|
|
||||||||||||||||
| Utorok 2.Marca 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Treba vyčistiť vlastnícke vzťahyS prezidentom FNM SR Ľudovítom Kaníkom o preverovaní zmlúv a výmene dlhopisov za akcie podnikov Za uplynulé štyri roky bolo v privatizácii predaného majetku v bilančnej hodnote za viac ako 109 mld. Sk, no napriek tomu FNM utŕžil len asi 12 mld. Sk, povedal nám prezident Fondu národného majetku SR Ing. Ľudovít Kaník. Vďaka tomu je FNM SR nielen zadlžený a nie je schopný plniť svoje záväzky oproti ostatným rezortom, napríklad Štátnemu fondu rozvoja bývania by mal poskytnúť 500 mil. Sk, takisto fondu pôdohospodárstva a zdravotníctvu. Navyše, tento rok ani štátny rozpočet, napriek predsavzatiu vlády, nemôže počítať s peniazmi z privatizácie. Podľa schváleného rozpočtu FNM SR len 70 mil. Sk bude k dispozícii na to, aby ich vláda použila na podporné programy. Tento rok síce ešte budeme preverovať privatizačné zmluvy a preto je možné, že získame finančné prostriedky navyše nášho rozpočtu, ale to sa nedá vopred plánovať. Či vôbec niečo získame a koľko, to bude prekvapenie, pokračoval prezident. Z tohto hľadiska je zaujímavé vedieť, či existuje zoznam preverovaných podnikov. Koľko ich bude a ktoré budú medzi nimi? Pri uzatváraní zmlúv dochádzalo k sériovým chybám bez toho, že by si to účastníci uvedomovali. Skoro v každej zmluve v niektorých bodoch je problém, na základe ktorého by sa dalo povedať, že zmluva je v rozpore so zákonom. Otázna je vždy len miera nesúladu, a tá môže vyústiť do toho, že zmluva je buď úplne neplatná a odstúpi sa od nej, alebo má len niektoré formálne nedostatky. Keby sme sa na problém nepozerali uvážlivo, takmer o všetkých zmluvách z uplynulého obdobia by sa dalo povedať, že sú v rozpore so zákonom, dodáva prezident. Jasné vzťahy Problém je v tom, že treba preveriť a uviesť do súladu všetky privatizačné zmluvy. Ani nie vždy iba pre preverovanie súladu kúpnej a reálnej ceny, ale jednoducho preto, aby nemohli byť už v budúcnosti spochybnené a aby nezneisťovali právne prostredie na Slovensku. Je to dôležité najmä pre očakávaný vstup zahraničných investorov k nám. Preto chceme prejsť zmluvu po zmluve a dať veci do súladu so zákonom. Na to však musíme upraviť aj zákony, pretože nám neumožňujú spätne zasahovať do zmlúv. Jednoducho, musíme dospieť jedného dňa do bodu, že vzťahy sú jasné a nemenné, vysvetľuje prezident FNM SR Ľudovít Kaník.. Radšej dohoda ako súd Prioritou FNM SR nie je zasahovať do vlastníckych pomerov, aj keď sú známe viaceré kauzy. Naopak, máme snahu odstrániť tie nedostatky, ktoré tam sú a dať stav do súladu so zákonom. Ide o to, aby sa tu vytvorilo stabilné prostredie. Napokon, veď niektoré podniky majú problém s hotovosťou. Ale viem si predstaviť navrátenie časti majetku akcií po vzájomnej dohode s vlastníkmi. Bude to pre štát i podniky oveľa výhodnejšie ako dvoj- až trojročné súdne konania. Ak to zhrniem, je to otázka úvah, ako najlepšie v tejto situácii pomôcť národnému hospodárstvu, hovorí Ing. Ľ. Kaník. O akciách naivne? Pokiaľ ide o transparentnosť privatizácie z uplynulého obdobia, často sa v tejto súvislosti hovorí o odstránení akcií na doručiteľa. Mnohí si od tohto kroku sľubujú, že na svetlo sveta sa dostanú mená tých, ktorí lacno nakúpili akcie tých najlukratívnejších dnikov. Je to naivné, mieni Ľ. Kaník, my sa nedozvieme, kto lacno privatizoval, ale kto vlastní tieto akcie ku dňu, keď zákon začne platiť. A určite nebudú padať mená bývalých vládnych špičiek. Predsa na to, aby akcie zmenili vlastníka, stačí jeden deň. Ale zrušenie akcií na doručiteľa nám môže pomôcť, aby sa vzťahy sprehľadnili v budúcnosti. Dlhopisy za akcie Privatizácia je v tomto období poznamenaná najmä pohľadom do minulosti. Ale ako ďalej? Pripravuje sa zoznam podnikov, ktorých akcie by mali byť vymeniteľné za odškodňovacie dlhopisy občanov. V podstate sa tým vraciame do čias kupónovej privatizácie. Malí akcionári totiž nedajú firme kapitál na rozvoj. A ten je základným kameňom úrazu slovenskej ekonomiky, ktorej podniky nie sú konkurencieschopné. Čo teda motivovalo usmerniť privatizáciu týmto smerom? Na tento problém existuje niekoľko hľadísk: čo je dobré pre podniky, pre občanov a napokon pre krajinu a jej štátny rozpočet? Nič z toho sa nedá brať izolovane. A ide o to, že pred sebou máme bremeno 34 miliárd korún dlhopisov občanov, ktoré sú splatné v roku 2001. Kde na to vziať? Keby si táto krajina mala požičať 34 mld. Sk v zahraničí, lebo vnútorné zdroje na to jednoducho nie sú, a vyplatiť ich občanom, tak by nevyplatila občanom 14 000 korún vláda, ale vyplatili by si to občania sami. Sami by si na to požičali a museli to vrátiť, zvýšené o úroky. A tie sú veľmi vysoké. Ľudia by to zaplatili tým, že by v štátnom rozpočte bolo menej na zdravotníctvo, kultúru, diaľnice, na platy štátnych zamestnancov, vysvetľuje prezident FNM SR Ľ. Kaník a dodáva: Tým, že na výmenu za dlhopisy ponúkneme akcie niektorých podnikov, znížime záväzok FNM SR voči občanom, a tým vzrastá nádej, že FNM SR splní svoje finančné záväzky voči občanom pri splatení dlhopisov. Výmena dlhopisov za akcie však nebude povinná. Kto jej nebude dôverovať, môže počkať do stanoveného termínu a FNM musí vyplatiť dlhopisy. Staviam sa proti akémukoľvek spochybňovaniu práva občanov na vyplatenie dlhopisov v stanovenej lehote. A som si vedomý toho, že ak občanov nepresvedčíme kvalitou ponuky podnikov, ktorých akcie budú môcť získať, budeme mať problém prefinancovania dlhopisov pred sebou. Preto ak chceme byť úspešní, musíme do ponuky zahrnúť akcie bonitných a úspešných podnikov. Ktoré podniky? Otázne je však množstvo akcií daného podniku. Aby to neohrozilo jeho dôveryhodnosť bánk zahraničných investorov a neohrozilo tvorbu kapitálu potrebného na investície. Podľa zahraničných investorov a bankárov je 20- až 30-percentný balík akcií v rukách malých investorov v norme a neohrozuje investičnú dôveryhodnosť podniku. To strategického investora neohrozí. Navyše, vlastne tým vzrastá cena jednej akcie, pretože menší balík umožní významnejšie ovplyvňovanie chodu spoločnosti. Investor nemusí získať majoritu, aby mohol ovplyvňovať podnik. Na možné riziko špekulatívneho skupovania akcií investičnými spoločnosťami, čoho sme boli svedkami v kupónovej privatizácii, Ľ. Kaník argumentuje: Treba uveriť tomu, že občan je dospelý. Nemôžeme mu stále hovoriť, aby predal a aby predal za nejakú cenu. To je už na každom, tu už štát nemôže niekoho vodiť za ruku. A o ktoré podniky ide? Nepoznám podnik, ktorý by tam nemohol byť zaradený, ak sa dodrží hranica asi 20 % akcií. Ak chceme, aby ľudia mali záujem o výmenu dlhopisov, musia byť medzi nimi aj podniky strategické. Vláda o konkrétnych podnikoch ešte diskutuje, ale môj osobný názore je ten, že by tam mali byť všetky podniky. A nielen štátne akciovky, ale aj tie podniky, ktoré sú dnes ešte štátne, uzatvára prezident FNM SR Ľudovít Kaník. Peter Višváder |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
