|
|
||||||||||||||||
| Utorok 2.Marca 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nezabudnúť na žiadnu dolinuPodnikateľ je podnikateľom dvadsaťštyri hodín Aj keď už podnikateľov v agroturistike a vo vidieckej turistike možno rátať na desiatky, v porovnaní s inými krajinami je to stále málo. Ak by sme chceli hovoriť o najväčšej aktivite v tomto smere, potom je to zrejme stredné Slovensko a najmä Orava. Potešiteľné však je, že sa začínajú prebúdzať už aj ľudia v menej známych oblastiach, kde majú pre tento druh podnikania práve také dobré prírodné podmienky, ako v tých najpopulárnejších slovenských regiónoch. Z viacerých podnikateľov v okolí Považskej Bystrice je to napríklad Mária Zálešáková z Maríkovej, ktorá sa nebála zameniť svoje pôvodné povolanie zdravotnej sestry za riskantnú prácu hotelierky, prináša jej oveľa väčšie uspokojenie. Najprv som chcela podnikať v jednej celej horskej osade, ale uvážila som, že na začiatok by to bol predsa len príliš veľký kúsok, hovorí. Tak som si radšej prenajala len družstevnú ubytovňu, ktorú sme s manželom opravili a pripravili na ubytovanie dvadsiatich hostí. Teraz ju družstvo rekonštruuje, uvidíme, či sa dohodneme na ďalšom prenájme.. Odštartovali úverom Aj keď Mária Zálešáková má k tomuto miestu osobitný vzťah, nie je na ňom už existenčne závislá. V doline, kde je lepší prístup, kúpila starší objekt, ktorý prerobila na penzión a vlani dala do prevádzky. Penzión Eva Mária, opretý o horské úbočie, má 9 izieb s 28 lôžkami. Veľa ľudí si myslí, že na družstevnej chate sme zbohatli a penzión postavili z prostriedkov, ktoré sme tam zarobili. Už sa mi ani nechce vysvetľovať, že sme si naň museli zobrať poriadne veľký úver a ani jeho získanie nebolo ľahké. Každý má možnosť podnikať, len nesmie zabudnúť na to, že táto práca si vyžaduje človeka celých 24 hodín denne, lebo musí byť hosťom vždy k dispozícii. Pretože sme sa museli z miesta pohnúť a tvrdo pracovať, ani sme si veľmi nevšímali rôzne závistlivé reči. Veď my by sme boli radi, keby bolo v doline aspoň tých 300 lôžok, ktoré tu boli do roku 1993, keď som začala podnikať.Tieto zariadenia - či už bývalý veľký Interhotel Ráztoka s 200 lôžkami alebo menšie podnikové chaty - zívajú dnes prázdnotou a sú zdevastované. Treba konkurenciu, tá ženie človeka dopredu a každý podnikateľ môže ponúkať niečo iné, čo bude ľudí priťahovať a bude na prospech celej doliny. Strava magnetom Horský hotel Eva Mária je rodinný podnik. Okrem manželov Zálešákovcov v ňom pracujú aj ich traja synovia a cez víkendy, keď je plno, prichádzajú na pomoc aj nevesty. Reštaurácia je otvorená pre každého a je jediným zariadením v 22 km dlhej doline, kde možno denne dostať teplú stravu. Ľudia to nielen privítali, ale na túto možnosť si aj rýchlo zvykli. Dobrá domáca strava s chutnými dedinskými jedlami, typickými pre Maríkovskú dolinu, sa stala jedným z magnetov prichádzajúcich hostí. Fazuľová, hríbová polievka, kysnuté buchty a rôzne koláče chutia rovnako Bratislavčanom ako Američanom, Belgičanom, Nemcom, Rakúšanom, Nórom, Angličanom či Poliakom, ktorí si tu podávajú kľučky po celý rok. Tí, ktorí prídu po prvý raz, vracajú sa znovu a posielajú ďalších. Maríkovú objavila už Viera Strnisková, Ema Tekelyová, rodina Satinských a iní. Víkendy a sviatky sú takmer vždy obsadené a ak nie Bratislavčanmi či hosťami z južného Slovenska, ktorí chodia najčastejšie, tak potom sú rezervované pre svadobčanov, podnikateľov alebo rôzne rodinné oslavy. Plno býva aj v tom najnevľúdnejšom období, akým je napríklad november. Zálešákovci sa dohovoria po nemecky aj anglicky a čo nevedia povedať, vysvetlia. A keď gazda so synom vytiahnu harmoniky, tlmočníka netreba. Navyše, najmladší syn, ktorý študuje agroturistiku v Liptovskom Hrádku, robí po večeroch náladu ako diskotekár, takže v rodine možno nájsť rôznych odborníkov. Napriek nedostatku času sa hosťom treba venovať, usmerniť ich a poradiť, čo zaujímavé u nás môžu vidieť. Keď prídu unavení, deň-dva odpočívajú, ale potom ich to už ťahá poznávať okolie. Potešia sa pešej túre po hrebeňoch Javorníkov i možnosti požičať si horské bicykle. V Hornej Maríkovej je 44 km ciest a 98 horských osád, kde možno všeličo vidieť i zažiť. Ešte donedávna tu boli ľudia ako zaspatí, ale už sa mi ich darí prebúdzať. Mnohí vedia vyrábať také vkusné ľudovoumelecké výrobky z dreva, výšivky, kraslice, obrázky so suchými kvetmi v drevených rámikoch. Našinec si ešte stále nevie svoju prácu ohodnotiť, ani ju ponúknuť, akoby sa hanbil. Viacerí by si mali vybaviť živnostenské listy. Bez práce máme aj niekoľko šikovných ekonómok. Uplatniť by sa mohli v budúcom Informačnom centre i pri sprostredkovaní výroby spomínaných výrobkov a ich predaji aj cez internet, aby sa Maríková čo najrýchlejšie dostala do povedomia verejnosti. Robí si všetko Mária Zálešáková má eminentný záujem na tom, aby nepodnikala sama. Je členkou Združenia žien vidieka, má o tejto činnosti prehľad i znalosti a na celú vec sa vie pozrieť zo širšieho uhla. Vie, kam až siahajú možnosti tejto doliny nielen v lete a v zime, ale po celý rok. Hovorí, že keby podnikateľom odpustili čo i len malú časť z úverov, ktoré si od bánky zobrali, alebo im aspoň znížili úrokové sadzby na prijateľnú mieru, pohli by sa veci rýchlo dopredu. Dnes totiž robím vlastne všetko sama - varím, pečiem, upratujem. Keby som si mohla dovoliť zamestnať viacerých ľudí, mohla by som sa venovať organizačnej činnosti, zapájať ostatných občanov do podnikania, dozerať na rozvoj remeselníckej výroby, poskytovať poradenské služby. Niečo o tejto práci totiž už viem nielen z vlastnej praxe, ale aj z rekvalifikačných kurzov, ktoré som absolvovala. Ľudia síce za mnou chodia aj tak, ale často prídu nevhod, keď nemám čas sa im venovať. Najradšej by som sa venovala strategickej manažérskej činnosti na podnikanie v našej obci. Američania v Maríkovej Maríkovská dolina je dlhá a tvorí ju päť obcí - Udiča, Prostné, Hatné, Dolná Maríková, Horná Maríková, Klieština. Snahou Márie Zálešákovej je, aby všetci starostovia mali záujem o rozvoj podnikania, čo by na oživenie a zamestnanosť obcí mohlo mať rozhodujúci význam. V čase našej návštevy tu bola práve skupina amerických dobrovoľníkov, ktorá je na Slovensku preto, aby bezplatne pomohla rozvoju nášho vidieka. Boli hosťami v Maríkovej, ale počas svojho trojtýždňového pobytu sa streli aj so starostami, duchovnými, učiteľmi a podnikateľmi. Zámerom týchto stretnutí je zblížiť občanov tak, aby sa naučili vzájomne komunikovať v diskusiách o tom, ako čo najskôr dosiahnuť obnovu obce a jej oživenie. V Maríkovskej doline to konkrétne znamená oživiť chátrajúce objekty, obnoviť staré a vybudovať nové lyžiarske vleky, vyčistiť rybník pri bývalom hoteli Horal, ktorý spustol rovnako ako objekt. Aj tu by sa našla práca pre šikovných - v rybníku by mohli chovať ryby, loviť a predávať ich a v zime by mohli prevázkovať schátraný lyžiarsky vlek. Dá sa tu tiež poľovať na diviaky a vysokú zver. Na rozbehnutie zložitejšej činnosti zo začiatku netreba veľké finančné prostredky. Stačí vziať len metly a kosy, vyčistiť a vymaľovať prázdne izby v neobývaných domoch, upraviť verejné priestranstvá, vykosiť lúky a okraje ciest a privítať hostí. Presne tak, ako som to videla v Rakúsku a vo Švajčiarsku, porovnáva Mária Zálešáková. Príroda je ťna západeŤ taká ako u nás, ba naša miestami možno ešte krajšia. Potvrdili to aj naši americkí hostia, ktorí pochádzajú zo Severnej Virgínie, kde je podobný ráz prírody, lenže tu im vraj viac chutí. Pohánkovú babu, fazuľovú kašu, zemiakové podlisníky som musela pripravovať dokonca pred nimi, aby presne vedeli, ako postupovať pri receptoch, ktoré si zapísali. Niet a rozhadzujú Aj v nevľúdnom počasí je v jedálni u Zálešákov útulne. Pri praskajúcom ohníku v kozube rozvíjame reč o tom, ako by sa na slovenskom vidieku dalo lepšie žiť, aby sa ľudia necítili takí beznádejne stratení a zúfalí, keď zo dňa na deň prídu o prácu. Domáci tvrdia, že pokiaľ ide o vyburcovanie ľudí do podnikania, veľa zmôžu aj obecné úrady, ktoré sú dnes, až na výnimky, v tomto smere pasívne. Nebolo by tiež od veci vytvoriť akési zduženie občanov, ktorí by chceli podnikať. Stále ktosi na čosi vyčkáva, ľudia si ešte stále dostatočne neuvedomujú, že ak chcú prežiť, musia sa spoľahnúť len sami na seba. Veď si dobre pamätám, koľko bolo kedysi v Maríkovej gazdovstiev, prakticky v každom dome chovali dobytok, ovce, kozy, hydinu. Každý mal vajíčka, mlieko, tvaroh, smotanu a iné produkty. Dnes sa paradoxne všetko na dedinu dováža z miest. Každý čaká len na dotácie od štátu. Na jednej strane peňazí niet, na druhej sa nimi plytvá. Do obce chodia napríklad v niekoré dni a hodiny úplne zbytočne veľké autobusy. Stačili by malé, ale vykúrené a častejšie spoje. Prečo sa toho nechytí trebárs nejaký súkromný podnikateľ? Treba obnoviť trvalé trávne porasty, skalitniť pastviny a začať chovať viac hovädzieho dobytka, ktorý treba čo najdlhšie pásť vonku. Kravy tam vynesú aj polovicu hnoja, ktorý netreba rozvážať. Veľké stroje spália veľa nafty, nie sú vhodné do terénu, role len gniavia a efekt je nulový. Treba tu robiť také činnosti, ktoré ponúka príroda tak, ako to robili naši predkovia. Hovoríme aj o projektoch, ktoré sa na vidieku často realizujú bez konzultácie s ľuďmi, ktorí tu žijú. Až keď sa uvedú do praxe s prekvapním sa zistí, že sa dali urobiť o polovicu lacnejšie a rýchlejšie. Kúrenie uhlím je drahé a znečisťuje prostredie. Treba využívať odpadové drevo, ktorého je tu dostatok. Kogeneračné jednotky (viaceré druhy spaľovania) vyrobia tretinu elektrickej energie a dve tretiny tepelnej energie vo forme vody, ktorá sa môže využiť aj na ohrev.Takéto kúrenie, pri ktorom sa dosahuje zvýšená účinnosť spaľovacieho procesu, je zvlášť výhodné tam, kde bývajú veľké a dlhé zimy. Získané úspory, ktoré predsavujú až 40 %, môže potom podnikateľ vložiť do iných investícií. Marcela Zábojníková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
