Nadhodnotený americký kapitálový trh

Dow Jones prekonal hranicu 10 tis. bodov. Zaujímavejšie však je oživenie už niekoľko mesiacov (dokonca rokov) pokračujúcej diskusie o adekvátnosti súčasných cien akcií na americkom trhu, ktoré boli už na začiatku roku 1987 podľa viacerých zdrojov považované za nadhodnotené. Napriek tomu sa minulý rok niesol opäť v znamení rekordných rastov. Z pohľadu fundamentu je rast cien akcií podporený výnimočným dlhodobým rastom americkej ekonomiky. Najviac pochybností však v súčasnosti vzbudzujú akcie nových, hlavne na internete pôsobiacich spoločností. Dramatický nárast ich ceny v minulom roku sa prejavil nárastom indexu NASDAQ viac ako o 80 %, D-J Industrial pritom dosiahol v minulom roku „iba“ 17-percentný rast. Aj u tých niekoľkých málo ziskových internetovských spoločností sa vďaka minuloročného nárastu ceny pohybuje P/E pomer na úrovni rádovo stoviek. Súčasné úvahy o nadhodnotení amerického kapitálového trhu sa však netýkajú iba high-tech spoločností. Asi najvýraznejšie pritom pôsobí varovanie založené na modeli hodnotenia vytvorenom pánom Greenspanom, šéfom FED-u. Tento model hodnotí nadhodnotenie či podhodnotenie trhu podľa očakávania vývoja ziskovosti spoločností zaradených v indexe S&P 500 a podľa vývoja výnosu 10-ročných amerických štátnych bondov. Akceptovateľná výška cien akcií je pritom priamo úmerná výške očakávaných ziskov a nepriamo úmerná poklesu úrokových sadzieb. K tomu, že v súčasnosti je akciový trh podľa tohto modelu považovaný za nadhodnotený o 30 %, tak výrazne okrem samého nárastu cien akcií prispel i približne polpercentný februárový nárast úrokových sadzieb. Rozdiel podľa tohto modelu očakávaných a skutočných hodnôt indexu sa dlhodobo pohybuje na úrovni plus-mínus 10 až 15 %, v roku 1987 boli akcie podľa tohto modelu nadhodnotené o 34%. Neistota na americkom trhu je zrejmá a prejavuje sa hlavne vo výraznom náraste volatility v posledných troch rokoch. Investori sú tak za relatívne stabilné, resp. pomalšie rastúce výnosy nútení platiť sústavne zvyšujúcim sa rizikom, čo sa javí byť z už strednodobého hľadiska neudržateľné. Na druhej strane mali na zvýšenie volatility v uplynulých rokoch výrazný vplyv externé príčiny v podobe ázijskej krízy v roku 1997 a ruskej krízy v roku 1998. Napriek prepadom v období oboch kríz išlo vždy iba o krátkodobé reakcie trhu. Hlavným rizikom pre americkú ekonomiku, hnanou domácou spotrebou, je prudký pokles kapitálového trhu, na ktorom je sústredená podstatná časť úspor. Je veľmi pravdepodobné, že FED podnikne určité kroky k schladeniu akciového trhu, pravdepodobným je i s inflačnými očakávaniami súvisiace zvýšenie úrokových sadzieb, ktoré by mohlo znovu oživiť záujem o investície s fixným výnosom. Následný pokles cien akcií by sa napriek vysokej angažovanosti malých investorov nemusel prejaviť panikou. FED si však podľa dostupných správ naďalej necháva otvorené dvere i pre zníženie sadzieb, aj keď táto cesta by bola asi väčším prekvapením. Zníženie úrokových sadzieb (alebo zvýšenie očakávaných ziskov) by zrejme zmiernilo obavy z nadhodnotenia trhu, mohlo by však viesť k opätovnej akcelerácii cien akcií. (SITA)