Hospodársky denník
USD40,839 Sk
EUR44,664 Sk
CHF27,947 Sk
CZK1,177 Sk
  Pondelok  22.Marca 1999

Prezident: vážna téma


Prijatie zákona o spôsobe voľby prezidenta SR približuje k cieľu predvolebný sľub súčasných koaličných strán. Predseda NR SR Jozef Migaš vyhlásil priamu voľbu prezidenta a určil aj deň – sobota 15. mája 1999. V prípade, že ani jeden z kandidátov na prezidenta nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, druhé kolo sa uskutoční 29. mája. Kandidátov na prezidenta musí navrhnúť minimálne 15 poslancov , alebo občania na základe petície, podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Návrhy sa podávajú predsedovi parlamentu do 9. apríla 1999. Pri rozhodovaní určite bude dôležité, kto s akou víziou a reálnymi faktami predstúpi pred občana. Zatiaľ sme od už známych kandidátov počuli kdečo, a tak sa opäť dostala do centra pozornosti aj úvaha nielen o konkrétnom budúcom obsadení prezidentského úradu, ale aj o zmysle a zakotvení prezidentskej inštitúcie v slovenskej spoločnosti. Pre ňu predstavuje prezident inštitúciu, súbor úloh, očakávaní a symbolov. Väčšina očakáva, že hlava štátu bude dôsledne nadstranícka a za normálnej situácie nebude vstupovať do praktickej politiky. V časoch spoločenského napätia , v období kríz a konfliktov však verejnosť žiada, aby prezident do praktickej politiky vstúpil, aby bol garantom vyriešenia sporov, činiteľom, ktorý zabezpečuje spoločenskú a politickú stabilitu. Bude musieť zvládať mnoho protikladných nárokov. Musí byť dôsledne nadstranícky, ale v situáciách ohrozenia a napätia musí vedieť podporiť tú „správnu“ stranu. Mal by stáť bokom od praktickej politiky, pokiaľ však do nej vstúpi, má konať rozhodne a rázne. To môže vyvolať istú nevraživosť v politických kruhoch.

Občan, ktorý mal doteraz možnosť prostredníctvom médií zoznámiť sa s doteraz známymi kandidátmi, sa nestačí čudovať. Priveľa silných slov a primálo konkrétnosti. Každý deklaruje, že chce Slovensko "postaviť na nohy" ekonomicky i morálne, sľubuje, že nebude „rukojemníkom“ nijakej politickej strany, naopak osobou, ktorá dosiahne konsenzus v našej polarizovanej spoločnosti. Nechýbajú vyjadrenia o „krotení vášne politických strán”, prinavrátení slušnosti a čestnosti, či zabránení ďalšej deštrukcii ekonomického potenciálu. . Priveľa sebavedomia, chýbajú však konkrétne kroky ako vrátiť vážnosť úradu a byť jedným z tvorcov znovuoživenia Slovenska. Potrebujeme takého prezidenta, ktorý je jedným z nás tým, že nám ukazuje, kým by sme sa mali stať, aby sme boli viac sami sebou, aby sme sa zbavili nespravodlivej dejinnej záťaže „nesvojprávnosti”. Konaním a celkovou charakterovou a povahovou črtou by mal prezident a krajina získavať demokratický svet, aby nám pozorne načúvali ako hlasu, ktorý má čo povedať všetkým, a to veci podstatné a nezameniteľné.

Summa summarum – prezident by mal byť dobrým manažérom so schopnosťou koncepčne zostaviť svoj vlastný úrad a mať odvahu obklopiť sa skutočnými odborníkmi. Eleonóra Bujačková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.