Aktuálne návraty ku koreňom
Osobnosti z kultúry i podnikateľského sveta v múzeu židovskej kultúry Prvé židovské múzeum na Slovensku vzniklo v roku 1928 v Prešove. Existovalo do roku 1938, keď v súvislosti s nástupom fašizmu zaniklo a viac sa neobnovilo. Múzeum židovskej kultúry (MŽK) v Bratislave si nedávno pripomenulo 5. výročie svojho založenia. V tomto špecifickom a nesporne veľmi zaujímavom kultúrnom stánku sa návštevník zoznámi s mnohým, čo ešte donedávna bolo tabu. MŽK je súčasťou Slovenského národného múzea a jeho zakladateľom a riaditeľom je univerzitný profesor PhDr. Pavol Mešťan, DrSc. Pripomeňme si, že štát Izrael vznikol pred 50. rokmi. Má približne 5 mil. obyvateľov, z ktorých asi 20 000 prišlo zo Slovenska. Do roku 1941 - 1942, keď začali deportácie, žilo na Slovensku približne 90 000 Židov. Asi 70 000 z nich zahynulo v koncentračných táboroch. Židia s inými etnickými skupinami tvorili počas stáročí integrálnu súčasť obyvateľstva Slovenska. Stratou židovského obyvateľstva v druhej svetovej vojne bola narušená populačná rovnováha Slovenska a jeho etnického rázu. Dnes sa k židovskému náboženstvu hlási na Slovensku už len 3000 obyvateľov. Práve pre záchranu zvyškov židovskej kultúry, ktoré na Slovensku ešte zostali, vzniklo v roku 1993 MŽK v Bratislave. Videli sme, ako sa z tohto územia strácajú aj posledné zvyšky kultúry, ktorá tu kedysi existovala, hovorí prof. Mešťan. Preto sme začali zachraňovať najmä predmety, ktoré boli v chátrajúcich synagógach a o ktoré sa už starnúci Židia nevládali starať. Keď sa povie Žid, myslí sa okamžite na holokaust. Samozrejme, túto skutočnosť obísť nemožno, ale mojím cieľom bolo od začiatku vytvoriť také múzeum, ktoré by predstavilo jednu z kultúr, ktoré tu existovali. Kultúra,ktorá sa obohacovala inými kultúrami a ktorá obohacovala iné kultúry. Podarilo sa nám získať také zbierky, že dnes sme už známym a navštevovaným múzeom. Časť predmetov sme kúpili z prideleného grantu ministerstva kultúry, z prostriedkov nášho rozpočtu, časť sme dostali od starých ľudí, ktorí pochopili, že práve v múzeu bude ich predmet na správnom mieste. V poslednej čase sa nám podarilo zakúpiť tóru - zvitok Piatich kníh Mojžišových - a dve prekrásne ručičky. Ručičky sú obyčajne zo striebra a slúžia na čítanie tóry, človek sa jej nesmie dotýkať rukami. Podarilo sa nám kúpiť aj krásne olejomaľby rabínov. Keď sme otvárali našu prvú stálu expozíciu, predmety sme si museli požičať z jednotlivých židovských náboženských obcí, lebo vlastných sme mali asi len 16 percent. Dnes je to opačne: 90 percent predmetov v múzeu je našich a len 10 percent požičaných. Pritom náš zbierkový fond tvoria len tie predmety, ktoré boli zhotovené na Slovensku alebo sa k nemu viažu. Máme napríklad veľmi vzácne textílie, ktorých je všeobecne málo. Sú to opony na svätostánok, ktoré sa vyšívali v domácnostiach a dávali synagóge ako dar. Každá z nich je originál. a unikát, lebo na každej je uvedený dátum vyhotovenia a miesto, odkiaľ pochádza. Múzeum je súčasťou Slovenského národného múzea, preto je v plnom rozsahu financované ministerstvom kultúry. Je to jediný zdroj príjmov, ktorý táto kultúrna inštitúcia má.Mnohí si myslia, že múzeum je dotované prostriedkami od dobre situovaných Židov z Izraela, ale nie je to tak. Zbierkotvorná činnosť nie je však jedinou náplňou práce MŽK. Zaujímavé sú aj výstavy, ktoré tu usporadúvajú. Vlani takou bola najmä výstava fotografií Magdalény Robinsonovej, ktorá fotografovala v Izraeli pred 30 rokmi. Jej fotografie dnes majú už historickú a dokumentárnu hodnotu. "S nevšedným záujmom sa stretla", hovorí P. Mešťan, "aj výstava umeleckého skla Ľubomíra Ferka, ktorý ju komponoval ako predstavenie troch náboženstiev - katolíckeho, moslimského a židovského. Veľkej pozornosti sa táto výstava tešila aj v meste Haifa, kde je izraelsko-arabské kultúrne centrum. V rámci Mesiaca slovenskej kultúry v Londýne sme predstavili aj dielo jedného z najväčších židovských maliarov tohto storočia - slovenského umelca Imra Weinera - Kráľa. Naopak, dielo jedného z najväčších svetových grafikov žijúcich v Izraeli Šragu Weila, rodáka z Nitry, predstavili pri príležitosti jeho 80. narodenín v Poprade. V MŽK vystavujú aj diela nežidovských autorov, ktorí sa zaoberajú židovskou tematikou. Do 7.3 . 1999 potrvá výstava Andrei Szatmáry Bratislava - Buenos Aires - Berlín. Pripravujú aj výstavu Tamar Šachar, známej izraelskej keramičky, pochádzajúcej zo Slovenska a textil pani Grossmannovej z Bratislavy, ktorá žije v Nemecku. Múzeum venuje svoju pozornosť aj cintorínom, synagógam a pamätníkom. Na Slovensku je 630 židovských cintorínov a približne 100 synagóg. Mnohé synagógy sa už podarilo zreštaurovať a slúžia na kultúrne účely. V trnavskej je napríklad zriadená galéria a miniexpozícia judaík, malá žilinská synagóga slúži ako múzeum. Len asi 10 synagóg je činných, teda takých, ktoré plnia svoj pôvodný účel. Našou snahou je zreštaurovať všetky synagógy a potom ich využívať na kultúrne účely, hovorí Pavol Mešťan. V každej je totiž vynikajúca akustika, preto sú vhodné ako koncertné sály. Príkladom je synagoga v Spišskom Podhradí. V nitrianskej synagóge bude koncertná sála pre 150 ľudí. Pred dokončením je prešovská synagóga, ktorá sa označuje ako najkrajšia v strednej Európe. Teraz sa opravuje synagóga v Šuranoch a breznianska už slúži ako galéria. Tu treba povedať, že zásluhu na jej rekonštrukcii má aj samo mesto Brezno, ktoré prispelo nielen finančnými prostriedkami, ale poskytlo aj ľudské zdroje. Bez zveličenia možno povedať, že z ošarpaných budov, ktoré nahlodal zub času a ktoré donedávna hyzdili naše mestá, sa po rekonštrukcii stávajú architektonické skvosty, ktoré sú ich Pokiaľ ide o pamätníkovú tvorbu - pamätník obetiam holokaustu postavili na Panskej ulici v Bratislave pod Novým mostom, v miestach, kde stála neologická synagóga. MŽK Inicioval tiež postavenie pamätných tabúľ v Huncovciach, malej dedine medzi Popradom a Kežmarkom, ktorá je v židovskom svete preslávená veľkou rabínskou školou, na ktorej študovali popredné osobnosti svetových rabínov. Pamätníky stoja už aj v Seredi a v Novákoch na železničnej stanici, odkiaľ odchádzali vlaky so Židmi do koncentračných táborov. Tento rok pribudne pamätník vo Vyhniach. Všetky sa robia podľa návrhu známeho izraelského architekta slovenského pôvodu Juraja Fatrana, ktoré realizuje Milan Veselý. O našom múzeu sa určite nedá povedať, že v ňom oprašujeme staré predmety, žijeme tu naozaj žijeme veľmi čulo, hovorí profesor Mešťan. Toto miesto plní funkciu akehosi náhradného domova, keď k nám prichádzajú krajania z Izraela. Ich domy už obyčajne nestoja a svoje deti či vnukov nemôžu zaviesť ani na cintorín, kde boli pochovaní ich prarodičia. Tie sú už buď zlikvidované alebo príbuzní zahynuli v koncentračných táboroch, takže svoj hrob nikdy ani nemali. Kam by potom mali prísť, ak nie k nám? Máme tu stále prestretý šábesový stôl, na ktorom deťom a vnukom s dojatím ukazujú príbory a taniere, aké kedysi doma používali. Vzácny je aj 150 rokov starý luster na sviečky a petrolej, lebo podľa židovskej tradície sa od piatku večera až do soboty nesmie ani len zapáliť elektrické svetlo. Z Izraela sem prichádza stále viac krajanov, lebo presadzujú tendenciu návratu ku koreňom, keď dospelí zoznamujú svojich potomkov s miestami, odkiaľ do Izraela prišli. Táto tendencia je aj súčasťou výučby na školách a týka sa všetkých, nielen slovenských Židov. Musím povedať, že slovenská komunita v Izraeli má jedno z najlepších mien zo všetkých, ktoré kedysi do Palestíny prišli. Slováci boli medzi prvými a nazvali ich ľuďmi práce. Prichádzali do veľmi nevľúdneho a zložitého prostredia - močaristého alebo pieskového -, ktoré bolo treba skultivovať, a teda manuálne ťažko pracovať. Bolo jedno či to bol inžinier, lekár alebo dojička kráv, každý musel svojím dielom prispieť k zúrodňovaniu pôdy. Dnes je Izrael svetová jednotka, v poľnohospodárstve - najmä ak ide o závlahy, systémové vysušovanie pôdy a pod. - a k tejto jeho vysokej úrovni prispeli aj Židia zo Slovenska. Tí však ovplyvnili a obohatili aj iné oblasti spoločenského života v Izraeli - architektúru, zdravotníctvo, umenie. Židia sú však najviac preslávení ako zdatní obchodníci, úspešní podnikatelia. A predsa nie sú známe prípady, že by na Slovensku podnikali. Podnikatelia z Izraela - a nielen slovenského pôvodu - k nám prichádzajú. Naše múzeum totiž neplní len svoju, takpovediac klasickú úlohu, ale stalo sa aj miestom stretnutia ľudí rôznych záujmov. Viem to, lebo prichádzam s nimi do styku, počúvam ich, takže poznám aj ich výsledné dojmy. Tie sú zatiaľ, žiaľ, vždy rovnaké: so Slovenskom sa nedá obchodovať. Ľudia sú vraj neseriózni a nespoľahliví, ťažko sa dohodnúť na cenách. Dohodli sa raz na istom výrobku, za ktorý producent požadoval 5 USD. Odberateľ s cenou súhlasil a objednal 30 vagónov. Výrobca zavetril dobrý obchod a dohodnutú cenu vzápätí zdvihol na 7 USD. Toto je z obchodného hľadiska veľmi nedôveryhodný postup. Izraelci preto presunuli svoj záujem do Rumunska a výrobok, ktorý mohol byť predmetom obojstranného dlhoročného obchodného záujmu, nakupujú teraz tam. Nešlo o jediný prípad, a takto prichádza Slovensko o zaujímavé zákazky. Zabúdame tiež na to, že zahraniční obchodníci nesadnú hneď na lep a o svojom potenciálnom partnerovi si zistia všetky potrebné informácie. Neraz vysvitne, že pod hlavičkou honosne znejúcej firmy sa skrýva len jeden jediný človek, a nie spoločnosť, ako sa uvádza. Keď sa takto o našej podnikateľskej serióznosti presvedčí 5 - 6 obchodníkov, ťažko sem prídu ďalší. Pritom záujem bol veľký a v rôznych oblastiach - od diamantov až po obuvnícke zvršky, ale pokiaľ viem, nikdy k realizácii obchodu nedošlo. Keď už aj vyzeralo niečo nádejne, stroskotalo to na dlhých lakťoch, akoby našinci nevedeli pracovať s telefónmi, faxmi, e-mailami. Často tieto obchodné záujmy urgujú aj cez nás, mylne sa domnievajúc, že situáciu môžeme urýchliť. V tomto období pravdepodobne zase dôjde k pokusom, kedy sa zahraniční podnikatelia - a nielen z Izraela -prídu k nám pozrieť, ale bez poctivosti a obchodníckych zvyklostí, bežných vo svete, nemôžeme uspieť, uzatvára profesor Mešťan. Marcela Zábojníková
|
Počasie v európskych mestách dnes a teplota v °C| Amsterdam | dážď | 8 |
| Atény | polojasno | 19 |
| Belehrad | oblačno | 11 |
| Berlín | dážď | 6 |
| Bratislava | oblačno | 10 |
| Brusel | dážď | 7 |
| Budapešť | oblačno | 11 |
| Bukurešť | polooblačno | 13 |
| Frankfurt | dážď | 7 |
| Helsinki | zamračené | 4 |
| Istanbul | malá oblačnosť | 13 |
| Kodaň | oblačno | 6 |
| Kyjev | dážď | 6 |
| Lisabon | slnečno | 18 |
| Londýn | dážď | 12 |
| Madrid | malá oblačnosť | 19 |
| Miláno | slnečno | 15 |
| Moskva | zamračené | 3 |
| Oslo | prehánky | 2 |
| Paríž | zamračené | 10 |
| Praha | oblačno | 8 |
| Rím | polojasno | 18 |
| Sofia | oblačno | 13 |
| Štokholm | prehánky | 5 |
| Varšava | oblačno | 7 |
| Viedeň | oblačno | 11 |
| Záhreb | oblačno | 13 |
| Ženeva | dážď | 10 |
|
|
|
