|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 22.Marca 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kauza DPH na stole tento týždeňPresadí sa radikalizmus I. Mikloša alebo realizmus B. Schmögnerovej? DPH v posledných týždňoch mieša karty nielen v rozpočtovej, ale aj politickej sfére. Niet sa čo čudovať. Daňové príjmy štátneho rozpočtu predstavujú 155,7 mld. Sk, pričom celkové príjmy rozpočtu sú 179,9 mld. Sk. A z daňových príjmov až tretinu 58 mld. Sk predstavuje daň z pridanej hodnoty. Pritom nejde len o čísla, DPH má svojimi sadzbami výrazný vplyv na infláciu, pretože cez konečnú spotrebu zasahuje do všetkých sfér života a jej inkaso závisí aj od obchodného vývoja. Preto sa DPH už v minulých rokoch stala centrom pozornosti vlád. Pre tú predchádzajúcu bolo typické, že výnosy DPH v rozpočtov vždy umelo nadhodnocovala, z čoho vyplývalo neplnenie plánu a priebežné prijímanie opatrení. Rozpočtovaná výška DPH 64,2 mld. Sk sa minulý rok nesplnila, za deväť mesiacov chýbalo 24,3 mld. Sk. Reálnejšie, ale s deficitom Už zo samej výšky DPH na tento rok 58 mld. Sk vidno, že oproti minulému roku je v tomto smere rozpočet reálnejší. Napriek tomu bude čo dobiehať: za prvé dva mesiace spokojní nemôžeme byť, pretože plán vo výbere dane sa neplní. Inkaso 5,9 mld. Sk je v porovnaní s vlaňajškom o 1,5 mld. nižšie. Len na prepúšťaní do ekonomických režimov prišiel štát tento rok o 2,5 mld. Sk. Preto od 1. apríla 1999, v nadväznosti na štátny rozpočet, vláda pristúpila k ďalšej (štvrtej) novele zákona o DPH, ktorá sprísni podmienky vyrovnávania odpočtu medzi podnikateľmi a upraví niektoré technické záležitosti správy dane. Jej prínos pre rozpočet bude asi 2 mld. Sk. Čísla sú jasné Tento týždeň by sa mali vyriešiť aj rozpory ministerky financií B. Schmögnerovej a vicepremiéra I. Mikloša. Ide o otázku, či zaradiť možné zvýšenie sadzieb DPH do zoznamu opatrení, ktorými sa v prípade potreby bude predchádzať rizikám štátneho rozpočtu. Obaja striktne trvajú na svojom. Ľavicovo orientovaná ministerka zvýšenie sadzieb DPH odmieta, podpredseda vlády je radikálnejší, presadzuje dva varianty zvýšenia. Materiálo rizikách rozpočtu predloží tento týždeň I. Mikloš na rokovanie vlády. Nejde ani tak o to, či pri zvýšení sadzby zo 6 na 8 % získa štátny rozpočet 4,1 mld. Sk a zo 6 na 10 % až 8 mld. Sk. Technicky a číselne sú tieto prepočty jasné. Nie je však jasné to, aké by to malo ďalšie dôsledky na ekonomický vývoj. Ako by sa za týchto okolností DPH vyberala? Aký dosah by to malo na infláciu, na kúpyschopnosť ľudí a teda obratom na konečnú výšku inkasa dane? Tu sa obaja politici nevedia zhodnúť. Kým iniciatívy v tomto zisťovaní vychádzajú od I. Mikloša, B. Schmögnerová výsledky analýz, ktoré sú podkladmi pre dôležité politické rozhodnutie, namieta po odbornej stránke. Nejde o to, či si koalícia rozpočet v parlamente presadí. O tom niet pochýb. Dôležité bude, či sa na tejto otázke zhodne vo vnútri. SDĽ totiž vidí vo zvýšení sadzieb predovšetkým politické riziko napĺňania toho, čo ľuďom pred voľbami sľubovala udržať akú-takú sociálnu únosnosť ekonomickej reformy, Miklošovo krídlo je orientované pravicovejšie. ... a o dôsledky? Pri posudzovaní tejto otázky je však stále akoby v úzadí viacero podstatných faktorov. Zabúda na podnikateľov. Zvýšenie DPH by im cez pokles kúpyschopnosti znížilo obrat do takej miery, že ďalší z nich by sa dostali na okraj krachu. Naporíklad v stavebníctve, v cestovnom ruchu, doprave a ďalších odvetviach. Ďalej aký by to malo dôsledok v prvom rade na ľudí a firmy v týchto odvetviach a potom aj na príjmy štátneho rozpočtu? Negatívny. Ide napríklad o daň z príjmu fyzických osôb, teda živnostníkov i po minulé roky tak problematické zdanenie právnických osôb. Úbytok podnikateľských príležitostí, najmä tých menších, by znamenal zhoršenie aj v oblasti zamestnanosti. Jednak by veľa živnostníkov prišlo o svoju prácu, a potom malý a stredný stav by v dôsledku vlastnej zlej situácie nebol schopný absorbovať aspoň časť ľudí, ktorých dnes prepúšťajú veľké podniky. A to je v oblasti zamestnanosti jedna z jeho hlavných úloh. V prípade rastu problémov malých a stredných podnikateľov a následnom zvýšení počtu nezamestnaných, by musel štát vyplácať viac na týchto dávkach, čo ide opäť na úkor štátneho rozpočtu. Hoci sa úrady práce umelým vyraďovaním ľudí z evidencie snažili tieto sumy znížiť, podstata problému zostáva zachovaná. To všetko sú len najvypuklejšie problémy pri rozhodovaní o ďalšom osude sadzieb DPH, ktoré zažijú tento týždeň cez riziká štátneho rozpočtu zaťažkávaciu skúšku. Ako v nej obstojí politický realizmus a ekonomická odbornosť? Peter Višváder |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
