|
|
||||||||||||||||
| Utorok 2.Marca 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Bilancia piatich rokov fungovaniaMexiko a NAFTA: svetlá a tiene historického kroku Piate výročie podpisu dohody o voľnom obchode medzi USA, Kanadou a Mexikom (NAFTA), dostalo v agende februárového stretnutia prezidentov Mexika a Spojených štátov svoje zaslúžené miesto. Bolo totiž čo bilancovať a zhodnotiť s určitým nadhľadom prvé výsledky gigantickej voľnej zóny obchodu Severnej Ameriky. Svetlá Vďaka NAFTA sa vzájomný obchod zvýšil na rekordných 185 miliárd USD a Mexiko sa stalo druhým najväčším obchodným partnerom Spojených štátov. Znamenalo to, a táto tendencia bude pokračovať, tisícky nových pracovných príležitostí na obidvoch stranách hranice. V USA je dnes milión pracovných síl plne závislých od vzájomnej spolupráce, čo je o 43 percent viac ako v roku 1993, povedal počas stretnutia prezident USA Bill Clinton. Oficiálne výsledky mexickej vlády vykazujú, že Mexiko sa stalo za toto obdobie najväčším exportérom v Latinskej Amerike a desiatym na svete. V roku 1987 Mexiko exportovalo za 27,6 miliardy USD, v roku 1998 až za 117,5 miliardy USD. Podiel vývozu na tvorbe mexického HDP je dnes takmer 30 percent. Od roku 1994 sa ročný nárast obratu medzi Mexikom, USA a Kanadou zvyšoval pravidelne o 12 percent (na porovnanie svetový priemer bol 9 percent). Počet mexických exportných spoločností vzrástol o 50 percent, na dnešných 34-tisíc, predovšetkým malých a stredných firiem. Veľkým prínosom sa stala diverzifikácia mexického vývozu v porovnaní s minulosťou. V roku 1985, predstavovali ropné produkty 55 percent. Dnes sú manufaktúrne výrobky zastúpené 90 percentami a význam tohto faktu stúpol v súčasných nízkych cenách ropy, ktoré by za starej štruktúry zahraničného obchodu boli doslova katastrofou. Výrobná základňa sa rozložila po celej krajine a decentralizácia naďalej pokračuje. Nezamestnanosť podľa oficiálnych údajov klesla zo 7,6 percenta v roku 1995 na 2,6 percenta v minulom roku, aj keď odborové a univerzitné inštitúcie vykazujú vyššie miery. Mexiko je dnes rozhodujúcim zásobovateľom trhu 1273 výrobných nomenklatúr z celkových 17 345 registrovaných v Spojených štátoch, medzi inými v oceli, výrobkov pre automobilový priemysel, v textile a elektronike. Podiel priamych zahraničných investícií na celkovej výrobnej základni Mexika, podieľajúcej sa na tvorbe hrubého národného produktu, dosiahol až 80 percent. Tiene Celkový stav mexického hospodárstva neodráža všetky pozitíva piatich rokov nových obchodných príležitostí, tak ako sa očakávalo. Minimálna denná mzda je na úrovni 3 USD. Z 96 miliónov obyvateľov je stále vysoký podiel - 20 miliónov - na hranici chodoby (mimovládne zdroje uvádzajú až 40 miliónov). Obchodná bilancia je napriek všetkým impulzom rastu vývozu negatívna a v roku 1998 dosiahla 7,7 miliardy USD. Existujú veľké rastové rozdiely medzi niektorými odvetviami. Kým automobilový priemysel je na čele, poľnohospodárstvo a malé a stredné spoločnosti sú na konci rebríčka expanzie. Doslova k historickému obratu došlo v poľnohospodárskej produkcii, technologicky neschopnej konkurovať Spojeným štátom a Kanade. Základná potravinová položka Mexika - kukurica, sa dnes dováža zo Spojených štátov. Dôvod: americké poľnohospodárstvo produkuje 8 ton z jedného hektára, mexický priemer je iba 3,5 tony. Mexiko dnes dováža najtradičnejšiu potravinu obyvateľstva, kukuričné placky, od svojho severného suseda. Len za január - október 1998 sa zvýšil dovoz americkej kukurice o 67 percent, v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Dosah situácie je naozaj vážny, pretože 70 percent celkovej plochy vhodnej na poľnohospodárske využitie, bolo tradične určené na pestovanie kukurice a ďalších zrnovín. Podobné problémy oslabili aj strukoviny a mlieko, napriek platnosti pätnásťročnej ochrannej lehoty postupného znižovania dovozných bariér. Zdá sa, že mexická vláda sa rozhodla opustiť neproduktívnu poľnohospodársku výrobu v prospech priemyselných odvetví. Problematika uvoľňujúcej sa masy poľnohospodárskych robotníkov vyvoláva však vážne rozpory medzi vládou a odbormi, hlavne neoficiálnymi. Nadnárodné spoločnosti sú v tejto situácii najšťastnejšími a investujú na trhu zle platenej pracovnej sily bez potrebných bezpečnostných podmienok pri práci, vyhlásil predseda Autentického hnutia práce Benedicto Martínez, jednej zo stovky odborových organizácií združených v opozičnom hnutí Zväz mexických odborov proti NAFTA. Aj taká je mexická realita. Vývoz a dovoz Mexika (v mil. USD) 1993*1994*1995*1996*1997*1998*1998/93*1998/1997 Vývoz*51,8*60,8*79,5*96,0*110,2*117,5*127 %*6 % Dovoz*65,4*79,3*72,4*89,4*109,8*125,2*91 %*14 % Obchodná bilancia Mexika s USA a Kanadou 1993*1994*1995*1996*1997*1998*1998/1993 Santiago |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
