Hospodársky denník
USD Sk
EUR Sk
CHF Sk
CZK Sk
  Utorok  23.Marca 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Európa na prahu vojny?


Niekoľko možných scenárov vývoja v Kosove
Nie je vylúčené, že v čase, keď budete čítať tieto riadky, prvé tomahawky už dopadli na Juhosláviu. Alebo sa tak stane v najbližších hodinách. Včera totiž všetko nasvedčovalo podobnému vývoju. Agentúry hlásili o intenzívnych bojoch v juhosrbskej provincii, utečenci sa počítali v desaťtisícoch. Pred včerajším stretnutím juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča s americkým vyjednávačom Richardom Holbrookom vyvrcholili aj prípravy Severoatlantickej aliancie na útoky. Rada NATO totiž rozšírila právomoci generálneho tajomníka aliancie Javiera Solanu , ktorý odvčera môže rozhodnúť nielen o útokoch na pozície srbskej protivzdušnej obrany, ale aj o útokoch proti srbským ozbrojeným silám. Navyše, ako zdôraznil hlavný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe Wesley Clark asi 400 lietadiel na základni Aviano v Taliansku, ako aj na materských lodiach členských štátov NATO v Jadranskom mori sú v plnej pohotovosti. Pritom rétorika tak srbských, ako aj západných diplomatov, vojakov a politikov nenasvedčovala, že by na spomínanej schôdzi Holbrooke - Miloševič mohlo dôjsť k zásadnejšej zmene názorov. V takejto situácii sa črtá niekoľko možných scenárov ďalšieho vývoja. Prvým a podľa mnohých pozorovateľov najpravdepodobnejším je vojenská konfrontácia menších rozmerov. NATO by podniklo niekoľko raketových útokov a náletov, ktoré by nespôsobili výraznejšie škody. Juhoslovanská armáda by odpovedala len symbolicky. Potom by Belehrad, aby sa vyhol ďalším stratám, podpísal dohodu. Dosiahlo by sa tak prijateľné východisko pre obe strany. Srbi by mohli argumentovať, že o Kosovo prišli v dôsledku agresie, takže nasledujúce generácie stále môžu získať späť „posvätnú zem“. NATO na čele s USA by zasa elegantne vyviazlo z mimoriadne nepríjemnej pozície, do ktorej sa dostalo samo - ignorovaním medzinárodného práva a zjavným nadŕžaním albánskej strane. Nielenže by v takomto prípade nedošlo k definitívnemu zmrazeniu vzťahov s Ruskom a nekonečnému bombardovaniu európskej krajiny, ale by dokonca pri príležitosti 50. výročia vzniku aliancie jej predstavitelia mohli hovoriť o „ďalšom víťazstve mierovej politiky NATO“. Ďalší scenár je omnoho nepríjemnejší. Ide o dlhší vojenský konflikt. Tu sa však dostávame len do sfér dohadov, čo všetko sa môže stať. No tieto hypotézy v každom prípade nie sú príjemné. Ak by sme aj predpokladali, že útoky by sa obmedzili len na vzduch a juhoslovanská odpoveď len na použitie protivzdušnej obrany, možno počítať s veľkou škodou. Podľa Financial Times totiž srbské vojenské základne, najmä v Kosove, sa nachádzajú v blízkosti osídlených miest. Inými slovami, v ohrození sú civilisti. Na druhej strane viacerí americkí generáli už upozornili na relatívne vyspelú juhoslovanskú protivzdušnú obranu, takže nemožno vylúčiť ani zostrelené lietadlá. Ak však abstrahujeme, že juhoslovanská armáda v rámci obrany zaútočí na ciele NATO V Bosne a Macedónsku, alebo že Moskva vojensky podporí Belehrad, črtajú sa obrysy ozajstnej katastrofy. Nakoniec, nemožno vylúčiť ani najoptimistickejší variant - dosiahnutie diplomatického riešenia. Napríklad: rokovania Holbrooke - Miloševič potrvajú niekoľko dní. Dosiahne sa dohoda, ktorá Belehrad zbaví tzv. vonkajšieho múra sankcií, čiže Juhoslávia sa vráti do medzinárodných politických a finančných organizácií. Okrem toho dôjde k úpravám plánu pre Kosovo, ktorý minulý týždeň podpísala albánska delegácia (vypustí sa zmienka o referende). Prezident Miloševič na druhej strane bude súhlasiť s rozmiestnením vojsk NATO v Kosove. Počas rozhovorov však bude pokračovať srbská ofenzíva v provincii a pod jej tlakom budú kosovskí Albánci súhlasiť so zmenami v dohode.

Počasie

Na našom území očakávame prevládanie nepriaznivého vplyvu počasia výraznejšej intenzity. Častejší je pocit nespokojnosti, nervozity, malátnosti až depresie, môže dôjsť k narušeniu koncentrácie. Pri telesnej a duševnej námahe nastáva rýchlejšie únava. Vyššia môže byť záťaž srdcovo-cievneho systému, predpokladáme intenzívnejšie reumatické ťažkosti, bolesti hlavy, starších poranení a výskyt fantómových bolestí. Zhoršený môže byť priebeh ochorení dýchacieho, prípadne zažívacieho systému.Zajtra možnosť čiastočného ústupu zdravotných ťažkostí podmienených počasím.(zč)

n Dnes bude veľká, miestami prechodne zmenšená oblačnosť, najmä popoludní. Na niektorých miestach občasný dážď alebo prehánky, od 1100 m snehové. Najvyššia denná teplota 7 až 11, na Orave, Liptove a Spiši okolo 5 stupňov. Cez deň severozápadný až západný vietor 3 až 6 m/s. Na východe južný vietor. Teplota vo výške 1500 m okolo -1 stupeň. n V stredu a vo štvrtok premenlivá veľká, na juhu časom zmenšená oblačnosť a miestami prehánky, od 1000 m sneženie. Vo štvrtok prevažne polojasno. Nočná teplota 2 až -2, vo štvrtok v horských dolinách miestami aj chladnejšie, najvyššia denná 7 až 11, vo štvrtok 10 až 14 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.49 a zapadne o 18.08 hod.

Počasie v európskych mestách dnes a teplota v °C

Amsterdamdážď7
Atényoblačno13
Belehradzamračené8
Berlíndážď6
Bratislavaoblačno10
Bruseldážď9
Budapešťoblačno11
Bukurešťdážď13
Frankfurtdážď9
Helsinkioblačno3
Istanbulpolojasno13
Kodaňdážď5
Kyjevprehánky4
Lisabonslnečno19
Londýnoblačno13
Madridslnečno21
Milánooblačno13
Moskvasneženie0
Osloprehánky3
Parížzamračené14
Prahaoblačno8
Rímoblačno15
Sofiazamračené9
Štokholmoblačno3
Varšavaoblačno6
Viedeňpolooblačno11
Záhrebdážď10
Ženevaoblačno11

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.