|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 22.Marca 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Slovensko-slovinské podobnostiFavorizovaná Ľubľana čelí nespokojnosti EÚ Slovinsko a Slovenskú republiku si v zahraničí veľmi často pletú. Je pravda, že obe krajiny majú blízko k sebe, nemajú žiadne konflikty, ich spolupráca je založená na priateľských vzťahoch a spoločných záujmoch. Obe majú ten istý zahraničnopolitický cieľ európsku a euroatlantickú integráciu a vstup do OECD s jasným ekonomickým dosahom. Styčných bodov je však viac, napríklad nespokojnosť Bratislavy a Ľubľany s nevstúpením ich krajín do prvej vlny rozšírenia NATO. Tam však Slovinci majú sľúbené miesto v druhej vlne, kým Slováci vďaka prešľapom minulej vlády vyvíjajú značné úsilie, aby sa tam tiež dostali. Trochu iná je situácia čo sa týka vstupu do Európskej únie. Slovinsko patrí medzi prvých päť šťastlivcov zo strednej Európy, ktoré dostali bruselskú pozvánku na priame rozhovory o vstupe, kým Slovensko, opäť pre tie isté chyby, je čakateľom. Tu najviac rozhodujú ekonomické ukazovatele a jasná, transparentná politika vlád. A v tejto kapitole sa v poslednom čase šance krajín s podobným názvom vyrovnávajú. Pomenšie tempo reforiem Nespokojnosť EÚ v prípade Bratislavy funguje vďaka akejsi zotrvačnosti, avšak nová vláda Mikuláša Dzurindu intenzívnou diplomatickou kampaňou, vyváženosťou domácej politiky aj za cenu veľkých kompromisov a drastickou liečbou ekonomiky dostáva krajinu na predošlé sľubné pozície. Naopak, v prípade Slovinska je nespokojnosť EÚ iného rázu. Modelový príklad transformujúcich sa krajín čelí kritike únie. Brusel má kopu výhrad proti tempu ekonomickej transformácie Slovinska a najmä proti pomalému preberaniu legislatívy EÚ. Koncom februára EÚ vyzvala Ľubľanu na urýchlené zavedenie plánovaných štrukturálnych reforiem. Týka sa to najmä reštrukturalizácie priemyselných podnikov, privatizácie štátnych spoločností, bánk a poisťovní a liberalizácie kapitálového trhu. Pochvalu si Slovinci vyslúžili za pokračujúci hospodársky rast a znižovanie inflácie, ale varovný prst únie je viditeľný: ak bude Ľubľana ignorovať pripomienky, môže dokonca vypadnúť zo svojej favorizovanej pozície na vstup do EÚ. Ako začiatkom marca povedal spravodajca Európskeho parlamentu pre Slovinsko Robert Speciale, ak Ľubľana svoje úsilie najmä v preberaní legislatívy únie nezlepší, môžu ju na dráhe do Bruselu predbehnúť iné, menej favorizované krajiny. Ľubľana na piatom mieste Pokrivkávanie Slovinska potvrdila dosť prekvapivo aj februárová štúdia rakúskeho Ústavu pre hospodársky výskum (WIFO), podľa ktorej je z hospodárskej stránky Slovinsko zo všetkých stredoeurópskych reformných krajín až na piatom mieste zrelosti, po ČR, Estónsku, Maďarsku a Slovensku! Štúdia bola zostavená vlani iba na základe ekonomických kritérií za roky 1996 a 1997. Prekvapenie bolo v tom, že zostavovatelia vopred rátali, že po zohľadnení dobrých ukazovateľov inflácie a ekonomického výkonu bude Slovinsko na prvom mieste. Stav liberalizácie, privatizácie a vôbec reformných krokov vlády však posunul krajinu na úroveň Rumunska. Integračné šance SR a Slovinska sa tak vyrovnávajú. Koper - okno do sveta V piatok bol slovinský premiér Janez Drnovšek na jednodňovej oficiálnej návšteve Slovenskej republiky. Je zrejmé a logické, že spolu s premiérom SR M. Dzurindom hovorili o integračných snahách do EÚ a NATO, závažnosť tejto návštevy však tkvie v dohodách ekonomickej dimenzie. Premiéri podpísali dôležitú medzivládnu dohodu o spoločnom využívaní prístavu Koper. Ako vyhlásil M. Dzurinda, SR sa prostredníctvom tohto prístavu stáva prímorskou krajinou. Slovinsko-slovenská spolupráca tak dostáva novú dimenziu. Za minulej vlády sa často hovorilo o chorvátskom okne do sveta pre SR a zdá sa, že Slovinci Chorvátov predbehli. Premiér SR je presvedčený, že táto dohoda bude impulzom pre naše podnikateľské subjekty na intenzívnejší rozvoj hospodárskych aktivít, keďže prístav Koper patrí v tomto regióne medzi najvýznamnejšie. Výhodou pre SR je jeho geografická poloha a malá vzdialenosť. A možno to zlepší aj vzájomnú obchodnú spoluprácu, ktorá je pri obrate 160 miliónov USD (vývoz zo SR do Slovinska 90 miliónov USD a dovoz zo Slovinska 70 miliónov) naozaj nedostatočná a neodzrkadľuje reálny potenciál oboch krajín. Iaromír Novák |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
