ktorých zodpovedá percento rastu investícií percentu rastu exportu. V našom prípade ide o odvetvia: textil a odevná výroba, spracovanie dreva, výroba chemikálií, výroba ostatných nekovových materiálov, výroba strojov a zariadení, výroba inde neklasifikovaná. Napríklad v textile a odevnej výrobe je vyšší podiel rastu investícií a tiež vyšší podiel exportu na HDP. Pri spracovaní dreva je stredný podiel rastu investícií, ako aj stredný podiel exportu na výrobe tovaru. To však neznamená, že pri strednom tempe rastu investícií a pri strednom podiele exportu vo vzťahu k investíciám nebude žiaduce v budúcnosti tento pomer meniť na vyšší podiel investícií a vyšší podiel exportu. Príslušný problém sa dá zodpovedať predovšetkým na mikroúrovni, kde podniky a banky rozhodujú o efektívnosti projektov, o predajnosti produkcie a jej konkurenčnej schopnosti.

Z našej tabuľky možno pozorovať tie odvetvia priemyslu, v ktorých je vyšší podiel exportu a stredné alebo nízke tempo rastu investícií. V týchto odvetviach by bolo žiaduce, ak sa nenarazí na bariéru predajnosti produkcie, zvýšiť investičnú činnosť. Ide o výrobu celulózy a papiera, výrobu výrobkov z gumy, výrobu elektrických a optických zariadení a výrobu dopravných prostriedkov. Prispelo by to k rastu exportnej výkonnosti ekonomiky. Odľahčiť priemysel
Do ďalšej skupiny patria odvetvia s vysokým, resp. stredným rastom investícií a nízkym exportom. Ide o odvetvia: ťažba energetických surovín, ťažba neenergetických surovín, potraviny, výroba a rozvod elektrickej energie. V prvých dvoch odvetviach sa dá predpokladať, že sa investície prejavia v produkcii a exporte budúcich rokov. Pri výrobe potravín dochádza zrejme k stagnácii. Jej zvýšenie, ako aj zvýšenie exportu predpokladá zvýšenie investícií pri výrobe a rozvode elektrickej energie, čo povedie aj k zvýšeniu exportu.

Poslednú skupinu tvoria odvetvia, pri ktorých je stredný export a nízke tempo rastu investícií. Ide o výrobu kovov a kovových výrobkov, ako aj o výrobu koksu a rafinérskych produktov. Ide o výroby s nízkou až strednou pridanou hodnotou. Nevhodným sa v tomto pripade javí spojenie do jedného odvetvia - výroba koksu a rafinácia ropných produktov. Zvyšovať rafináciu ropných produktov sa nám javí výhodné, čo nemožno povedať o výrobe koksu. Otázne je aj zvyšovanie produkcie kovov.

Na základe doterajších analýz sa pokúsime naznačiť, ako perspektívne „odľahčiť” ťažkú štruktúru nášho priemyslu a zlepšiť obchodnú bilanciu. Bolo by žiaduce rozvíjať odvetvia spracujúceho priemyslu, ktoré nadväzujú na odvetvia prvovýroby. Ide predovšetkým o textilnú a odevnú výrobu a chemikálie.Textilná a odevná výroba naráža na odbytové a predajné ohraničenia. Za týmito odvetviami nasledujú: výroba celulózy, výroba výrobkov z gumy, výroba ostatných nekovových materiálov, výroba elektrických a optických zariadení, výroba dopravných prostriedkov, výroba strojov a zariadení, spracovanie dreva, výroba inde neklasifikovaných výrobkov, výroba potravín.

Osobitné postavenie v klasifikácii má výroba a rozvod elektrickej energie, ktorá je exportne nevýznamná, avšak rozvoj tohto odvetvia prispeje k antiimportným efektom. Medzi ťažké odvetvia patrí ťažba energetických a neenergetických surovín, výroba kovov a kovových výrobkov. Rozvoj uvedených odvetví by mali determinovať potreby iných priemyselných odvetví a očakávaná efektívnosť predajnosti príslušnej produkcie.

Naša klasifikácia je predovšetkým formálno-logická a vychádza z vnútorných hľadísk našej ekonomiky. Záujmy zahraničných investorov vychádzajú z ich vlastných hľadísk a zo štruktúr, ktoré títo investori chcú dobudúvať. V tejto etape rozvoja našej ekonomiky je veľmi dôležité, aby sme zahraničných investorov vôbec získali a až druhoradým kritériom je ich štruktúrna orientácia. Ak sa nám ich podarí získať do odvetví ekonomiky s ľahkou a sofistikovanou produkciou, bude to efektívne pre našu ekonomiku. Dlhodobý proces
Pre štruktúru slovenskej ekonomiky sú rozhodujúce:

- sféra výroby a služieb,

- dopytová produkcia (spotreba domácností, štátnej správy, investície, prírastok zásob, export a import),

- ponuková štruktúra odvetví priemyslu.
Vývoj štruktúry ekonomiky vo sfére služieb a výroby je v súlade s vývojovými tendenciami vo svete. Vo sfére služieb sa dnes v našej ekonomike tvorí vyšší objem HDP ako vo výrobe. Táto tendencia v súvislosti s informatizáciou ekonomiky bude pokračovať. Možné skreslenie objemu služieb súvisí s ich oceňovaním. Značná časť cien výkonov je stanovená netrhovým spôsobom, ktoré sú neúmerne vysoké v porovnaní s cenami vo výrobe, kde pôsobí trh. Miera tohto skreslenia nie je však taká vysoká, aby zvrátila pomer objemu vytvoreného HDP vo výrobe a v službách.

Dopytová štruktúra ekonomiky dodnes bola silne prorastová. Vidieť to z celej dopytovej štruktúry, ale hlavne z pomeru investícií, resp. prírastku hrubého fix ného kapitálu a spotreby domácností. Spotreba domácností je v našej ekonomike nižšia ako 50 % HDP, investície dosahujú viac ako 40 % HDP. V porovnaní s priemyselne vyspelými štátmi ide o paradox, ktorý sa pokúša autor vysvetliť oceňovaním investícií a spotreby domácností. Prorastovosť štruktúry našej ekonomiky podporovali zahraničné úvery, ktoré koncom roka 1998 dosiahli 12,2 mld. USD. Úvery nešli len do investícií, ale aj do spotreby domácností. Zvýšila sa spotreba osobných automobilov (v roku 1996 sa predalo 74 583 automobilov) na úkor bytovej výstavby. V budúcnosti nebude už možné pokračovať v ďalšom zadlžovaní ekonomiky, čo bude pôsobiť negatívne na prorastovosť štruktúry ekonomiky. Negatívne na štruktúru ekonomiky pôsobilo územnosprávne členenie a politicky motivované rozmiestnenie rôznych inštitúcií, najmä fakúlt vysokých škôl, ktoré znásobilo rast výdavkov štátneho rozpočtu, oproti ktorým nestoja spoločenské a ekonomické efekty. Autor analyzuje ponukovú štruktúru sedemnástich odvetví priemyslu na základe pomerových ukazovateľov: pridaná hodnota/výroba tovaru, export/výroba tovaru, % rastu investícií / % rastu exportu. Pomocou uvedených ukazovateľov stanoví odvetvia, ktorých rozvojom sa priblížime k vonkajšej rovnováhe našej ekonomiky a odľahčíme štruktúru našej ekonomiky. K zásadným zmenám v štruktúre našej ekonomiky môžu prispieť zahraniční investori. Ich kritériá pri projektoch sa však môžu líšiť od nami vytypovaných kritérií. Kde sa tieto kritériá budú zhodovať s našimi, bude sa dosahovať pozitívny posun štruktúry ekonomiky, v opačnom prípade bude treba posúdiť mieru odchýlky a prijať riešenia, ktoré čo najmenej škodia našej ekonomike. V tejto etape je dôležité, aby sme zahraničných investorov vôbec získali. Na záver treba povedať, že zmena štruktúry ekonomiky je dlhodobý proces. Zle založené štruktúry sa ťažko odstraňujú, lebo vznikajú konflikty medzi celoštátnymi hľadiskami a hľadiskami regionálnymi, prípadne konflikty medzi hľadiskami štátu a hľadiskami medzinárodných inštitúcií. Po tejto ceste treba však rozhodne kráčať, lebo z dlhodobého hľadiska to prinesie prospech pre všetkých. Prof. Jozef Sojka
Ekonomická univerzita
Bratislava