Letecké útoky na Juhosláviu príliš veľkým rizikom Brusel/ Priština (ČTK, by) - Juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič má len niekoľko hodín na to, aby akceptoval mierovú dohodu pre juhosrbskú provinciu Kosovo. Potom bude vojenská akcia nevyhnutná, povedal po včerajšom stretnutí Rady NATO v Bruseli predstaviteľ aliancie, ktorý nechcel byť menovaný. Uviedol tiež, že pohotovosť pre lietadlá NATO, pripravené k leteckým úderom proti cieľom v Juhoslávii, sa znížila zo 48 na niekoľko hodín. Rada NATO však definitívny povel k útokom nedala. Analytici predpokladajú, že eventuálne áno útokom neodznie pred utorkovou návštevou ruského premiéra Primakova vo Washingtone. Do Belehradu sa pritom ešte dnes chystá americký vyslanec Richard Holbrooke, aby odovzdal juhoslovanskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi posledné varovanie, týkajúce sa Kosova. Šéfka americkej diplomacie Madeleine Albrightová podľa vlastných slov vyslala R. Holbrooka do Belehradu s jasnou úlohou: Postaviť (juhoslovanského prezidenta) pred kritické rozhodnutie - skončiť agresiu proti kosovskému obyvateľstvu a prijať dočasnú mierovú dohodu aj s prítomnosťou vojsk aliancie, alebo znášať plné dôsledky vojenskej akcie NATO. Do Belehradu dnes pricestujú aj traja hlavní medzinárodní vyjednávači, ktorí viedli neúspešné mierové rozhovory o budúcnosti Kosova v Paríži, Američan Christopher Hill, Rakúšan Wolfgang Petritsch a Rus Boris Majorski.
Je však málo pravdepodobné, že srbská strana pristúpi na požiadavky, ktoré jej medzinárodní vyjednávači stanovili na nedávnej konferencii v Paríži. Podpisom by sa Belehrad prakticky zriekol južnej provincie. Podľa 82-stranového dokumentu by totiž Kosovo malo v trojročnom prechodnom období takmer všetky prvky štátnosti (prezidenta, ústavu, najvyšší súd). Navyše, podľa plánu by sa po troch rokoch pri hľadaní definitívneho statusu pre Kosovo bral veľký ohľad na vôľu ľudu. Inými slovami, dokument počíta s referendom o nezávislosti, ktoré ešte pred začiatkom rokovaní v Rambuillet odmietala aj kontaktná skupina. A potom je tu aj vojenská časť dohody, s ktorou JZR nesúhlasí už vôbec. Belehrad preto kalkuluje takto: ak podpíšeme dokument, prídeme o Kosovo navždy. Ak nepodpíšeme, stratíme ho v dôsledku agresie zo strany NATO. Keď však, niekedy, príde ku globálnej zmene mocenských pomerov, naše nároky na Kosovo budú oprávnené. Situácia bola včera napätá aj v samej provincii . Po odchode overovateľov OBSE boje totiž podľa albánskych zdrojov nabrali na intenzite. Srbské jednotky včera ráno zaútočili na dediny Trstenik, Lauša a Prekaz, čím vyprovokovali odvetnú streľbu zo strany povstalcov z UCK. Juhoslovanská armáda podľa agentúry AP uviedla, že jej akcie sú len odpoveďou na útoky povstalcov a súčasne obvinila UCK, že sa pokúša vyprovokovať širší konflikt, ktorý by urýchlil vojenský zásah NATO. Najhoršia situácia je podľa agentúr v meste Srbica, ktoré sa v sobotu stalo terčom srbského útoku. Mesto s 13 000 obyvateľmi je prakticky pusté, lebo väčšina obyvateľov zo strachu pred bojmi utiekla do neďalekých kopcov a noc strávila pod šírim nebom. Hoci by ďalšia eskalácia napätia zrejme urýchlene viedla k vojenskému zásahu, mnohí analytici sa domnievajú, že letecké útoky proti vybraným cieľom v Juhoslávii sú príliš veľkým rizikom. Po prvé, išlo by o útok na suverénnu krajinu bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Čína a Rusko, členovia BR OSN s právom veta už jasne dali najavo, že sú proti útokom. Dokonca aj flexibilný generálny tajomník OSN Koffi Annan pripomenul, že zakladateľská zmluva NATO potvrdzuje vieru v princípy a ciele OSN a vylučuje hrozbu a použitie sily spôsobom, ktorý nie je v súlade s cieľmi OSN. Po druhé, letecké útoky by sa konali s cieľom implementovať dohodu, ktorá vlastne neexistuje. Ako totiž možno hovoriť o dohode, keď z dvoch zainteresovaných strán jedna s ňou nesúhlasí? Po tretie, nikto nevie presne zodpovedať na otázku, čo ďalej po útokoch. Áno, je tu možnosť, že Belehrad po prvých výbuchoch kapituluje a podpíše dohodu. No čo ak nepodpíše. Bude bombardovanie európskej krajiny pokračovať celé mesiace? Po štvrté, Belehrad nie je Bagdad. Čo keď Srbi v rámci legitímnej obrany štátu zaútočia na základne NATO v Bosne, Macedónsku alebo Maďarsku? A aké škody môže spôsobiť srbská protiletecká obrana. A, nakoniec, po piate, zostane Rusko bokom?
Na území Slovenska pretrváva sklon k intenzívnejším ťažkostiam u pacientov s ochoreniami dýchacieho systému, najmä u astmatikov, k bolestiam hlavy a k nižšej telesnej a duševnej výkonnosti a schopnosti pohotových reakcií. Na západnom Slovensku sa uvedené ťažkosti môžu zintenzívňovať a môžu k nim pristúpiť aj ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä reumatické bolesti, bolesti fantómové, jaziev a starších poranení, zvýšenie záťaže srdcovo-cievneho systému, nervozita, nepokoj, podráždenosť, únava až depresia, prípadne aj náchylnosť k tráviacim problémom.Zajtra na celom Slovensku očakávame zvýšenie nepriaznivých vplyvov počasia na meteosenzitívnych ľudí.(zč)
Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené a občasný dážď, na horách sneženie, ktorého hranica sa zvýši na 1000 m. Najvyššia denná teplota 5 až 9 stupňov. Teplota vo výške 1500 m sa zvýši na -1 stupeň. Južný vietor 3 až 6 m/s.V utorok a stredu bude veľká oblačnosť až zamračené a na väčšine územia občasný dážď, od 700 m sneženie. V utorok popoludní v západnej polovici Slovenska zmenšená oblačnosť a miestami snehové prehánky, v nížinách prehánky dažďové. Najnižšia nočná teplota 2 až -2 stupne, v utorok na juhozápade miestami aj vyššia. Najvyššia denná teplota 5 až 9, na severe okolo 3 stupne.Slnko vyjde zajtra o 5.51 a zapadne o 18.07 hod.
